Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-13-2013.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: Špeciálna základná škola, so sídlom Jilemnického 94/3, Revúca, IČO: 35 985 259, zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v konaní o zaplatenie 6 509,77 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/218/2011-98 zo dňa 20. 09. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 228,58 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Karíny Uhrínovej, advokátky so sídlom v Banskej Bystrici, vedený v A. A. a.s. pod č. XXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 6 509,77 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. 10. 2010 až do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v teste len OSP) tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi sumu 390,50 € titulom náhrady trov konania a sumu 913,16 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že na základe tvrdení navrhovateľa zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota prebiehalo pod sp. zn. 11C/294/2005 konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania V. Oravcovou ako navrhovateľkou a jej zamestnávateľom Špeciálnou základnou školou v Revúcej ako odporcom na základe žaloby podanej dňa 05. 09. 2005. Okresný súd ďalej zistil, že na základe právoplatného rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná bol povinný vyplatiť svojej zamestnankyni V. U. náhradu mzdy odo dňa oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní až do skončenia pracovného pomeru, pričom jej dňa 21. 12. 2009 vyplatil sumu 4 402,08 €, ktorá predstavovala náhradu mzdy vo výške 12-násobku jej priemerného mesačného zárobku. Zároveň na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/10/2009-168 zo dňa 08. 04. 2009 bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 497,91 €, ktoré uhradil dňa 22. 04. 2009. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 11C/294/2005 zo dňa 15. 10. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/10/2009
zo dňa 20. 10. 2009 bol odporca ďalej zaviazaný zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 594,64 € a v odvolacom konaní vo výške 266,69 € t. j. spolu 863,33 €, ktoré boli právnemu zástupcovi V. U. JUDr. Dušanovi Kazárovi uhradené dňa 15. 12. 2009. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla aj iná škoda spočívajúca v nákladoch na trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 708,72 € a tiež výdavkov spojených s dopravou štatutárneho zástupcu navrhovateľa na pojednávania v celkovej výške 39,73 €. Celkovo suma, ktorú navrhovateľ v súvislosti s vedením súdneho konania pod sp. zn. 11C/294/2005 uhradil predstavuje sumu 6 509,77 €. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri doručovaní výpovede z pracovného pomeru postupoval v súlade so Zákonníkom práce, kedy výpoveď doručoval prostredníctvom odporcu doporučenou zásielkou do vlastných rúk V. U.. Na námietky V. U., že takúto zásielku ona neprevzala, reklamoval navrhovateľ u odporcu doručenie predmetnej zásielky a požiadal odporcu o prešetrenie spôsobu jej doručenia. Odporca listom zo dňa 05. 11. 2007 potvrdil, že doporučenú zásielku si adresát prevzal dňa 15. 03. 2005 osobne. Tieto tvrdenia mal okresný súd preukázané listinnými dôkazmi a to listom zo dňa 05. 11. 2007, v ktorom odporca potvrdil prevzatie doporučenej zásielky pod podacím číslom 956379785 adresátkou V. J. Zároveň súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, ktorými mal preukázané tvrdenia navrhovateľa (v tomto konaní) o úhrade jednotlivých súm v súvislosti s konaním 11C/294/2005. Jednalo sa o doklad o zaplatení náhrady mzdy z neplatného ukončenia pracovného pomeru vo výške 4 402,08 € zo dňa 23. 12. 2009, doklad preukazujúci úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré na svoje právne zastupovanie vynaložil navrhovateľ v konaní sp. zn. 11C/294/2005 v sume 5 696,- Sk, zaplatených dňa 11. 05. 2006 na základe faktúry č. 2006034 a doúčtovanie trov právneho zastúpenia v sume 15 655,- Sk, zaplatených dňa 22. 06. 2008 na základe faktúry č. 2008029, spolu trovy navrhovateľa v konaní 11C/294/2005 predstavovali sumu 708,72 €. Ďalej mal okresný súd preukázanú úhradu trov znaleckého dokazovania navrhovateľom na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2009 zo dňa 08. 04. 2009 v sume 497,91 €, uhradených dňa 22. 04. 2009. Tiež mal okresný súd preukázanú úhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi V. U. JUDr. Dušanovi Kazárovi v sume 861,33 €, ktoré boli zaplatené dňa 15. 12. 2009. Okresný súd mal preukázané aj cestovné výdavky navrhovateľa spojené s jeho účasťou na pojednávaniach dňa 25. 04. 2006 v sume 11,45 €, dňa 27. 08. 2007 v sume 5,54 €, dňa 02. 10. 2007 v sume 5,54 €, dňa 15. 10. 2007 v sume 5,54 € a dňa 11. 03. 2008 v sume 11,66 €, to je spolu 39,73 €.
Navrhovateľ tvrdil, že činnosťou odporcu pri doručovaní zásielky s podacím číslom 95279785, ktorý nepostupoval v súlade so Zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách (zásielku vedome odovzdal nesprávnemu adresátovi) mu vznikla škoda v celkovej výške 6 509,77. O správnom a včasnom doručení poštovej zásielky V. U. nemal žiadne pochybnosti až do oboznámenia sa so závermi Znaleckého posudku č. 49/2009, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. 14Co/10/2009, pričom výška škody mu bola zrejmá až vyčíslením náhrady mzdy zamestnancovi dňa 03. 12. 2009. Navrhovateľ požiadal odporcu o prešetrenie spôsobu doručenia spornej zásielky, pričom tento na takúto žiadosť reagoval listom zo dňa 05. 11. 2007 tak, že zásielku si prevzal adresát osobne. Navrhovateľ sa potom svojim návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi náhrady škody a svoj návrh odôvodnil ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, čo odôvodnil tým, že podmienky zodpovednosti za škodu vrátane rozsahu náhrady škody pri poskytovaní poštových služieb v rámci rozsahu univerzálnej poštovej služby sú upravené v § 34 resp. § 35 Zákona o poštových službách. Právo na náhradu škody si musí odosielateľ zásielky uplatniť u poskytovateľa univerzálnej poštovej služby do 6 mesiacov odo dňa „vybratia" poštovej zásielky, inak právo zanikne. V prípade náhrady škody pri poštových zásielkach so službou doporučene, poskytovateľ univerzálnej poštovej služby podľa § 34 ods. 1, písm. a) v spojení s § 35 ods. 1, písm. a) Zákona o poštových službách zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi len v prípade nedodania, alebo straty poštovej zásielky so službou doporučene a patrí mu náhrada škody vo výške 20 - násobku ceny poštovej služby za službu doporučene. Ďalej z ustanovenia § 35 ods. 3 Zákona o poštových službách podľa odporcu vyplýva, že odosielateľovi nepatrí ušlý zisk a ani iná následná škoda. Odporca argumentoval tiež tým, že vzťah medzi predpismi občianskeho práva a Zákonom o poštových službách je konštruovaný tak, že na právne vzťahy účastníkov Zmluvy o poskytnutí poštovej služby sa aplikujú prednostne ustanovenia Zákona o poštových službách a iba v tom prípade, že posudzované skutočnosti nie sú upravené v tomto zákone, je dôvodná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aplikácia zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v danom prípade nie je možná. K takémuto právnemu záveru dospel okresný súd z toho dôvodu, že v prípade doručovania zásielky s podacím číslom 95279785, ktorá bola adresovaná navrhovateľom svojej zamestnankyni V. U. ešte dňa 05. 11. 2007 odporca tvrdil, že túto doporučenú zásielku prevzala V. U. dňa 15. 03. 2005 osobne, pričom skutočnosť, že takáto informácia nie je pravdivá, sa navrhovateľ dozvedel až na základe znaleckého dokazovania nariadeného Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní č. 14Co 10/2009, kde znalec vypracoval znalecký posudok č. 49/2009, v záveroch ktorého konštatoval, že takúto doporučenú listová zásielku V. Oravcová neprevzala, pričom podpis na tejto listovej zásielke je podpisom jej bývalého manžela. Na základe uvedeného potom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20. 10. 2009 potvrdil rozhodnutie okresného súdu a žalobe vyhovel z dôvodu nedoručenia výpovede z pracovného pomeru zamestnancovi do vlastných rúk. Vzhľadom na takéto konanie odporcu, ktoré je v rozpore s právom sa podľa názoru okresného súdu odporca nemohol úspešne odvolávať na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v tom, že prípadnú náhradu škody je potrebné si u neho uplatniť v lehote 6 mesiacov odo dňa „vybratia" poštovej zásielky. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval aplikáciu zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách na prejednávaný prípad za neadekvátnu, preto argumentáciu odporcu v tomto smere neakceptoval.
V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že v danej veci došlo na strane odporcu k porušeniu právnej povinnosti pri doručovaní zásielky do vlastných rúk ako jednej zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, vymedzenej v § 29 ods. 2 písm. g) zák. č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, kedy povinnosťou odporcu je doručovať poštové zásielky s odbornou starostlivosťou a v lehote zodpovedajúcej druhu poštovej zásielky a spôsobu jej doručenia podľa poštových podmienok. Takúto povinnosť si odporca v rámci doručovania poštovej zásielky pod podacím číslom 95279785 nesplnil, teda v danom prípade pochybil keď odovzdal poštovú zásielku nesprávnemu adresátovi. Túto skutočnosť okresný súd považoval za dostatočne preukázanú a to aj listom odporcu zo dňa 05. 11. 2007, kedy odporca tvrdil, že doporučenú zásielku si adresát prevzal dňa 15. 03. 2005 osobne, čo nebola pravda. Takýto úkon odporcu potom okresný súd považoval za úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
Okresný súd mal preukázaný vznik škody, ktorá navrhovateľovi vznikla vo výške 6 509,77 €. Konštatoval, že v danej sporovej veci je splnený aj ďalší základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorý charakterizuje vzťah príčiny a následku, pričom v danom prípade bolo bezpečne preukázané, že bez porušenia právnej povinnosti odporcom ako príčiny, by nikdy nevznikla na strane navrhovateľa škoda ako následok v tom zmysle, že na strane navrhovateľa vznikla ako následok ujma v majetkovej sfére, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Vzhľadom k tomu, že okresný súd mal za preukázané všetky základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane odporcu, návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 6 509,77 €, pričom priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo t. j. úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca v podaní zo dňa 29. 11. 2012 odvolal a v odvolaní uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a posúdil zodpovednosť odporcu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Poukázal na žalobu, z ktorej obsahu je podľa jeho názoru zrejmé, že požadovaný nárok na vyplatenie náhrady škody navrhovateľ odvodzuje z poskytnutej poštovej služby vo vnútroštátnom poštovom styku, keď „vybratím" predmetnej poštovej zásielky došlo v zmysle § 23 a nasl. Zákona o poštových službách k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí poštovej služby medzi navrhovateľom ako odosielateľom poštovej zásielky a odporcom ako poštovým podnikom. Uviedol, že Zmluva o poskytnutí poštovej služby bola uzatvorená „vybratím" poštovej zásielky. Touto zmluvou sa odporca ako poštový podnik zaviazal navrhovateľovi ako odosielateľovi, že dodá „vybratú" poštovú zásielku podľa poštových podmienok. Odporca uvedenú povinnosť nesplnil a ako bolo znaleckým posudkom preukázané v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14C 10/2009, poštovú zásielku obsahujúcu výpoveď z pracovného pomeru doručil nesprávnemu adresátovi. Uplatnený nárok navrhovateľa má tak byť podľa odporcu
posudzovaný v zmysle Zákona o poštových službách, nakoľko tento v ust. § 23 ods. 4 ustanovuje, že na práva a povinnosti účastníkov Zmluvy o poskytnutí poštovej služby sa vzťahujú ustanovenia Zákona o poštových službách, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Zdôraznil, že Zákon o poštových službách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis, teda jeho ustanovenia týkajúce sa náhrady škody a jej uplatnenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o poštových službách, je podľa odporcu posudzovanie uvedeného prípadu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody vylúčené. Iba v prípade, ak by jedna zo strán Zmluvy o poskytnutí poštovej služby porušila inú povinnosť, ktorá jej nevyplýva zo Zmluvy o poskytnutí poštovej služby, bol by dôvod na aplikáciu Občianskeho zákonníka. Takýto prípad však nie je podľa odporcu predmetom tohto súdneho sporu. Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku podľa odporcu sám konštatoval, že na strane odporcu došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 29 ods. 2 písm. g) Zákona o poštových službách. Keďže odporca porušil povinnosť doručiť poštovú zásielku určenú do vlastných rúk adresátovi, ktorá povinnosť mu vyplývala priamo zo Zmluvy o poskytnutí poštovej služby, je podľa názoru odporcu pri posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o poštových službách. V prípade, aký je predmetom súdneho sporu, sa podľa odporcu jedná o poskytovanie poštovej služby v rozsahu univerzálnej služby. Podmienky poskytovania takýchto služieb sú podrobne upravené v druhej hlave, tretej časti Zákona o poštových službách. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že právny rámec zodpovednosti poskytovateľa univerzálnej poštovej služby za škodu, ktorým je odporca, vrátane rozsahu náhrady škody v nadväznosti na poskytovanie poštových služieb vo vnútroštátnom poštovom styku je ustanovený v ust. § 34 až 36 Zákona o poštových službách. Zákon o poštových službách v § 34 ods. 1 písm. a) upravuje aj právnu skutočnosť, ktorou je nedoručenie „vybratej" poštovej zásielky. Odporca odvolaní tiež namietal, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ si právo na náhradu škody voči odporcovi neuplatnil v zákonom stanovenej prekluzívnej 6 mesačnej lehote v zmysle ust. § 34 ods. 3 Zákona o poštových službách. Uplynutím prekluzívnej lehoty právo navrhovateľa na náhradu škody zaniklo. V odvolaním napadnutom súdnom rozhodnutí okresný súd v rozpore s ust. § 35 ods. 3 písm. c) Zákona o poštových službách navrhovateľovi priznal následnú škodu, ktorá pozostáva zo zaplatenej náhrady mzdy, z trov právneho zastúpenia v inom súdnom konaní, z trov znaleckého dokazovania a cestovných náhrad navrhovateľa. Nejedná sa o nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla priamo nedoručením zásielky, ale o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla až následne a to v súvislosti so súdnym konaním o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Okrem toho, podľa názoru odporcu, okresný súd pri stanovovaní výšky náhrady škody, nepostupoval v zmysle ust. § 35 ods. 1 Zákona o poštových službách, podľa znenia ktorého odosielateľovi patrí náhrada škody podľa § 34 cit. zákona v rozsahu 20-násobku poštovej sadzby za službu doporučene podľa tarify, ak ide o nedoručenie doporučenej zásielky, pričom priznal navrhovateľovi náhradu škody v rozsahu vysoko prekračujúcom zákonom stanovený limit. Z uvedeného dôvodu sú podľa odporcu závery okresného súdu v rozpore so Zákonom o poštových službách, pričom nerešpektujú ustanovenia Svetového poštového dohovoru, ktorý je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a to konkrétne článok 21, bod 1.3, článok 21 bod 1.5, článok 21 bod 1. 6, článok 21, bod 1. 7 a článok 22, bod 2.7 Svetového poštového dohovoru. Uplatnený nárok je tak podľa odporcu v rozpore so Zákonom o poštových službách, ako aj v rozpore so Svetovým poštovým dohovorom, preto prípadné uznanie zodpovednosti odporcu za škodu by znamenalo prekročenie hraníc zodpovednosti poštového podniku. Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/218/2011-98 zo dňa 20. 09. 2012 zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov konania.
K obsahu odvolania odporcu sa v podaní zo dňa 10. 01. 2013 navrhovateľ vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu vrátane jeho odôvodnenia ako aj právneho posúdenia veci a považuje ho za správne a spravodlivé. Poukázal na tú skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 14. 03. 2005 k uzatvoretiu Zmluvy o univerzálnej poštovej službe podľa § 23 zák. č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, na základe ktorej bol odporca povinný dodať poštovú zásielku určenému adresátovi. Jednalo sa o doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk adresáta, ktorú zamestnanec pošty vedome doručil nesprávnej osobe a umožnil, aby sa na doručenku podpísala táto osoba menom adresáta. V prekluzívnej 6-mesačnej lehote od „vybratia" poštovej zásielky, t. j. od 14. 03. 2005 nemal navrhovateľ dôvod uplatniť si voči odporcovi reklamáciu, pretože zásielku považoval za doručenú riadne a včas. Podľa právneho názoru odporcu uplynutím 6-mesačnej lehoty od „vybratia" poštovej zásielky sa odporca zbavuje akejkoľvek zodpovednosti vrátane náhrady škody za protiprávny
postup svojho zamestnanca. Výklad takto chápanej zodpovednosti označil navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu za nesprávny. Uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je možné posúdiť podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý uzatvorili Zmluvu o poskytnutí poštovej služby. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s právnou argumentáciou odporcu, podľa ktorej na vzťah medzi účastníkmi je možné aplikovať výlučne Zákon o poštových službách a iba v prípade porušenia inej povinnosti, ktorá nevyplýva zo Zmluvy o poskytnutí poštovej služby, by bol dôvod na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Zákon o poštových službách v § 34 a nasl. upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi poštovej zásielky; jedná sa o osobitnú zodpovednosť, ktorú rámcovo upravuje aj § 421 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci však podľa navrhovateľa ide o všeobecnú zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorú Zákon o poštových službách neupravuje a v § 23 ods. 4 odkazuje na použitie všeobecných predpisov občianskeho práva. Uviedol, že ust. § 420 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby poškodený preukázal vznik škody, protiprávny úkon, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na zistenie všetkých atribútov zodpovednosti za škodu, výšku škody navrhovateľ podložil písomnými dôkazmi a odporca za týmto účelom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Argumentácia odporcu o porušení Svetového poštového dohovoru ohľadne priznanej výšky škody opätovne podľa navrhovateľa vychádza z nesprávneho právneho názoru, podľa ktorého sa na posúdenie náhrady škody v prejednávanej veci vzťahujú ustanovenia Zákona o poštových službách. Nie je možné podľa názoru navrhovateľa oklieštiť práva spotrebiteľa tak, aby nemal prístup k spravodlivosti a k uplatneniu si práva na náhradu škody. Keďže navrhovateľ sa objektívne o nesprávnom doručení zásielky dozvedel až zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Strakovou dňa 02. 10. 2009, nemal žiadnu možnosť bez svojho zavinenia uplatniť si svoje právo na náhradu škody voči odporcovi, ktorý konal protiprávne a spôsobil navrhovateľovi nemalú škodu, keďže zamestnanec odporcu uviedol svojím konaním navrhovateľa do omylu, že poštová služba bola vykoná riadne a včas. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 228,58 €.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Z pripojeného spisu 11C/294/2005 odvolací súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 11C/294/2005 sa navrhovateľka Danica Oravcová, zastúpená JUDr. Dušanom Kazárom, domáhala voči odporcovi - Špeciálnej základnej škole so sídlom v Revúcej určenia, že výpoveď odporcu - Špeciálnej základnej školy so sídlom v Revúcej z pracovného pomeru daná navrhovateľke dňa 11. 03. 2005 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny je neplatná. Rozsudkom č. k. 11C/294/2005-86 zo dňa 15. 10. 2007 Okresný súd Rimavská Sobota určil, že výpoveď Špeciálnej základnej školy so sídlom v Revúcej z pracovného pomeru daná V. U. dňa 11. 03. 2005 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny je neplatná. Zároveň okresný súd zaviazal Špeciálnu základnú školu so sídlom v Revúcej zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 17.914 Sk a Slovenskej republike na účet vedený v Štátnej pokladnici titulom náhrady trov konania sumu 1.600 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd okrem iného uviedol, že výpoveď bola doručená inej osobe ako navrhovateľke (V. U.) a to dňa 15. 03. 2005, tak ako to vyplýva z doručenky. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa Špeciálna základná škola so sídlom v Revúcej odvolala; Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 14Co/28/2008-124 zo dňa 11. 03. 2008 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamieta. Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v konaní 11C/294/2005 dovolanie; Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 5Cdo/170/2008 zo dňa 25. 11. 2008 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/28/2008 zo dňa 11. 03. 2008 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR nariadil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/10/2009-168 zo dňa 08. 04. 2009 znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) O.. O.. N. A., ktorej uložil zistiť, či podpis na doručenke doporučenej listovej zásielky odosielateľa Špeciálna základna škola v Revúcej, adresovanej V. U. je totožný s podpisom V. U. alebo s podpisom jej manžela Z. U.. Znalkyňa O.. O.. N. A. v Znaleckom
posudku č. 49/2009 zo dňa 05. 09. 2009 ustálila, že podpis na doručenke doporučenej listovej zásielky odosielateľa Špeciálna základná škola v Revúcej, adresovanej V. U. je podpisom bývalého manžela V. U., Z. U.. V súlade s uvedenými závermi znaleckého dokazovania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 14Co/10/2009-221 zo dňa 20. 10. 2009 rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 11C 294/2005-86 z 15. 10. 2007 potvrdil a Špeciálnu základnú školu v Revúcej ako odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke - V. U. trovy odvolacieho konania vo výške 266,69 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky.
Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanec odporcu, porušil svoje pracovné povinnosti pri doručovaní zásielky odosielateľa Špeciálna základná škola so sídlom v Revúcej adresovanej V. U. do vlastných rúk, keď nedoručil zásielku obsahujúcu výpoveď z pracovného pomeru adresovanú V. U. ako zásielku do vlastných rúk V. U., ale jej bývalému manželovi Z. U., v dôsledku čoho bola predmetná výpoveď z pracovného pomeru rozhodnutím súdu určená za neplatnú. V súvislosti s konaním o určenie neplatnosti výpovede, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 11C/294/2005, vznikla na strane Špeciálnej základnej školy v Revúcej majetková ujma - škoda v celkovej výške 6 509,77 €, náhrady ktorej sa Špeciálna základná škola v Revúcej ako navrhovateľ v tomto konaní domáha. Okresný súd Rimavská Sobota, tak ako bolo vyššie konštatované, odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 13C/218/2011-98 zo dňa 20. 09. 2012 dospel k záveru, že v danom spore boli naplnené zákonné predpoklady nároku navrhovateľa (Špeciálnej základnej školy v Revúcej) na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu, aby nahradil navrhovateľovi škodu v celkovej výške 6.509,77 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. 10. 2010 až do zaplatenia. Odporca s uvedeným rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil, pričom v odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne práve posúdenie, ktoré podľa názoru odporcu spočíva v tom, že okresný súd nepostupoval v zmysle Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, konkrétne v zmysle ustanovenia § 34 a § 35 citovaného zákona, ale nárok na náhradu škody posúdil a priznal v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že aj keď Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách upravuje v § 34 zodpovednosť za škodu poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a v § 35 rozsah náhrady škody, nemožno sa stotožniť s argumentáciou odporcu, že by v danom prípade navrhovateľovi nevznikol aj nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože zodpovednosť za škodu vzniknutú odosielateľovi zásielky nedodaním poštovej zásielky sa týka nedodania zásielky ako takej a nie škody, ktorá v súvislosti s nedodaním tejto zásielky následne odosielateľovi vznikne, tak ako v tomto prípade. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť právnická alebo fyzická osoba použila. V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou osobou alebo fyzickou osobou; zodpovednosť zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom, a to nielen Občianskym zákonníkom ako nesprávne v odvolaní tvrdí odporca ) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím konať (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, to je medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, to je škodou. V danom prípade odporca porušil povinnosť doručiť zásielku riadne a včas. V dôsledku toho bola výpoveď daná navrhovateľom odporkyni určená rozhodnutím súdu za neplatnú. V súvislosti so súdnym konaním o určenie neplatnosti výpovede
vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 6.509,77 €, ktorú navrhovateľ riadne preukázal. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, konštatujúc, že odvolacia námietka odporcu o tom, že navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody len v zmysle zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách je neopodstatnená, pretože Zákon o poštových službách v ust. § 34 upravuje len zodpovednosť za škodu súvisiacu s nedoručením zásielky ako takej, zodpovednosť za škodu vzniknutej následne v súvislosti s nedoručením zásielky (tak ako je tomu v tomto prípade) Zákon o poštových službách neupravuje, to ale neznamená, že v prípade vzniku takejto následne vzniknutej škody sa nemôže poškodený domáhať náhrady škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich zodpovednosť za škodu, t.j. podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že pri uplatnení práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku tohto práva. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené aj podmienky vyplývajúce z príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Škoda, ani porušenie právnej povinnosti samy osebe nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na náhradu škody. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, tak ako je tomu v tomto prípade. V danom prípade navrhovateľ preukázal, že nesplnením povinnosti zamestnancom odporcu mu vznikla škoda vo výške 6 509,77 €, pričom medzi nesplnením povinnosti zamestnancom odporcu a vzniknutou škodou na strane navrhovateľa je vzťah príčiny a následku, preto odvolací súd, tak ako bolo vyššie konštatované odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal odporcu nahradiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) priznaná podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu 228,58 €.
O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.