Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/171/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľov: 1. U. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občianka SR, 2. F. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občan SR, 3. Jana Melušková, nar. 16.06.1959, bytom Podzámska 33, Hlohovec, občianka SR, 4. F. G., S.. XX.XX.XXXX, M. S. A. X, N., 5. F. Z., S.. XX.X.XXXX, M. A. X, Č., občan SR, všetci zastúpení: Združenie advokátov, JUDr. Jaroslav Fridrich, advokát, AK so sídlom Moyzesova 8, Bratislava proti odporcom: 1. O. P., S.. XX.XX.XXXX, M. Š. XXX/XX, X., občianka SR a 2. Z. A., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z. XXXX/X, Ž., Q. X, Č. R., občianka SR ( pôvodne L. P.Á., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. V. XX, X., občianka SR), zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, AK so sídlom Kollárova 8, Trnava, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.065,43 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhali určenia, že navrhovateľka v 1. rade a F.S. Z., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, C. XX.XX.XXXX, S. M. Š. XXX/XX, X. boli ku dňu jeho smrti ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku evidovaného Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec, ako parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 663 m2 (druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria), ktorý je situovaný v obci X., k. ú. X.; pozemku evidovaného Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec, ako parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 427 m2 (druh pozemku - záhrada), ktorý je situovaný v obci X., Z.. Ú.. X..

Pôvodne bola v konaní odporkyňou L. P., R.. H., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XX, X., ktorá zomrela po začatí konania dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. , zo dňa 14.9.2012 mal súd preukázané, že zákonnými dedičmi po odporkyni sú O. P., S.. XX.XX.XXXX L. Z. A., S.. XX.XX.XXXX i ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania,. Súd s nimi konal ďalej ako s odporkyňami v z zmysle V odôvodnení má súd pod odporkyňou na mysli ešte pôvodnú odporkyňu, toho času už nebohú L. P..

Navrhovatelia na podanom návrhu trvali. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami svedkov X. Z., L. F.,X. P., ako i svedkov vypovedajúcich v obdobnej veci v konaniach sp. zn.: , 9C/170/2009, a obsahom zápisníc z predmetných spisov ( predmetom sporov je určenie vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam na Š. Y. W. X.): X. P., L. F., X. Z., Z. M., X. F., F. Z., PKV č. XXX ( majetková podstata), kópiou z katastrálnej mapy k. ú. X. z 16.09.1994, potvrdením obce Madunice, osvedčením o dedičstve č. k. D1513/96-15 z 08.12.1997 (ohľadom dedičstva po neb. F. Z.), potvrdenkami o platení dani z nehnuteľností navrhovateľkou v 1. rade zo dňa: 02.06.1998, z 02.06.1999, 02.06.1999, 29.09.2000, 13.03.2001, 28.01.2002, 18.08.2010, 20.05.1994, platobným výmerom č. z 13.02.2002, uznesením Štátneho notárstva Trnava č.k. -21 z 11.07.1962 (čd 504/1963), výpisom parciel reg. „C“ p. č. XXXX/XXX a p. č. XXXX/XX, rozhodnutím MNV č. 748/1968 z 13.12.1968, povolením č. 1434/1961 zo dňa 25.08.1962, prídelovým plánom na stavebné pozemky , výpisom LV č. XXXX L. Č.. XXX, prídelovým plánom ohľadom skonfiškovania majetku U.. O. v k. ú. X., výpisom z PKV XXXX ( majetkové podstaty), písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, správou Katastra Hlohovec, prídelovou listinou z 23.08.1962 pre F. H. a jeho manželku L. ( č. d. XXX/XXX), uznesením Št. notárstva Trnava z 11.07.1962 - D1551/61, listom posielaným F. H. (brat L. P.) povereníctvu SNR pre spravodlivosť z 28.01.1965 a odpoveďou zaslanú Západoslovenským krajským národným výborom BA zo 07.05.1965, rozsudkom OS Trnava č.k. -29, vyúčtovaním právnej pomoci od býv. právnika odporkyne JUDr. Václava Surového z 15.03.1993, listom JUDr. Václava Surového pre odporkyňu z 15.06.1993ako i ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nimi špecifikované nehnuteľnosti vznikli ako parciálna časť rozdelením pôvodného pozemku parcely č. XXXX. Majetok zapísaný ako p. č. XXXX, z ktorej bola neskôr utvorená p. č. XXXX/XX (p. č. XXXX/XXX bola vyčlenená z p. č. XXXX/XX), bola podľa záznamu v Pozemkovej knihe na vl. č. XXX (v časti majetková podstata) konfiškovaná U.. W. O. podľa nar. č. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa v znení nar. č. (ďalej len „Nar. č. “) Národná správa pozemku vyznačila parcelu č. XXXX v evidencii Katastra nehnuteľností k 25.07.1945 podľa nar. č. na základe výmeru Okresného národného výboru v Hlohovci zo dňa 21.07.1945, č. D/1788-2/1945. Podľa nar. č. bola pri Miestnom národnom výbore, v obvode ktorého bol pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vytvorená Miestna roľnícka komisia, ktorá aj vypracovala prídelový plán na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majetku U.. W. O. v k. ú. X.. Týmto prídelovým plánom bola p. č. XXXX/XX pridelená prídelcom Ľ. Z. a jeho manželke. Prídelový plán bol postupom podľa a Nar. č. schválený Okresnou roľníckou komisiou so sídlom v mieste Okresného národného výboru v Hlohovci. Predmetný prídelový plán bol prekontrolovaný a schválený Správou poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady Krajského národného výboru v Nitre. Prídelcovia vstúpili na základe prídelu do oprávnenej držby pridelenej nehnuteľnosti, začali s jeho obhospodarovaním, kultivovaním a prípravou na výstavbu rodinného domu. V prídelovom konaní hmotnoprávne a procesnoprávne upravenom nar. č. sa stali jej vlastníkmi. Prídelcovia odpredali dňa 09.10.1967 písomnou kúpnou zmluvou v zmysle a nasl. platného v tom čase nehnuteľnosti navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi F. Z.. V čase predaja bol pozemok oplotený, boli na ňom vysadené porasty a vybudované základy pre stavbu domu. Títo užívajú nehnuteľnosti od roku 1967 doposiaľ. Na pozemku si postavili dom so s. č. XXX. Na výstavbu bolo Okresný národný výbor v Trnave vydal povolenie pod č. 1484/1961 dňa 25.8.1962. Miestny národný výbor v Maduniciach rozhodnutím pod č. 748/1968 z 26.4.1968 udelil navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi povolenie užívať nimi postavený rodinný dom. V súčasnosti je stavba evidovaná na parc. č. XXXX/XX. Manžel navrhovateľky v 1. rade zomrel dňa 6.10.1996. Povolaní ako dedičia boli po ňom deti ( navrhovatelia v 2. až 5. rade ) a ona v zmysle osvedčenia o dedičstve č. k. D 1513/96-15 zo dňa 08.12.1997. V dedičskom konaní nedošlo k prejednaniu predmetných nehnuteľností. Ako ďalší dôvod ich návrhu uviedli, že odporkyňa (L. P.) žiada od nich finančné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok opiera podľa ich vyjadrenia o subjektívne tvrdenie, podľa ktorého má byť vlastníčkou pozemku p. č. XXXX/XX. Od navrhovateľov žiada uhradiť sumu zodpovedajúcu výške obvyklého nájmu, žiada o finančné plnenie aj do budúcnosti. Podľa názoru navrhovateľov odporkyňa nemá záujem obhospodarovať a spravovať nehnuteľnosť v jej domnelom vlastníctve. Navrhovatelia dali zároveň súdu do pozornosti, z čoho odvodzuje odporkyňa opodstatnenosť svojich finančných nárokov. Podľa odporkyne pozemok zapísaný ako p. č. XXXX, ktorý bol podľa záznamu v Pozemkovej knihe na vl. č. XXX konfiškovaný U.. W. O., bol rozdelený okrem iného aj na samostatný pozemok evidovaný ako p. č. XXXX/XX o výmere 33.692 m2. Navrhovatelia tu namietajú ale skutočnosť, že pozemok zapísaný ako p. č. XXXX bol rozdelený prídelovým plánom vyhotoveným podľa nar. č. na stavebné pozemky evidované ako p. č. XXXX/X - XXXX/XX oveľa menších výmer - do 1.000 m2. Prídelový plán, o ktorý sa navrhovatelia opierajú, bol schválený všetkými príslušnými orgánmi (MNV v Maduniciach, Miesta roľnícka komisia, Odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva ONV v Hlohovci, Okresná roľnícka komisia, Správa poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady Krajského národného výboru v Nitre, JRD v Maduniciach) a ako taký ho považujú za platný. Odporkyňa svoj nárok opiera o skutočnosť, že mala pozemok p. č. XXXX/XX nadobudnúť prechodom od právnych predchodcov (svojich rodičov F. H. L. L. H., R.. R.) titulom dedenia. Vlastníctvo právnych predchodcov k pozemku p. č. XXXX/XX dokazuje odporkyňa prídelovou listinou vydanou 23.08.1962 pre F. H. a jeho manželku L. H., R.. R., obaja bytom X. Č.. U. XX. V súvislosti s týmto tvrdením odporkyne navrhovatelia majú voči jej tvrdeniu námietky: Poukazujú na skutočnosť, že dedičské konanie po F. H. L. L. H., R.. R. prebiehalo a konečné rozhodnutie v tomto konaní vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod č. D1551/61 (uznesenie zo dňa 11.07.1962) bolo realizované pred vydaním prídelovej listiny, na základe ktorej mali títo poručitelia nadobudnúť vlastnícke právo k p. č. XXXX/XX (dedičské uznesenie je z 11.06.1962 a prídelová listina je z 23.08.1962). Majú za to, že v dedičskom konaní nemohlo dôjsť k vysporiadaniu parcely č. XXXX/XX, pretože táto nebola v čase smrti poručiteľov v ich vlastníctve. Podľa vtedy plateného sa dedičstvo nadobúdalo poručiteľovou smrťou, teda rozhodnutím Štátneho notárstva nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k p. č. XXXX/XX z F. H. L. L., R.. R. na odporkyňu. Majú za to, že prídelová listina je nenáležitým rozhodnutím, ktoré nebolo vydané právne relevantným spôsobom a ako také je bez právneho významu a nevyvoláva právne účinky. Opačné tvrdenie považujú za zásah do princípu legality. Prídelová listina, na základe ktorej mali byť vlastníkmi p. č. XXXX/XX predchodcovia odporkyne, bola vydaná dňa 23.08.1962 pre F. H. a jeho manželku L.. Odkazujúc na uznesenie Štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61 zo dňa 11.07.1962 dali navrhovatelia do pozornosti, že v čase vydania prídelovej listiny nežili. F. H. zomrel XX.XX.XXXX v X. a L. H., R.. R. C. XX.XX.XXXX v X.. Dali súdu do pozornosti, že prídelová listina je správnym rozhodnutím a jej vydaniu malo predchádzať správne konanie. Vydávanie správnych rozhodnutí a vedenie správneho konania bolo v tom čase upravené nar. č. 8/1928 Zb., pričom majú za to, že podľa procesných zásad nemohlo byť správne konanie vedené s mŕtvymi účastníkmi. Podľa § 72 ods. 2 Vlád. nar. č. 8/1928 Zb. sa rozhodnutie v správnom konaní považovalo za vydané doručením jeho písomného vyhotovenia. K doručeniu prídelovej listiny účastníkom správneho konania dôjsť nemohlo, pretože boli mŕtvi. Zároveň navrhovatelia uviedli, že každá platná prídelová listina vždy obsahovala rukou písaný text umiestnený pod dátumom vydania listiny, ktorým účastník správneho konania potvrdzoval jeho prevzatie. Teda prídelová listina bola vydaná mimo správneho konania v čase, keď osoby, ktorým mala byť pridelená orná pôda (p. č. XXXX/XX) nežili. Keďže prídelcovia neexistovali, nemohli zaplatiť prídelovú cenu a preto konštatovanie pracovníka Odboru pôdohospodárstva ONV o úplnom zaplatení kúpnej ceny obsiahnutého v texte na druhej strane listiny považujú navrhovatelia za zmyslené a nepravdivé. Prídelová listina nebola nikdy doručená, nemohla byť ani ústne prehlásená a preto podľa § 72 ods. 2 Vládneho nar. č. 8/1928 Zb. nebola nikdy legálne vydaná. Navrhovatelia tvrdia, že daná prídelová listina ex lége neexistuje a nevyvoláva ani predpokladané právne účinky.

K histórii a konfiškovaniu majetku navrhovatelia ďalej uviedli, že na území SR bolo po 1. svetovej vojne viacero pozemkových reforiem. Prvá bola realizovaná prostredníctvom zák. č. 32/1918 Sb., záborového zákona ( z.č. 215/1919 Sb.z.), prídelového zákona ( z.č. 81/1920 Sb. ), náhradového zákona ( z. č. 329/1920 Sb). Roku 1935 bola prvá pozemková reforma zastavená. Druhá pozemková reforma prebiehala v rokoch 1945-1948 a to v troch etapách. Prvá etapa je podľa právneho zástupcu navrhovateľov dôležitá pre toto konania vychádzajúc z geometrického plánu č. XX/XXXX z 26.8.1946 predloženého Správou katastra Hlohovec. V prvej etape sa dekrétom prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. s okamžitou platnosťou konfiškoval poľnohospodársky majetok pre účely pozemkovej reformy a prešiel ex lege na štát. Prvá etapa sa realizovala cez nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR a konfiškovaný majetok bol prideľovaný postupom uvedeným v nariadení č. 104/1946 Sb. SNR. Prídelca nadobúdal prídel do vlastníctva až jeho zápisom do pozemkovej knihy. V zmysle §51 zák. č. 177/1927 Sb. je geometrický plán technický podklad právnych úkonov. Po vypracovaní geometrického plánu č. XX/ XXXX z 26.8.1946 došlo k ďalším zmenám v právnom stave a to nariadením č. 104/1945 Sb. SNR., nar. č. 89/1947 Sb. SNR, nar. č. 64/1946 Sb. SNR. Právny zástupca navrhovateľov má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené geometr. plán č.XX/XXXX nemohol byť po 30.12.1947 už ani technickým podkladom k zmenám robeným podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR. Zastáva názor, že prídelový plán na stavebné pozemky predložený navrhovateľmi nahradil predchádzajúce podklady. Druhá etapa pozemkovej reformy smerovala len k revízii prvej pozemkovej reformy (zák. č. 142/1947 Sb. ) a vtedy sa aj pozemkový majetok prideľoval prídelovými listinami. Má za to, že odporkyňa nemôže disponovať platnou prídelovou listinou na parc. č. XXXX/XX, lebo bola vytvorená zo sceleného pozemku č. XXXX skonfiškovaného O. v prvej etape druhej pozemkovej reformy podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. Na dôvažok súd dodáva, že tretia etapa bola realizovaná podľa zák. č. 46/1948 Sb. SNR.

Právny zástupca navrhovateľov ďalej k veci uviedol, že všetok majetok nachádzajúci sa na území SR, ktorý bol konfiškovaný na základe nar. č. SNR mohol byť pridelený do vlastníctva fyzických osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa Nar. č. ( jud. NS SR č. 44/2005 ). Z formálnej stránky dochádzalo k vydaniu výmeru o vlastníctve pôdy. Z hľadiska času boli výmery vydávané ihneď po konfiškácii a schválení prídelového plánu v rokoch 1947 a 1948. Majetok konfiškovaný na základe nar. č. SNR sa do vlastníctva fyzických osôb neprideľoval prídelovými listinami. Prídelové listiny boli vydávané vo vzťahu k majetku, ktorý štát nadobudol záberom, resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z. č. 46/1948 Sb.) a ktorý prerozdelil na základe revízie úpravy pozemkového vlastníctva uskutočnenej podľa zákona č. 215 zo dňa 16.04.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkový (Záborový zákon č. 142/1947 Sb.). Navrhovatelia tvrdia, že nie je možné, aby došlo k prideleniu majetku, ktorý bol konfiškovaný na základe nar. č. 104/1945 Sb. prídelovou listinou. Vo vzťahu k tomuto majetku sa totiž prídelové listiny nevydávali, nearchivovali. Zároveň upozornili súd na skutočnosť, že prídelová listina z 23.08.1962 (ktorou odporkyňa disponuje) sa nenachádza v Štátnom archíve a má ju len ona sama. Pritom výmer o vlastníctve pôdy, ktorým by došlo k prideleniu parcely č. XXXX/XX odporkyňa nikdy navrhovateľom nepredložila. Odporkyňou držanú prídelovú listinu považujú za nulitný akt, lebo bola vydaná v rozpore s nar. č. a podľa ich názoru preto z nej nevznikajú žiadne právne následky a teda rodičia odporkyne ani nemohli nadobudnúť vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX.Preto ani v dedičskom konaní po rodičoch odporkyne nemohlo dôjsť k vyporiadaniu parc. č. XXXX/XX, lebo v čase smrti nebol vo vlastníctve poručiteľov. Prídelová listina je správnym rozhodnutím vydávaným v správnom konaní a nakoľko bola vydaná po smrti prídelcov, podľa navrhovateľov nedošlo ani k správnemu konaniu. Prídelová listina nebola doručená účastníkom konania (rodičom odporkyne), čím nebola splnená podmienka v zmysle § 72 ods. 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Zb. Súd mal preukázané, že otec odporkyne zomrel 01.12.1961 a matka 04.03.1953. Navrhovatelia zastávajú názor, že ak by aj vznikli rozpory ohľadom prevodu či prechodu vlastníckeho práva na nich, nemalo by to vplyv na súčasný stav, lebo je možné založiť vznik ich vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania. Sú presvedčení, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu účinnosti , t. j. k 01.01.1992 v zmysle citovaného zákona s poukazom na citovaného zákona. Podľa sa plynutie lehoty na vydržanie nepreruší vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Preto ani odovzdanie predmetných nehnuteľností do užívanie JRD nemohlo ovplyvniť ich vydržanie (judikát NS SR č. Rc 44/1996). Navrhovatelia sú presvedčení, že z ich strany boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady k vydržaniu. Išlo o spôsobný predmet vydržania (ideálny spoluvlastnícky podiel). K vydržaniu pozemkov došlo ešte Ľ. Z. a jeho manželkou, ktorí splnili materiálne a formálne podmienky na vydržane. Do držby vstúpil na základe prídelu po spracovaní prídelového plánu v roku 1946, mali v držbe pozemky po celých desať rokov a nedošlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby. Navrhovateľka v 1. rade s manželom vstúpili do oprávnenej držby dňom reálneho uchopenia veci na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí a do dňa podania návrhu na súd neboli navrhovateľom známe skutočnosti, ktoré by v nich mohli objektívne vzbudiť obavu o existenciu ich vlastníckeho práva. Od pozemku platili súvisiace dane a poplatky. Pozemok riadne spravovali.

Navrhovateľka v 1. rade k veci uviedla, že s manželom pôvodne bývali na Kysuciach a od švagra sa dozvedeli, že pán Z. z Z. predáva pozemok so schátralými základmi. Pán Z. im povedal, že pozemok je jeho a mal na to prídelovú listinu. Pred samotnou kúpou sa boli na pozemku pozrieť a videla tam rozsypané základy, len zo strany suseda bol plot. Podľa jej vyjadrenia si kúpnu zmluvu s Z. spísali sami, podpísali ju na MsNV v Maduniciach a zaplatili za pozemok 18.500,- Kčs. nevie uviesť, kde sa zmluva nachádza či kde bola daná. Pozemok nedali zamerať z dôvodu, že bol už zameraný a ich susedia mali už domy postavené, oplotené. Pozemok vyčistili, obnovili základy a začali stavať dom, v ktorom býva doposiaľ a jej manžel do svojej smrti. Uviedla, že počas stavania im nikto nebránil ani nepovedal, že stavajú na cudzom pozemku a až po 90. roku sa L. P.Č. začala domáhať vlastníctva, ale na súvislosti si podľa jej slov už nepamätá. K zavádzaniu plynu na ich ulici uviedla navrhovateľka v 1. rade, že plyn bol zavedený bez problémov. Následne uviedla, že zo začiatku boli problémy s zavedením plynu, L. P. do toho zavŕtala, ale starostka to vybavila, plyn sa zaviedol. Navrhovateľ v 2. rade k veci uviedol, že vedel o problémoch pri zavádzaní plynu, ale ho to nezaujímalo. On pred 4,5 až 7 rokmi dom zrekonštruoval a doposiaľ v ňom býva. Počas rekonštrukcie mu robil problémy pán P., zať L. P., tvrdiac že L. P. má na pozemok list vlastníctva. Z vyjadrení navrhovateľov v 3. až 5. rade mal súd preukázané, že títo v dome dlhší čas nebývajú. Nikdy nepočuli, že by ich rodičom niekto bránil v stavaní domu či jeho užívaní. Majú vedomosť, že pri zavádzaní boli nejaké nezrovnalosti, ale bližšie sa vyjadriť nevedeli.

Z obsahu prídelového plánu na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majektu U.. O. v k.ú. X. (čl. 25) mal súd preukázané, že pri mene Z. Ľ. a manž. je vedená parc. č. XXXX/XX Z obsahu rozhodnutia Miestneho národného výboru v Maduniciach číslo 748/1968 zo dňa 13.12.1968 mal súd preukázané, že žiadateľovi F.S. Z. (manžel navrhovateľky v 1. rade ) bolo vydané povolenie užívať stavbu rodinného domu s č.s. XXX na pozemku č. XXXX/XX. Z obsahu rozhodnutia odboru výstavby ONV v Trnave pod zn. Výst. 1484/1961 zo dňa 25.8.1962 mal súd preukázané, že žiadateľovi Ľ. Z. bola povolená novostavba rodinného domčeka na parc. č. XXXX/XX. Zo správy Obce Madunice z 9.6.2011 a z potvrdeniek vystavených obcou Madunice ( z 20.5.1994, 2.6.1998, 2.6.1999, 29.9.2000, 13.3.2001, 28.1.2002, 18.8.2010) mal súd preukázané, že navrhovateľka v 1. rade s navrhovateľom v 2. rade a jeho manželkou si riadne platia daň z nehnuteľnosti za dom so s. č. XXX, p. č. XXXX/XX, Q.. Č.. XXXX/XXX obci Madunice.

Z výpisu z katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že na parcely reg. „C“ v k.ú. a obci X. č.: XXXX/ XXX o výmere 427 m2 (záhrada) a č.: XXXX/XX o výmere 663 m2 (zastavané plochy a nádvoria) nie je založený list vlastníctva. Rodinný dom so s. č. XXX ( pôvodne evidovaný pod s.č. XXX ) stojaci na parc. č. XXXX/XX je zapísaný na LV č. XXXX a jeho podielovými spoluvlastníkmi sú v 1-ici navrhovateľka v 1. rade, odporca v 2. rade a O., R.. Q. v 3/8-nách, odporca v 2. rade ešte v 1/8-ine.

Správa katastra Hlohovec listom z 4.5.2011 oznámila, že parc. č. XXXX/XX reg. C o rozlohe 663 m2 a parc. reg. C XXXX/XXX o výmere 427 m2 boli do registra zapísané v roku 1983 na základe komplexnej údržby 1983 podľa meračského náčrtu č. 7 ( čl. 118).

Z obsahu prídelovej listiny ( čl. 19 ) vydanej Okresným národným výborom v Trnave - odbor pôdohospodárstva 23.8.1962, evidovanej pod čd XXX/XXXX mal súd objektívne preukázané, že bola vystavená na rodičov odporkyne: F.S. H. a jeho manželku L., X. Č.. XX. Bola im pridelená pôda, ktorej pôvodným vlastníkom bol U.. W. O.. K prídelovej listine patrí osobitne listina datovaná 23. augustom 1962, na ktorej je uvedený zoznam pridelených parciel v k. ú. X., Č., medzi iným aj v k.ú. X. - parc. č. XXXX/XX - roľa o výmere 3,36.92 ha. Za všetky pridelené parcely im bola určená prídelová cena 12.742 Kčs. Na predmetnej listine sa nachádza záznam zo dňa 23.8.1962, že odbor pôdohospodárstva ONV v Trnave nemá námietok proti prepisu vlastníckeho práva na prídelcov, nakoľko prídelová cena bola úplne vyplatená. Táto prídelová listina pod čd. XXX/XXXX bola až roku 1963 zapísaná do PKV č. XXXX, majetkovej podstaty a tým aj vlastníctvo rodičov odporkyne, F. H. a manželky L., každému v 1-ici. Súčasne bolo zapísané vlastníctvo odporkyne k parc. č. XXXX/XX. Z tejto listiny mal súd preukázané, že prídelová cena bola zaplatená 23.8.1962. K tejto skutočnosti súd dospel vychádzajúc i z tvrdenia odporkyne, ktorá uviedla, že po smrti jej rodičov ( prídelcov ) sa ona s súrodencami zložili a vyplatili prídelovú cenu.

Z obsahu uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k. -21 zo dňa 11.07.1962 (právoplatné 23.11.1962) v dedičskej veci po nebohých F.S. H. L. L. H. mal súd preukázané, že parc. č. XXXX/XX nadobudla odporkyňa. Pri parcele č. XXXX/XX v uznesení bolo uvedené, že „ prepis nie je prevedený“ .

Z obsahu odpovede Západoslovenského krajského národného výboru Bratislava z 7.5.1965 ( čl. 160 ) adresovaného F. H. ( brat odporkyne ) mal súd preukázané, že tento žiadal pomoc pri riešení vlastníckeho práva k stavebným pozemkom. Príslušný orgán oznámil, že po úmrtí otca boli pozemky prevedené na dedičov, aj L. P.. Z celkovej výmery 6 ha bolo 3,30 ha stavebné pozemky. Na pozemkoch bolo vybudovaných 22 domov, pričom vlastníctvo nebolo majetkovoprávne usporiadané a chyby sa dopustilo bývalé ONV v Hlohovci, keď vydal stavebníkom rozhodnutia o prípustnosti k stavbe bez toho, že by vyžadoval vlastníctvo k pozemku. Išlo o pozemky v užívaní JRD a JRD vydávalo súhlas na zastavanie pozemku, pritom súhlas mal v skutočnosti vydať jedine F. H. alebo dedičia po ňom. ZKNV navrhol riešenie iba výkupom pozemkov pre MNV buď dobrovoľnou dohodou alebo vyvlastnením.

Právna zástupkyňa odporkyne popiera, že by navrhovateľka v 1. rade s manželom nadobudli do vlastníctva parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX vydržaním či kúpnou zmluvou z 9.10.1967, lebo v zmysle účinného k 9.10.1967 bola potrebná k zmluve o prevode nehnuteľností potrebná registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo prechádzalo až registráciou zmluvy. Z týchto dôvodov nemohli byť predmetné parcely ani predmetom dedičského konania po F. Z.. Má za to, že navrhovateľka v 1. rade s manželom nezískali vlastníctvo k p. č. XXXX/XX ani vydržaním odvolávajúc sa na účinný od 1.4.1964 do novelizácie do 1.4.1983, kedy držba a vydržanie neboli upravené. Podľa , občana nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku do výmery 800 m2, ak ide o výstavbu rodinného domčeka. Poukázala na to, že rodičom odporkyne bol pridelený pozemok parc. č XXXX/XX o výmere 3 ha, 36 á a 92 m2 v obci a kú. X. a prídelovú listinu vystavil ONV v Trnave - odbor poľnohospodárstva dňa 23.8.1962. L. P.Č. predmetnú parcelu zdedila a jej vlastnícke právo k parcele je zapísané na LV č. XXX. Námietky navrhovateľov ohľadom získania vlastníckeho práva odporkyňou považuje za neopodstatnené, lebo v danom spore sa nemá preukázať vlastníctvo odporkyne, ale vlastníctvo navrhovateľov. Je toho názoru, že navrhovatelia nezískali vlastnícke právo k parcele vydržaním, lebo účinný od 01.04.1964 vyžadovalo držbu a vydržanie až do novelizácie (do 01.04.1983). Podľa sa do času uvedeného v citovanom ustanovení započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca má vec nepretržite v držbe pred 01.04.1983, pričom tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka odo dňa, t. j. najskôr 01.04.1984. Má za to, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel museli vedieť, že v Katastri nehnuteľností nie sú zapísaní ako vlastníci pozemku. Dala súdu do pozornosti, že na stavebnom povolení i v rozhodnutí o povolení užívať budovu je uvádzaná p. č. XXXX/XX a navrhovatelia tvrdia, že dom stojí na p. č. XXXX/XX, ktoré je uvedené v prídelovom pláne.

L. P. k veci v rámci výpovedi zrealizovanej za jej života v jej domácom prostredí 15.6.2011 uviedla, že prídelovú listinu dostal ešte jej otec, listinu mali doma a ona sa až ako vydatá dozvedela, že tá parcela je ich. Povedal jej to otec ešte za života. Podľa jej vyjadrenia jej otec pozemok ( ktorý dostal ) neoplotil, ale hospodáril na nej, zasial tam jačmeň. Nevie, ako dlho pôdu užíval, ale po vzniku družstva išla všetka pôda do družstva. V čase rozdeľovania pozemkov na Š. Y. mala záujem i ona o parcelu, ale nebola jej daná z dôvodu, že je slobodná. Podľa jej slov keď sa začalo na Š.Z. Y. stavať ona „ pustila do sveta“, že je to jej . Povedala to aj na bývalom MNV hneď ako sa začali plochy vymeriavať. Podľa vyjadrenia odporkyne prídelová listina pre jej rodičov nadobudla právoplatnosť, keď zaplatili poslednú čiastku za tie pridelené pozemky. Keď sa platila poslednú čiastku prídelovej ceny za pozemok, jej rodičia už nežili. Ona i ostatní súrodenci sa zložili a ona potom sumu zaplatila. Pozemky mali rozlohu vyše 6 ha a to 3 ha skraja a zostatok v prostriedku. Pre pozemky na Š. Y. si prestala vychádzať so susedmi, lebo chceli prepísať pozemky na nich zadarmo, no ona to nemohla urobiť, lebo všetci súrodenci sa zložili na zaplatenie prídelovej ceny. Následne dali vymerať pozemky na celej Š. Y., vtedy mali niektorí už domy postavené. Dôvodom vymerania bol záujem pozemky predávať. Má za to, že všetci bývajúci na Š. Y. vedeli, že pozemky sú jej, lebo to bolo povedané - na dedine sa to dozvie jeden od druhého. Osobne nenavštevovala bývajúcich na tejto ulici, lebo sa bála, ale písala im listy, keď začali stavať. Súdnou cestou sa nedomáhala zákazu stavať na Š. Y. z dôvodu, že to povedali na býv. MNV. Súd dodáva, že odporkyňa nepreukázala, že by posielala a že by boli doručené obyvateľom Školskej ulice nejaké listy v čase pred alebo počas výstavby ich rodinných domov.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal vykonať dokazovanie svedkami - osobami bývajúcich tiež na Š. Y. W. X.. Právna zástupkyňa odporkyne to namieta z dôvodu, že navrhované osoby vystupujú ako navrhovatelia v iných konaniach s rovnakým predmetom sporu a budú svedčiť navzájom. Právny zástupca navrhovateľov trval na vykonaní tohto dôkazu z dôvodu, že sú v dôkaznej núdzi. Súd vyhodnotil návrh i námietky protistrany. Pripustil vypočuť navrhované osoby ako svedkov, všetkých riadne ako svedkov poučil. Na obsah ich výpovedí prihliadal z pohľadu okolností existujúcich pri rozdeľovaní pozemkov, užívaní pozemkov. Otázku dobromyseľnosti súd skúmal ale len u navrhovateľov. Súd mal preukázané z vykonaného dokazovania, že vo všeobecnosti sa pri zavádzaní plynu na Š. Y. v rokoch 1994-1995 začalo verejne riešiť, koho sú pozemky. Do povedomia sa i oficiálne dostala informácia, že ide o pozemky odporkyne. No súd sa podrobne zaoberal otázkou, či sa navrhovatelia ( či ich rodičia) mohli skôr dozvedieť resp. sa dozvedeli o tom, že by mal byť problém s pozemkom, na ktorom majú postavený dom.

Svedkyňa X. Z. uviedla, že tiež vlastní dom na ulici, kde sú sporené parcely a tiež sa súdnou cestou proti L. P. domáha určenia vlastníckeho práva. Dom na tejto ulici postavili jej rodičia na pozemku, ktorý im bol pridelený. Ona žije v dome od svojho narodenia v roku 1959. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka v 1. rade s manželom kúpili pozemok na Š. Y. s základmi v rokoch 1968 - 1969, kedy z jednej i druhej strane boli už domy postavené, postavili dom, žijú ho a užívajú záhradu. Podľa jej vyjadrenia sa na Š. Y. kľudne žilo do roku 1994, kedy si L. P. začala nárokovať na pozemok o rozlohe 3 ha 84 á. v zápätí svedkyňa uviedla, že si L. P. začala na pozemok nárokovať po tom, čo jej bývalé OMV vystavilo na mŕtvych rodičov prídelovú listinu. K zavádzaniu plynu na tejto ulici uviedla, že starostka obce za pomoci L. P.Z. zastavila štátnu stavbu plynu. Svedkyňa potvrdila, že ohľadom výstavby plynu na Š. Y. je ona vyobrazená v novinách Pravda z 10.11.1994. Svedkyňa Z. M. tiež vlastní dom na ulici, kde sú sporené parcely a tiež sa súdnou cestou domáha určenia vlastníckeho práva. Podľa jej vyjadrenia sa jej navrhovateľka v 1. rade ani jej manžel nesťažovali , že by si niekto nárokoval na ich pozemok. Podľa jej slov vznikol problém pri zavádzaní plynu na Š. Y., lebo ich zavolala starostka s tým, že nebývajú na svojom pozemku. Svedkyňa L. F. sa do obce prisťahovala roku 1977, od roku 1990 doposiaľ pracuje v obci X. ako starostka. Ona sa o probléme s pozemkami na Š. Y. dozvedela až roku 1994 prvý krát, keď sa začalo pripravovať zavádzanie plynu na tejto ulici. Po začatí výkopových prác dostali zo Stavebného úradu Hlohovec pokyn zastaviť stavbu pre námietku L. P., že domy obyvateľov ulice stoja tiež na jej pozemkoch. Svoje vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX preukázala predložením konkrétneho listu vlastníctva, snažila sa vec riešiť dohodou, mala záujem pozemky predať za úradnú cenu 20 Sk/m2. O návrhu informovala následne majiteľov domov, ale tí popreli vlastníctvo L. P.. Svedkyňa potvrdila, že majitelia domov stojacich na sporných pozemkoch platia každý rok dane za tieto pozemky. Nakoniec bolo dovolené majiteľom domov urobiť plynové prípojky s podmienkou vystavenia čestného prehlásenia, že sú si vedomí, že sú užívateľmi pozemku a že do budúcna sa majetkovo - právne vyporiadajú. Navrhovateľka v 1. rade s manželom F. Z. podpísali vyhlásenie dňa 13.07.1994. V roku 1994 sa dozvedela od svojej svokry, že v 60-tych rokoch bol súdny spor medzi Q. P. a jedným majiteľom domu na Š. Y.. Svedkyňa dodala, že jej svokra pracovala 35 rokov na Obecnom úrade. Podľa vyjadrenia svedkyne Svedok X. P. je zaťom odporkyne cca 32 rokov. Roku 1987 začal s manželkou stavať dom na Š. Y.. On sa dozvedel od L. P. niekedy v roku 1976, že ľavá strana Š. Y. je jej majetkom. Tiež má vedomosť o jej spore s pánom W. o vlastníctvo k pozemku v roku 1964-1965 a spor vyhrala. Tvrdil, že spor s W. trval 12 rokov. Potvrdil, že L. P. podala roku 1994 žalobu proti A.Š., Z. L. X. na zaplatenie finančnej sumy za užívanie jej pozemku. S pánom A. bol spor ukončený ( pozn. súdu: ide o konanie OS Trnava sp. zn. ). Svedok potvrdil, že navrhovateľ v 2. rade ho navštívil pred 7-8 rokmi ( L. P. už bývala u neho) z dôvodu , že si chce odkúpiť pozemok. Ponúkol mu pozemok za 100.000,- Sk, ale navrhovateľ v 2. rade chcel dať len 90.000,- Sk, ale súrodenci L. P. s tým nesúhlasili. Podľa tvrdenia svedka mu pán M. ( tiež býval na Š. Y.) povedal, že sa bol v 70.-tych rokoch až v Prahe pýtať na spornú parcelu a bolo mu povedané, že ej to L. P.. Následne si okrem pána M. vyporiadal pozemok s L. P. aj pán U.. Svedok uviedol, že v čase čo chodieval do X., chodili po úradoch a zisťovali ohľadom pozemku: U., M., Š., Z., Z.. Svedkyňa X. F. vypovedala vo veci sp. zn. . Potvrdila, že tiež vlastní dom na Š. Y. bývajúc v ňom od roku 1964 a tiež sa súdnou cestou domáha proti L. P. určenia vlastníckeho práva. V čase kúpy pozemku boli na jednej strane nejaké domy postavené a na druhej strane mali družstevníci silážne jamy. V čase zavádzania plynu na ulicu jej bol doručený list na zaplatenie 450.000,- Kčs. Svedkyňa má vedomosť, že sa L. P. súdila ohľadom pozemku s pánom W. bývajúcim tiež na Š. Y., lebo sa o tom rozprávalo na ulici. Podľa jej tvrdenia sa nezaujímala o výsledok sporu.

Právny zástupca navrhovateľov i po výsluchu svedkov dospel k záveru, že neboli preukázané skutočnosti , ktoré by mohli ohroziť dobromyseľnosť držiteľov. Má za preukázané, že navrhovateľka v 1. rade aj s manželom boli oprávnenými držiteľmi až do nadobudnutia vlastníctva vydržaním, t.j. k 1.1.1992.K oprávnenej držbe došlo po dohode o kúpe a na oprávnenosť držby nemá vplyv, že nedošlo k platnej kúpnej zmluve, lebo platnosť nadobúdacieho právneho úkonu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu.

Z obsahu advokátkou odporkyne doloženého rozsudku OS v Trnave č. k. zo dňa 21.11.1966 ( čl. 154 spisu ) mal súd preukázané, že odporkyňa sa v pozícii navrhovateľky domáhala od M. W. bývajúceho tiež na Š. Y. zaplatenia sumy za užívanie pozemku na tejto ulici, ktorý je v jej vlastníctve. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 1967. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že otec odporkyne F. H. bol vlastníkom parc. č. XXXX/XX, ktoré vniesol do JRD, preto bol oproti nemu i zastavené vymáhanie prídelovej ceny. Po jeho smrti jeho členstvo v JRD zaniklo, odporkyňa ako dedička nechcela vstúpiť do JRD a pridelené nehnuteľnosti požiadala vyplatiť. Vyplatila ich 22.8.1962 zaplatením prídelovej ceny 12.210 Kčs. Následne bolo vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX prepísané na ňu.

Po vyjadrení právnej zástupkyne odporkyne , že v minulosti bolo na OS Trnava vedené konanie pod sp. zn. , v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia vlastníctva k parc. č. XXXX/XX rodičmi odporkyne súd nahliadol do obsahu predmetného spisu ( v súčasnosti je pripojený v spise OS Piešťany sp. zn. , v ktorom bolo podané odvolanie proti rozsudku v merite veci a spis bol zaslaný na rozhodnutie na KS v Trnave) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto spisu. Súd vykonal dokazovanie aj obsahom zápisnice zo dňa 9.4.2003 vyhotovenej v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. , v ktorom sa ako predbežná otázka riešil spôsob nadobudnutia parc.č. XXXX/XX do vlastníctva rodičov odporkyne. Svedok ŠN. Z., S..XX.XX.XXXX uviedol, že má vedomosť, že otec odporkyne, F. H., ako tzv. deputátnik dostal pridelený pozemok asi po roku 1948 a išlo o nehnuteľnosť po konfiškácii. Z výpovede znalca E.. L. Z. vypovedajúceho dňa 3.7.1997 ( vypovedal v konaní sp. zn. ) mal súd preukázané, že ešte v roku 1946 došlo k rozčleneniu parc. č. XXXX. Z obsahu znaleckého posudku znalca E.. L. Z. č.j. XXXXXXXX-XXX/XX-zn ( nachádza sa v spise OS Trnava sp. zn. ) mal súd preukázané, že dňa 26.8.1946 bol vyhotovený geometrický plán E.. H., ktorým bola rozdelená parc. č. XXXX v k.ú. X.. Tento geom. plán slúžil ako technický podklad pre vydanie výmerov o vlastníctve pôdy. V tomto geomet. pláne je ako posledná prídelová parcela uvedená parc. č. XXXX/XX. Predseda býv. MNV X. Q. znalcovi potvrdil, že prídelové listiny k parc. č. XXXX/XX- XXXX/XX neboli vystavené. Parc. č. XXXX/XX-XXXX/XX boli vymerané asi r. 1954-1955 neodborne miestnou komisiou v snahe pomôcť stavebníkom - žiadateľom o výstavbu rodinných domov a JRD uvoľnilo pre značný záujem na účely výstavby časť družstevného bloku. Tieto pozemky boli zamerané až roku 1963. Na pojednávaní dňa 8.6.1999 znalec (v konaní sp. zn. ) uviedol, že prídelové listiny sa vydávali až po tom, čo konkrétny občan predložil doklad o zaplatení úhrady. Z obsahu výpovede svedka Š.N. F. vypovedajúceho dňa 23.9.1996 vo veci mal súd preukázané, že on vypisoval a podpisoval prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962. Pri jej vystavovaní vychádzal z pôvodnej prídelovej listiny robenej po roku 1945. Podľa jeho vyjadrenia nerobil žiadne dodatočné šetrenie, vychádzal len z pôvodnej listiny. On do listiny uviedol zápis o zaplatení prídelovej ceny. Nepamätal si, kto ho oslovil za účelom vystavenia listiny. Potvrdil, že nevedel, že v čase vystavovania listiny bol F. H. nebohý. Vystavenie listiny odôvodnil tým, že neboli v tom čase pôvodné formuláre zo 40- tych rokov a preto Krajský národný výbor doporučil nové vzory.

Z obsahu výkazu nedoplatkov ku dňu 21.2.1962 ( je tiež v spise ) mal súd preukázané, že rodičia odporkyne mali nedoplatok na prídelovej cene z pozemkovej reformy, ktorý bol zaplatený 24.8.1962.

Z obsahu listu JUDr. Václava Surového z 15.3.1993 adresovaný L. P. mal súd preukázané, že tento zastupoval menovanú v doriešení usporiadania neoprávnených stavieb na Š. Y. a nakoľko mu bolo telefonicky oznámené dcérou menovanej , že v súčasnej dobe nechce ďalej pokračovať, zaslal jej vyúčtovanie. JUDr. Václav Surový na výzvu súdu oznámil listom z 12.12.2011, že v roku 1992 alebo 1993 zastupoval L. P. vo veci predaja nejakých pozemkov, ale že to bolo neúspešné, lebo ľudia majúci postavené domy či záhrady na pozemku menovanej si ich kúpiť nechceli. nemá už žiadne listiny, ktoré by mohol súdu predložiť, lebo už dávnejšie ich skartoval. Záverom uviedol, že si nespomína, či s navrhovateľmi aj jednal.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľov zotrval na tom, že navrhovateľka v 1. rade vstúpila s manželom do oprávnenej držby kúpou od predchádzajúceho vlastníka, prídelcu Ľ.N. Z.. nehnuteľnosti užívali ako vlastné v dobrej viere od roku 1967 nerušene až do smrti manžela 6.10.1996 a navrhovateľka v 1. rade ich užíva doposiaľ. Listiny predkladané právnou zástupkyňou odporcov ( rozsudok OS v Trnave č. k. z 21.11.1966, list brata L. P. z 28.1.1965, list Západoslovenského krajského národného výboru z 7.5.1965, listy JUDr. Surového) nepreukazujú, že by boli navrhovateľka v 1. rade s manželom v kontakte s L. P.. Poukázal na to, že pre posúdenie vzniku vlastníckeho práva vydržaním je nutné hodnotiť len obdobie uplynuté do 1.1.1992. Záverom sa odvolal na rozsudok NS SR sp. zn. z 28.2.1995, v zmysle ktorého neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie ej okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

Právna zástupkyňa odporcov žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu. Nesúhlasí s tým, že by navrhovateľka v 1. rade s manželom nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním. Podľa nej preukázala vlastnícke právo L. P. predložením prídelovej listiny a zaplatením kúpnej ceny, dedičským rozhodnutím. Prídelovú listinu vydanú na otca L. P. nepovažuje za nulitný akt. Dala súdu do pozornosti výsluch svedka Š. F. vypovedajúceho v konaní pod sp. zn. na Krajskom súde v Trnave. Tento potvrdil, že pri vyhotovovaní prídelovej listiny vychádzal z listiny vydanej v r. 1945 a podpísanej ministrom. Dňa 01.10.1945 sa rodičia L. P. ujali držby a neskôr ju vniesli do družstva. V súvislosti s dobromyseľnosťou odkázala na rozsudok ČR z 10.10.2002 a na rozsudok NS SR z 29.03.2011 dodajúc, že navrhovateľka v 1. rade s manželom nepostupovali s odbornou opatrnosťou. Je toho názoru, že pokiaľ by si dali stavbu zapísať do PK vložky, zistili by, že stavba je postavená na pozemku, na ktorom nemajú vlastnícke právo. Je presvedčená, že navrhovatelia sa najneskôr roku 1989 dozvedeli o tom, že nie sú vlastníkmi pozemku. Návrh žiadala zamietnuť i z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takejto žalobe.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam účinného k 11.06.1992, (2) Nároky dedičov sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej v čase smrti poručiteľa. ( na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti.

Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov.

Podľa § 19 ods. 1,3 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, v znení nar. č. 64/1946 Sb. SNR, (1) Určená prídelová cena (§§ 15 a 16) spláca sa Fondu: a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby prídelu, v peniazoch alebo v naturáliách, b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách, a to:1. 10% prídelovej ceny za pôdu (§ 15) a príslušenstvá (§ 16) treba zaplatiť pri prevzatí pridelenej pôdy do držby. Na návrh miestnej roľníckej komisie, ktorý sa má podať už v prídelovom pláne (§ 13), môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu povoliť odklad prvej splátky najviac na 3 roky; 2. zvyšok prídelovej ceny je splatný podľa splátkového plánu, vyhotoveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, najneskoršie však do 15 rokov odo dňa ujatia sa držby prideleného majetku. (3) Osobám uvedeným v § 12, ak sú invalidi, vdovy alebo siroty, pridelí sa majetok bezplatne.

Podľa § 72 ods. 1, 2 vlád. nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správním, řízním), (1)Výměr (§ 68, odst. 1) se vydává vždy písemně, pokud se jinak nestanoví. Jiná rozhodnutí lze prohlásiti ústně. Obsah ústního rozhodnutí buď zapsán do protokolu o jednání, při němž rozhodnutí bylo prohlášeno, nebo v samostatném protokolu. Strany mohou žádati, aby ústně prohlášené rozhodnutí jim bylo dodáno ještě písemně. (2) Rozhodnutí je vydáno, pokud ve správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.

Podľa , účinného k 01.01.1992, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa účinného k 01.01.1992, Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.

Keďže navrhovatelia označili prídelovú listinu zo dňa 23.8.1962 vydanú pre rodičov L. P. ( č.d.XXX/ XXXX ) ako nulitný správny akt, súd sa v prvom rade ako s predbežnou otázkou musel vypriadať s týmto. Vychádzal pritom z rozhodnutia NS SR sp. zn. 44/2005, ako i z obsahu svedeckej výpovede Š. F. vypovedajúceho v konaní , v ktorom potvrdil, že on sám opisoval pôvodnú prídelovú listinu ( Odkazujem na obsah jeho výpovede poňatej do odôvodnenia tohto rozsudku). Z tohto súd vyvodil, že správne konanie predchádzajúce vydaniu listiny bolo ešte za života rodičov L. P., keď im bola pôda pridelená. Roku 1962 bola prídelová listina len prepísaná svedkom Š. F.. Súd si dovolí v tejto časti odôvodnenia poznámku, prečo vôbec bola pôvodná prídelová listina ( existujúca ) prepisovaná v roku 1962 na iný formulár. Resp. ak to súviselo s dodatočným zaplatením prídelovej ceny, prečo o tom nebola v listine zmienka. V konečnom dôsledku súd vychádzal z výpovede Š. F., s ktorou sa vyporiadal už OS Trnava v rámci konania vedeného pod sp. zn. . Súd prihliadal na to, že mimo rámec právneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ničotný. Nakoľko nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, pričom súd mal preukázané, že prídelová listina bola vydaná príslušným správnym orgánom( Okresným národným výborom v Trnave - odbor pôdohospodárstva na základe skúr vydanej prídelovej listiny podpísanej samotným prezidentom ), všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť listiny a vyhodnotil ju ako platnú. Prihliadal pritom na rozsudok vydaný v konaní vedenom na OS Trnava sp. zn. , v ktorom sa tiež na prídelovú listinu prihliadalo ako na platnú. Súd bral do úvahy to, že otec L. P., ktorému bol pridelný pozemok XXXX/XX v roku 1945 dal pozemok do JRD, tým mu odpadla povinnosť zaplatiť prídelovú cenu. Po jeho smrti odporkyňa žiadala parcelu od JRD vydať, preto jej i vznikla povinnosť zaplatiť prídelovú cenu. Súd mal preukázané, že L. P. zaplatila prídelovú cenu 12.742 Kčs až dňa 23.8.1962. Súd má za to, že účinky vlastníckeho práva vzťahujúceho sa na ňu nastali práve až zaplatením prídelovej ceny. Z hľadiska morálneho súd dodáva, že L. P. v čase platenia ceny vedela, že na pozemkoch už stoja rodinné domy, ale nežiadala od JRD vydať náhradné voľné pozemky s rovnakou rozlohou, bonitou.

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva [ ] súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka v 1. rade s manželom kúpili od Ľ. Z. a jeho manželky parcelu č. XXXX/ XX v roku 1967, v tento rok uchopili sa držby, parcelu začali užívať, postavili na nej dom. Navrhovatelia nepreukázali existenciu platnej zmluvy k tejto parcele ani, že by bola zavkladovaná na kataster, preto sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním. Súd si ustálil uchopenie pozemku do držby v roku 1967 aj z dôvodu preukázania, že Mestský národný výbor v Maduniciach vydal F. Z. ( manžel navrhovateľky v 1. rade ) dňa 13.12.1968 povolenie stavbu domu. Časom z parcely XXXX/XX vyčlenili parc. XXXX/ XXX a obe ich užívali spolu do smrti F. Z. a doposiaľ ich užíva ešte navrhovateľka v 1. rade. Súd mal preukázané, že počas zavádzania plynu na Š. Y. W. X. v rokoch 1994-1995 zistili, že L. P. reálne preukazuje svoje vlastníctvo k parc. XXXX/XX, pričom medzi inými i parc. č. XXXX/XX má byť časť z predmetnej parcely. L. P. žiadala od nich finančné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie jej parcely. V takomto prípade navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom prípade odopretím určovacej žaloby by podľa názoru súdu došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Vzhľadom na charakter žaloby súd dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, lebo od roku 1967 navrhovateľka v 1. rade s manželom nepretržite užívali parc. XXXX/XX a z nej vyčlenenú XXXX/XXX, pričom vlastníkom celej parc. XXXX/XX je na katastri vedená L. P. ( pozn. súdu: po je úmrtí v priebehu konania jej dedičky vystupujúce v tomto konaní v súčasnosti ako odporkyne). Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili i s § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. A práve týmto svojim návrhom majú záujem preukázať opak. ( rozsudok NS SR sp. zn. ) Súd prihladil na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Podľa platnej právnej úpravy novely s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava () držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri a ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januára 1992. Súd prihliadal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí, samozrejme s náležitou opatrnosťou. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu 10 rokov, dôvodné.

Je všeobecne zaužívané v právnickej obci, že nehnuteľnosti sa nadobúdali z titulu prídelovej listiny a nie prídelového plánu. Skôr, ako by sa súd stotožnil s touto myšlienkou, je potrebné predbežne sa vysporiadať s tým, akým spôsobom štát v rokoch 1945-1947 nadobudol nehnuteľnosti. ( rozsudok NS SR sp. zn. : „výmery a prídelové listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“) Pokiaľ totiž štát nadobudol pôdu záberom, resp. vykúpil v rámci novej pozemkovej reformy (Z. č. 46/1948 Sb.) a ktorý prerozdelil na základe z. č. 142/1947 Sb. (Záborový zákon), prideľoval pôdu prídelovou listinou. Pokiaľ ale nadobudol pôdu konfiškovaním na základe nar. č. , mohol ju prideliť do vlastníctva fyzických osôb len výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa Nar. č. V zmysle nariadenia č. 104/1964 Sb. n. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. môže povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy, ktorá im bola pridelená. V tomto prípade sa spor týka parc. č. XXXX, ktorá bola skonfiškovaná ( nie zabraná či vykúpená) U.. W. O., čo vyplýva i z obsahu pozemkovoknižnej vložky č. XXX podľa nar. č. SNR. Okresný národný výbor v Hlohovci dňa 21.7.1945 zrealizoval výmer skonfiškovanej par.č. XXXX a v časti B. Vlastníctvo v PK vložke č. XXX bola k 25.7.1945 zapísaná národná správa pozemku (č. U.-X/XXXX). Parc. č. XXXX bola po jej rozparcelovaní pridelená v jednotlivých parcelách fyzickým osobám. Prídelovým plánom ( čl. 25 ) bola parc. č. XXXX/XX špecifikovaná ako stavebný pozemok (stav. poz.) pridelená Ľ. Z. a manželke. Súd mal preukázané, že odbor výstavby ONV v Trnave povolil rozhodnutím zo dňa 25.8.1962 Ľ. Z. novostavbu domu na parc. č. XXXX/XX. Čiže povolenie bolo vydané na inú parcelu, než bola uvedená v prídelovom pláne.

Súd pri vyhodnocovaní otázky dobromyseľnosti navrhovateľky v 1. rade a jej manžela prihliadal na to, že prídelová listina z 23.8.1962 vydaná pre rodičov L. P. ( Č..U..XXX/XXXX ) bola zapísaná na katastri už 1963 do majetkovej podstaty PK vložky č. XXXX a L. P. bola vedená ako vlastníčka parc. č. XXXX ( znej je vyčlenená parc. č. XXXX/XX). Manželia Z. dom nepostavili, ale pozemok predali v roku 1967 navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi. Títo začali pozemok obhospodarovať, kultivovať, pripravovať na výstavbu rodinného domu, postavili na pozemku dom. Súd má za to, že do držby vstúpili navrhovateľka v 1. rade s manželom už v tomto roku 1967. Následne MNV v Maduniciach vydalo dňa 13.12.1968 F. Z. povolenie užívať stavbu domu s č.s. XXX na pozemku č. XXXX/XX. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ. Tu súd konštatuje, že pokiaľ by navrhovateľka v 1. rade a jej manžel boli pri nadobúdaní parcely náležite opatrní v obvyklej miere a na príslušnom katastrálnom úrade si overili, či nadobúdajú parcelu od skutočného vlastníka, zistili by, že k parcele svedčí ( ako súčasť parc. č. XXXX) vlastníctvo L. P. už od roku 1963. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že nemohli byť dobromyseľní už pri začatí hospodárenia na parcele. Ako ďalší dôvod nedobromyseľnosti súd uvádza, že v čsae vstavby domu na parcele navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom nadobudol právoplatnosť ( roku 1967 ) rozsudok OS Trnava č. k. zo dňa 21.11.1966, v ktorom sa ako predbežná otázka riešilo i vlastníctvo L. P.Z. k parc. č. XXXX/XX. Odporcom v tom konaní bol pán W. bývajúci tiež na Š. Y. W. X.. Posledným medzným bodom, kedy u navrhovateľky v 1. rade s manželom pri náležitej opatrnosti mohli vzniknúť pochybnosti o ich vlastníctve k pozemku je, keď sa v rokoch 1994 -1995 zavádzal plyn na Š. Y. W. X. a L. P. preukazovala svojej vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX listom vlastníctva, prídelovým plánom. Čiže či je držiteľ ( navrhovateľka v 1. rade a jej manžel ) dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí, súd hodnotil nielen zo subjektívneho hľadiska - ich osobného presvedčenia, že im vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti. Teda súd prihliadal i na to, že pokiaľ by navrhvoaetľka v 1. rade s manželom pred kúpou pozemku a uchopením pozemku pri náležitej obozretnosti na katastrálnom úrade zisťovali vlastníctvo k parcele, zistili by, že je písaná na vlastníčku L. P.. Z obsahu spisu, vyššie vykonaného dokazovania a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľka v 1. rade a jej manžel nemohli nadobudnúť sporné parcely vydržaním, lebo nie sú základné podmienky pre vydržanie, v prvom rade dobromyseľnosť a ani vydržacia doba. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú konkordanciu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum obom a ak to nie je možné, potom tak, aby výsledok bol zlučiteľný s všeobecnou predstavou spravodlivosti.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Súd priznal v zmysle , a v zmysle vyhlášky č. v znení vyhl. č. ( účinnej od 1.1.2009 ) v znení neskorších predpisov odporcom náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca si správne uplatnil odmenu za 1 úkon právnej služby v zmysle pís. a.), vyhl. v znení neskorších predpisov za rok 2010 -55,49 eur ; za rok 2011 - 57 eur, ale nesprávne za rok 2013 v sume 90,11eur, lebo správne to mala byť suma 60,07 eur, z ktorej aj súd vychádzal. Suma 1.065,43 eur pozostáva z : A/ ODMENA ADVOKÁTA za úkony právnej služby v roku 2010: 55,49 eur x 2, v r. 2011: 57 eur x 6, v r. 2013: 60,07 eur x 1 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa: 3.2.2011, 17.3.2011, 9.6.2011, 29.9.2011, 7.11.2011, 24.9.2013, účasť na informatívnom výsluchu 15.6.2011); B/ REŽIJNÝ PAUŠÁL - v roku 2010: 2 x 7,21 eur, v roku 2011: 6 x 7,41 eur, v roku 2013: 1 x 7,81 eur ( nie 15,62 eur ako žiadal práv. zástupca odporcov). C/ 20% DPH zo súčtu súm uvedených v bode A, B/;Súčet súm v bide A/, B/ a c/ je 694,41 eur. D/ NÁHRADA ZA STRATU ČASU pri ceste na pojednávanie z Trnavy do Piešťan a späť 5 x 2 polhodiny x 12,35 eur + 20% DPH, t.j. 29,64 eur x 5 (3.2.2011, 17.3.2011, 9.6.2011, 29.9.2011, 7.11.2011 ) + dňa 24.9.2013: 13,01 eur x 2 polhodiny + 20% DPH = 31,22 eur / 2 x 13,01 + 5,20 /; pri ceste na výsluch z Trnavy do Maduníc a späť dňa 15.6.2011: 2 polhodiny x 12,35 eur + 20% DPH ( 4,94 eur) = 29,64 eur. Spolu ide o sumu 209,06 eur.; E/ NÁHRADA CESTOVNÉHO spolu v sume 161,96 eur vzniknutého použitím motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní (dňa 3.2.2011, 17.3.2011, 9.6.2011, 29.9.2011, 7.11.2011, 24.9.2013 na trase Trnava- Piešťany a späť /70km/ a dňa 15.6.2011 z Trnavy do Maduníc /40 km/ : dňa 3.2.2011 v sume 20,04 eur + 4,01 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,481 za liter ; dňa 17.3.2011 v sume 20,20 eur + 4,04 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,515 za liter; dňa 9.6.2011 v sume 20,27 eur + 4,05 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,529 za liter; dňa 29.9.2011 v sume 21,28 eur + 4,26 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,734 za liter; dňa 7.11.2011 v sume 21,20 eur + 4,24 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,719 za liter; dňa 24.9.2013 v sume 20,35 eur + 4,07 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,539 za liter; dňa 15.6.2011 do Maduníc v sume 11,60 eur + 2,35 eur (DPH) pri 70 km a cene benzínu 1,529 za liter.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.