Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-289-2013.pdf
PDF · 89.41 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/289/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. I. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 23144/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.085,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/74/2012-34 zo dňa 4. júla 2013 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/74/2012-34 zo dňa 4. júla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 23144/12.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 08242/11 zo dňa 02.09.2011, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2010 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie nemožno vyhovieť.
Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá medzi oprávneným a povinným vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje úverová zmluva, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd nemohol akceptovať takto koncipovanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Takáto rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzavretie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť zmeniť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je z hľadiska formy súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neplatné,
nakoľko takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Dôsledkom dojednania rozhodcovskej doložky bolo aj to, že vo veci nerozhodoval všeobecný súd žalovaného ako spotrebiteľa, ale rozhodoval jeden z rozhodcov rozhodcovského súdu, ktorý dodávateľ vopred určil vo svojich úverových podmienkach, pričom spotrebiteľ nemal možnosť túto voľbu nijakým spôsobom ovplyvniť. Rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p..
V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 08.10.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 23.10.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 08242/11 zo dňa 02.09.2011. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 1.085,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.085,01 Eur od 03.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.085,01 Eur od 23.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 312,84 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 12.10.2010. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- Eur. V prejednávanej veci už raz rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý uznesením č. k. 43CoE/54/2013-26 zo dňa 20.03.2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 15Er/74/2012-11 zo dňa 02.11.2012, pričom odvolací súd v uznesení uviedol, že v ďalšom konaní si má okresný súd vyžiadať od oprávneného rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, a ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, pričom mal preskúmať jej súlad s vnútroštátnymi právnymi normami, čo však okresný súd nesplnil, keďže rozhodcovská doložka sa v spise nenachádza.
V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili riešenie sporov tak, že zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia dohody o vyplnenie zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Mediačná dohoda bola uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z. z. tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným centrom registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava , IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3530/B.
Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 12.10.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 12.10.2010 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd ďalej zistil, že z oprávneným predložených dôkazov priložených k návrhu na vykonanie exekúcie, predovšetkým z predloženej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako jej neoddeliteľnej súčasti nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je možné považovať za platné dojednanie rozhodcovskej doložky v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., keďže účastníci v ňom len vyjadrili vôľu využitia mimosúdneho riešenia sporov a uviedli, že rozhodcovskému konaniu predchádza mediačné konanie. Z rozhodnutia rozhodcovského súdu však vyplýva, že svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi si založil na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa však v spisovom materiáli nenachádza. Prvostupňový súd teda nemohol konštatovať, že medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá rozhodcovská doložka, resp. zmluva v písomnej forme podľa § 4 ZoRK.
Záver okresného súdu, z ktorého pri vyhodnotení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vychádzal, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná písomne v zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, že dojednanie takejto doložky je neplatné a že exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a v rozpore so zákonom je preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu nesprávny.
Nakoľko okresný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spisovom materiáli založený dôkaz o uzatvorení rozhodcovskej doložky, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery okresného súdu za predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol pre absenciu samotnej rozhodcovskej doložky kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa od oprávneného vyžiada rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu, na základe ktorej si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 12.10.2012. Až následne môže súd prvého stupňa posúdiť, či je rozhodcovská doložka platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy, ale aj obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.