Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu A.. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci navrhovateľa Z. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., E. XXXX/XX, prechodne bytom F. XXX/XX, E. nad L., proti odporcom 1/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Komenského XXXX/XX, 2/ mal. K. A., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom W. práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o zapretie otcovstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -33 zo dňa 4.4.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením na matričnom úrade v Kežmarku po narodení mal. dieťaťa. Toto prehlásenie urobil napriek tomu, že nebol biologickým otcom dieťaťa a s matkou maloletej sa zoznámil v čase, keď bola v 6. mesiaci tehotenstva. Dňa 23.10.2004, teda až po narodení dieťaťa, uzavreli účastníci konania manželstvo. Matka maloletej navštívila v tejto súvislosti detského psychológa, ktorý odporučil, že v súčasnej dobe nie je v záujme dieťaťa, aby sa dozvedelo o tom, že navrhovateľ, ktorý je zapísaný v rodnom liste ako otec dcéry a ktorého ona za svojho otca považuje, nie je jej biologickým otcom. Odporkyňa v 1/ rade podala na Okresný súd Kežmarok návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. .

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. .

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.

Poukázal na to, že je síce pravdou, že uznal otcovstvo k mal. K. A. napriek tomu, že vedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou v 1/ rade. Uznanie otcovstva urobil v čase, kedy bol presvedčený o tom, že s odporkyňou v 1/ rade a s jej dcérou budú viesť riadny rodinný spoločný život. Následne po 3 mesiacoch od uznania otcovstva a po narodení dcéry sa zosobášili. Zo spoločného manželstva pochádza aj syn U.. Nikdy nerobil rozdiel medzi deťmi, keď pracoval v zahraničí, kupoval rovnako darčeky pre dcéru, ako aj pre syna. V poslednom období však

zistil, že odporkyňa v 1/ rade sa chová k nemu nepekne a podala aj návrh na rozvod manželstva. Preto nevidí dôvod, aby ostával naďalej otcom mal. K.. Okrem toho odporkyňa v 1/ rade bráni v kontakte otca s mal. deťmi a pokiaľ mal záujem zobrať si syna na prázdniny, tak mailovou korešpondenciou mu odporkyňa v 1/ rade odkázala „zabudni a viac neotravuj“. Pokiaľ by skutočne odporkyňa, ktorá nesúhlasí s týmto návrhom mala záujem na tom, aby naďalej bol otcom mal. K., určite by nerobila takéto prieky. Pokiaľ išlo o dôvod zamietnutia návrhu po lehote, ktorú stanovuje Zákon o rodine, tu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -57 z 20.4.2011, ktorý sa vzťahuje k V ústavnom náleze je konštatované, že napriek tomu, že je tu všeobecná požiadavka na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, právny otec v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty nemá možnosť sa slobodne a vedome rozhodnúť, či zotrvá v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom alebo sa rozhodne sa využiť právne prostriedky smerujúce k jeho ukončeniu. Aj keď sa ust. Zákona o rodine týka možnosti manžela matky zaprieť svoje otcovstvo k dieťaťu, navrhovateľ sa domnieva, že rovnaká argumentácia platí aj pri súhlasnom vyhlásení, ktoré sa týka tohto prípadu, čiže otcovstvo bolo určené podľa druhej domnienky. Navrhovateľ poukázal na čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v tom zmysle, že pri súhlasnom vyhlásení mal úprimnú snahu zdieľať zodpovednosť za plnenie práva povinnosti voči mal. K., žiť v harmonickom manželstve do budúcna a vychovávať deti bez rozdielu biologického otcovstva, no v súčasnosti chce dobrovoľne a vedome sa rozhodnúť tak, že už nechce zotrvať v založenom právnom zväzku s mal. K.. S. navrhovateľ žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa v 1/ rade, ktorá žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na to, že existujúce problémy pretrvávajú medzi ňou a navrhovateľom z toho dôvodu, že neprispieva na výživu mal. detí, raz za čas pošle 26 Eur a neprispieva pravidelne ani len na dieťa, ktoré pochádza z ich manželstva. Teda odvolanie a celé konanie považuje za neetické a je to výsledok urazeného ega navrhovateľa v dôsledku prebiehajúceho rozvodového konania.

K odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník mal. dieťaťa, ktorý uviedol, že je v záujme mal. K. A., aby mala v rodnom liste uvedeného biologického otca.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do 3 rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím 3 rokov od narodenia dieťaťa.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že otcovstvo k mal. K. A. bolo určené na základe druhej domnienky určenia otcovstva, čiže súhlasným vyhlásením rodičov. Zároveň bolo preukázané, že v čase, kedy došlo k tomuto súhlasnému vyhláseniu rodičov, navrhovateľ s odporkyňou v 1/ rade neboli manželmi a navrhovateľ vedel o tom, že nie je biologickým otcom tohto dieťaťa. Rovnako bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania za obdobie posledných 2 rokov sa zhoršili a vyústili do konania o rozvod manželstva.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody navrhovateľa predovšetkým vo vzťahu k tomu, že uznal otcovstvo v dobrej viere, že budú riadne žiť spoločný manželský život bez rozvodu s odporkyňou v 1/ rade, táto okolnosť nie je pre posúdenie veci právne významná. Vzťahy medzi manželmi v každom prípade môže postihnúť aj vážny rozvrat v manželstve, ktorý vyústi v rozvodové konanie. Pokiaľ ide o otázku umožnenia styku

matky s mal. deťmi, je na to osobitné konanie o úprave práv a povinností rodičov voči mal. deťom, kde je možné, aby navrhovateľ sa domáhal úpravy styku na čas do rozvodu manželstva. Z odvolania vyplýva, že túto možnosť zatiaľ nevyužil. Navrhovateľ sa hlavne sústredil na tretiu okolnosť, ktorú uvádza v odvolaní, a to, či je možné zapretie otcovstva ohraničiť lehotou, v tomto prípade 3-ročnou lehotou. Poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zasadal a prijal nález k ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine, kde bolo otcovstvo určené prvou zákonnou domnienkou, že otcom dieťaťa je manžel matky. Citoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tú okolnosť, že sa rozhodol nezotrvávať v právnom zväzku s mal. K. A. pod vplyvom okolností, ktoré sa udiali v ich rodine za posledné 2 roky, nevidí dôvod, aby bol ďalej zapísaný ako otec dieťaťa.

Odvolací súd konštatuje, že ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine nebolo predmetom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o argumenty, ktorým Ústavný súd riešil otázku stanovenej lehoty na podanie zapieracej žaloby u manžela matky, v dôvodovej správe sú uvádzané rozdielne pohľady na posúdenie tohto práva otca. V konkrétnom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z okolností, ktoré boli nesporne zistené v konaním a to predovšetkým v tom, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Napriek tomu uznal otcovstvo pred uzavretím manželstva a zapieraciu žalobu podal až v čase, keď sa začalo na návrh odporkyne v 1/ rade konanie o rozvod manželstva. Možno polemizovať o tom, ktoré právo je silnejšie, či právo dieťaťa na to, aby malo zapísaného otca v rodnom liste, resp. právo otca na slobodné rozhodnutie o tom, či zotrvá v tomto právnom vzťahu s mal. dieťaťom. V danom prípade sa však odvolací súd domnieva, že rozhodujúci je ten moment, že navrhovateľ sa nedozvedel o tom, že nie je otcom dieťaťa po narodení mal. K., ale túto vedomosť mal od začiatku. Preto nie je možné uvažovať o tom, aby v tomto prípade bol zákon vo vzťahu k otcovi prísny, resp. žeby oslabil jeho právne postavenie. Túto možnosť mal otec po narodení dieťaťa, ktoré má v súčasnej dobe 9 rokov, žilo od narodenia v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a odporkyňou v 1/ rade s ďalším súrodencom, ktorý pochádza z ich manželstva a z tohto dôvodu je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa logickým vyústením platného ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine.

Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol podľa v spojení s . Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom k tomu, že ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.