Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/256/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: J. O., miesto podnikania Q. XXXX/XX, XXX XX I., D.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/274804/2013/5019 zo dňa 14. júna 2013, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Žilina, Pobočka Martin, č. 9514401/5/938596/2013/Maj zo dňa 11. marca 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), daňový úrad uložil žalobcovi predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, ktorá je vykonávaná opätovne za zdaňovacie obdobia január až december 2006, spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom zapísaným v katastri nehnuteľností, a to:

1/ zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 669m2

2/ zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 157 m2

3/ rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX

zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra I., pre k. ú. F.

a byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XX (vchod č. 1) postavenom na

pozemku parc. č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k zastavaným plochám a nádvoriam,

spoluvlastnícky podiel k ostatným plochám, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom

Správou katastra Banská Bystrica, pre k. ú. L.

(ďalej len „nehnuteľný majetok“).

Predbežné opatrenie bolo uložené podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že príslušný daňový úrad začal dňa 4. decembra 2012 daňovú kontrolu daňového subjektu (žalobcu) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2006, ktorá je vykonávaná opätovne, pričom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia daňová kontrola nebola ešte ukončená. Opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom žalobcu bolo odôvodnené zabezpečením účelu daňovej kontroly, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane vo výške cca 84 440 eur.

O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca namietal, že uloženie predbežné opatrenie nemôže byť zákonné, nakoľko samotná daňová kontrola (na zabezpečenie účelu ktorej bolo toto opatrenie uložené) je nezákonná, pretože z dôvodu uplynutia zákonných lehôt už daň nie je možné vyrubiť, rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/274804/2013/5019 zo dňa 14. júna 2013 (ďalej aj „žalobou napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že bolo preukázané, že správca dane začal kontrolu daňového subjektu (žalobcu) za zdaňovacie obdobia január až december 2006, o čom bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly. S prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z predbežných zistení daňovej kontroly správca dane zakázal daňovému subjektu nakladať s jeho nehnuteľným majetkom, a to až do zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku podľa výsledkov opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie. Uvedený postup správcu dane bol podľa žalovaného plne v súlade so K námietkam žalobcu týkajúcim sa preklúzie práva na vyrubenie dane sa žalovaný vyjadril tak, že vzhľadom na to, že v zákonom stanovenej lehote bol vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, začala plynúť nová päťročná lehota a správca dane môže dorubiť daň z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie do konca roka 2016.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Argumentujúc obmedzením základného vlastníckeho práva žalobca konštatoval, že je splnená podmienka na to, aby sa súd vecne zaoberal podanou žalobu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ( a ) ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorých vyplýva, že nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v nemohli dotýkať, či dokonca porušovať základné ľudské práva a slobody. Žalobca namietal, že ak už nie je možné vyrubiť daň, pretože nebola dodržaná prekluzívna päťročná lehota, nemôže byť zákonné ani predbežné opatrenie, ktorého účelom má byť zabezpečenie vymáhania príslušnej dane. V ďalšej časti žaloby žalobca spochybnil záver, že bola zachovaná päťročná lehota na vyrubenie dane. Pôvodný protokol o vykonaní daňovej kontroly (ktorý bol vydaný na základe daňovej kontroly zo 14. mája 2010) podľa žalobcu nemožno považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane v aktuálne prebiehajúcej daňovej kontrole (v rámci ktorej aj bolo vydané predbežné opatrenie), keďže na základe tohto úkonu už raz bola vyrubená daň (rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zmene dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Zvolen na platobné výmery). Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (, , ako aj ) konštatoval, že formálna existencia doručenia takéhoto protokolu, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane, potom ako bolo následne rozhodnuté daňovým riaditeľstvom, sama o sebe nie je už spôsobilá vyvolať nové plynutie lehoty na vyrubenie dane na obdobie ďalších piatich rokov. Ak bol totiž pôvodný protokol tým úkonom na vyrubenie dane, na základe ktorého vydalo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutie, ktorým zmenilo dodatočný platobný výmer na platobný výmer, kde sa vyrubila daň (ktorá sa však neodlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní), niet právneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne aj úkonom na vyrubenie dane kedykoľvek v budúcnosti, pretože sa už stal podkladom pre vydanie rozhodnutia, a tým bol jeho zmysel a účel naplnený.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že správca dane podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku zakázal žalobcovi nakladať s nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve na základe toho, že po začatí opätovnej daňovej kontroly (dňa 4. decembra 2012) s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce z predbežných zistení, zistil, že žalobcom deklarovaná výška dane z pridanej hodnoty uvedená v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia roku 2006 nezodpovedá jeho zisteniam a podľa

predbežných výsledkov daňovej kontroly bude dodatočne dorubená daň v sume 84 440 eur. Pokiaľ ide o vylúčenie žalobou napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu žalovaný uviedol, že je na rozhodnutí krajského súdu, či rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia správcu dane možno súdne preskúmavať. Vo vzťahu k namietanému uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane a s tým súvisiacemu rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia žalovaný zotrval na tom, že právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane nezaniklo. Opodstatnenosť vydania predbežného opatrenia podľa žalovaného vyplýva i zo žiadosti Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene č. ČVS:ORP-215/OEKV- ZV-2012 zo dňa 22. októbra 2012, podľa ktorého vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Zvolen začal trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane a poistného, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ konajúci v mene žalobcu tým, že, okrem iného, neoprávnene krátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 10 393 eur.

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby

a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,

b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

Podľa § 50 ods. 6 daňového poriadku predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V danom prípade žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správny orgán (daňový úrad) podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorého je vlastníkom.

Sám žalobca v žalobe uviedol, že v danej veci ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré by malo byť v zmysle vylúčené z preskúmavania zo strany súdu. Argumentoval však, že ak sa rozhodnutie správneho orgánu týka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie

nesmie byť podľa SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ustanovenia a iných zákonov. V tejto súvislosti dôvodil, že v dôsledku uloženého opatrenia nemôže svoj nehnuteľný majetok napr. predať, vziať si naň ďalší úver a pod., teda je zásadne obmedzené jeho vlastnícke právo.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že oprávnenie správcu dane uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel vyplýva priamo zo zákona (§ 50 ods. 1 daňového poriadku). Toto opatrenie možno uložiť daňovému subjektu počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že zákonné podmienky pre aplikáciu § 50 ods. 1 daňového poriadku v danom prípade naplnené boli. Hoci rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia má základ v prebiehajúcej daňovej kontrole a jej predbežných výsledkoch, zákonnosť uloženého opatrenia nemožno skúmať na podklade námietok smerujúcich k výkonu a výsledkom samotnej daňovej kontroly. Táto totiž nebola ešte ukončená. Konanie o dodatočnom vyrubení dane je samostatným konaním. Ak v tomto konaní bude vydané rozhodnutie, toto rozhodnutie bude možné preskúmať jednak na základe odvolania a jednak v rámci súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí. Až v tomto štádiu (po rozhodnutí daňového orgánu v merite veci) bude možné zaoberať sa námietkou zániku práva (preklúzie) na vyrubenie dane daňovému subjektu (žalobcovi). Námietky žalobcu týkajúce sa zániku práva na vyrubenie dane môže súd teda skúmať až v prípadnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového orgánu vo veci samej (po ukončení daňovej kontroly) a nemôže sa nimi zaoberať v rámci tohto konania, ktorým sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie daňového úradu o uložení predbežného opatrenia. Zákon ( ) totiž zo skupiny rozhodnutí správnych orgánov, ktoré súdy preskúmavajú, explicitne vylučuje rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy, ktorým žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nepochybne je. Rozhodnutie o uložení opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom žalobcu do času zaplatenia rozdielu vyrubenej danej po daňovej kontrole je iba dočasným opatrením, ktorého účinky budú trvať len obmedzený čas. Zákon hovorí, že správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené ( daňového poriadku). Predbežné opatrenie ďalej stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo dňom vzniku záložného práva podľa daňového poriadku ( daňového poriadku).

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia má povahu rozhodnutia predbežnej povahy, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle ust.

Ďalej krajský súd uvádza, že na obmedzenie práv žalobcu (spočívajúce v zákaze nakladať s nehnuteľným majetkom žalobcu) je potrebné nazerať z pohľadu účelu uloženého opatrenia. Toto opatrenie bolo žalovanému uložené v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly indikujúcej predpoklad dorubenia dane z pridanej hodnoty. Účelom uloženého opatrenia je tak v medziach zákona zabezpečiť záujem štátu na riadnom vyberaní daní a celkovo daňovej disciplíne. O porušení resp. obmedzení práva nemožno hovoriť v tom prípade, ak sa takého obmedzenie ukladá na základe a v medziach zákona a je odôvodnené zabezpečením zákonnej povinnosti takto obmedzeného subjektu. Je potrebné vziať do úvahy to, že obmedzenie nakladať s nehnuteľným majetkom bolo žalobcovi uložené ako daňovému subjektu, ktorého povinnosťou je platiť dane riadne a včas. Ak si daňový subjekt túto povinnosť neplní, resp. neplní ju riadne, musí strpieť zákonné následky s tým spojené, medzi ktoré možno zaradiť aj uloženie dočasného opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Z rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia je zrejmé, že sa ním sleduje verejný záujem. Rozsah uloženého opatrenia pritom nie je v zrejmom a očividnom nepomere k prípadnej dodatočnej daňovej povinnosti daňového subjektu (k dodatočnému vyrubeniu dane vo výške 84 440 eur).

Žalobca namietal, že v dôsledku predbežného opatrenia nemôže voľne disponovať so svojím majetkom, neuviedol však, ako konkrétne sa prejavilo dané obmedzenie, resp. aká ujma mu v dôsledku tohto obmedzenia vznikla. Na tomto mieste je pre úplnosť potrebné uviesť, že s prihliadnutím na predmety

podnikania žalobcu a miesto jeho podnikania je zrejmé, že v dôsledku uvedeného obmedzenia nebola dotknutá napr. podnikateľská činnosť žalobcu.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti nemožno potrebu prelomenia zákonnej výluky zo súdneho prieskumu odôvodniť ani dikciou článku 46 ods. 2 druhá veta SR.

Krajský súd pre úplnosť uvádza, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov je špecifickým konaním a nie je pokračovaním administratívneho konania. Správne súdnictvo má samostatnú povahu. Hoci je upravené v , nejde o všeobecné (civilné) súdnictvo (vychádzajúce zo súkromného práva), ale súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov vydaných v oblasti verejnej správy.

Podľa ustanovenia veta prvá sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. V správnom súdnictve sa teda neaplikujú ustanovenia druhej časti , ktorá upravuje o.i. aj predbežné opatrenia. V danom prípade má však žalobou napadnuté rozhodnutie taktiež charakter predbežného opatrenia, ktoré len dočasne upravuje pomery účastníkov. S prihliadnutím na znenie ust. veta prvá je teda daná ďalšia prekážka prieskumu tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov (, , ) súd konanie zastavil podľa

O trovách konania súd rozhodol podľa posledná veta tak, že žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomné v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.