Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Nt-54-2013.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Nt/54/2013
Uznesenie
Sp. zn.: 8Nt/54/2013
IČS: 5913010300
U Z N E S E N I E
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Štepitu a prísediacich Mgr. Jaroslava Ulíka a Ing. Jozefa Strapáča, v trestnej veci odsúdeného T. L., o jeho návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.09.2013 v Ružomberku takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného T. L., nar. XX.XX.XXXX v C., okres D., trvale bytom C. č. XXX, okres D., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov - Sabinov, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Ružomberok vedenej pod sp. zn. 8T/65/2012 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona a pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, z a m i e t a.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Dňa 27.05.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý podal odsúdený T. L. vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/65/2012. Svoj návrh odôvodnil v zásade Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 406/2011 (správne má byť 106/2011), pričom poukázal na skutočnosť, že ak by súd neaplikoval protiústavnú časť asperačnej zásady, trest a jeho výmera by bola ukladaná podľa iných ustanovení. Na verejnom zasadnutí uviedol, že hriechy, ktoré spravil, ľutuje a oľutováva, je si vedomý skutkov, ktorých sa dopustil, chce sa podrobiť uloženému ambulantnému protialkoholickému liečeniu, po návrate domov pomáhať matke a správať sa tak, aby sa nestrachovala z neho po tom, čo príde z krčmy, už jej nechce nadávať, hrešiť ani iným spôsobom jej zle rozprávať. Prostredníctvom obhajcu uviedol, že sú splnené všetky podmienky na povolenie obnovy konania, keď neprimeranosť trestu je potrebné vnímať v tom, že ide o prvotrestanú osobu, keď aj dohoda o vine a treste bola uzatváraná na základe ustanovenia Trestného zákona, ktoré neskôr stratilo účinnosť.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženie súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za novú skôr neznámu skutočnosť, treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie (rozhodnutie ESĽP-§394 ods. 4 Tr. por., alebo rozhodnutie Ústavného súdu).
Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení trestného poriadku.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 428/2012 z 21.12.2012 zrušil vetu za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci sp. zn. 8T/65/2012 Okresného súdu Ružomberok, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Práve táto veta za bodkočiarkou bola Nálezom Ústavného súdu zrušená.
V kontexte vyššie uvedeného, že Nález Ústavného súdu môže byť (je) novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čím je splnená prvá podmienka citovaného zákonného ustanovenia. Súčasne však musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je potreba zistenia, či v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 veta prvá, časť za bodkočiarkou, je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Nemožno pominúť skutočnosť, že obidve podmienky povolenia obnovy konania musia byť splnené súčasne.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/65/2012 a z rozsudku zo dňa 25.06.2012 vyplynulo, že týmto rozsudkom Okresný súd Ružomberok schválil uzavretú dohodu o vine a treste medzi v tom čase T. L. a Okresnou prokuratúrou Ružomberok a obvineného T. L. uznal vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, ako aj z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, pričom mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd obvinenému uložil aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Trest T. L. bol ukladaný podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. l) Trestného zákona. Skutky, ktoré boli kladené T. L. za vinu, spočívali v konaní, v rámci ktorého iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a takýto čin
spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe. Preskúmaním trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/65/2012 súd zistil, že dňa 31.01.2012 poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Liptovská Teplá začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol T. L. obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 25.01.2012. Následne 20.03.2012 vyšetrovateľ OR PZ OKP Ružomberok uznesením začal trestné stíhanie a vzniesol T. L. obvinenie za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona za skutok z rovnakého dňa. Ani začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie nebránilo T. L. v tom, aby nepokračoval v páchaní trestnej činnosti, čo malo za následok, že dňa 14.04.2012 vyšetrovateľ OR PZ OKP Ružomberok T. L. vzniesol obvinenie za pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona za skutky spáchané v dňoch 28.03.2012 a 13.04.2012, ktorých sa rovnako ako v prvom prípade dopustil na chránenej osobe, t. z. na svojej matke.
Pri splnení podmienok bola medzi obvineným a Okresnou prokuratúrou Ružomberok uzavretá dohoda o vine a treste, ktorá následne bola súdom schválená.
Zákonná trestná sadzba v prípade zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona predstavuje rozpätie od štyroch do desiatich rokov. V rámci dohodovacieho konania okresný prokurátor dohodol s obvineným trest vo výmere päť rokov pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Súd v pôvodnom konaní u odsúdeného T. L. aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Táto skutočnosť vyplýva aj z odpisu registra trestov, podľa ktorého odsúdený do doby rozhodnutia súdu o schválení dohody o vine a treste súdom trestaný nebol.
Odsúdený T. L. v písomnom návrhu ako aj prostredníctvom obhajcu poukázal práve na skutočnosť, že išlo o prvotrestanú osobu, keď dohoda o vine a treste bola o. i. uzatváraná na základe ustanovenia Trestného zákona, ktoré neskôr stratilo svoju účinnosť. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že T. L. v rámci dohodovacieho konania s navrhnutým druhom trestu ako aj jeho výmerou súhlasil. Práve dohodovacie konanie malo za následok, že došlo u neho k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby, na druhej strane však vzhľadom na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, motív a najmä objekt (chránená osoba) mal za následok uloženie trestu odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby. Súd opätovne zdôrazňuje, že ani začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia nebránilo T. L. v pokračovaní trestnej činnosti, čoho neskorším dôsledkom bolo rozhodnutie súdu o jeho vzatí do väzby z dôvodu zabrániť mu v pokračovaní trestnej činnosti.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy, v neposlednom rade a poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal konajúci súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí tu existovať zásada proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, či už na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, ale aj prvok individuálnej prevencie, ktorý spočíva vo výchove k riadnemu životu a rehabilitácii páchateľa a jednak sa prejavuje aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom - voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie spočívajúcej vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme sám osebe musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Absolútnym ponímaním ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ako vrchol právnej sily bez ohľadu na to, že ide o ustanovenie zákonné, ktoré odkazuje na postup podľa iného zákonného ustanovenia, a to práve na Trestný poriadok, je potrebné aj vnímať možnosť súdu dispozične rozhodovať a meniť zmysel, charakter i povahu samotnej obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku na formalistické povolenie obnovy konania. Výrok o treste by mal slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia Ústavným súdom zrušeného ustanovenia a nielen na
formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného zákona. V opačnom prípade sa z opravného prostriedku mimoriadneho charakteru stalo len povinné zrušovacie ustanovenie. V konaní o obnove sa nepreskúmava odôvodnenosť a zákonnosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Súd teda nemôže bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy bez toho, aby ich vyhodnotil vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie, nakoľko nie každá nová skutočnosť či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať následky predvídané v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Záver súdu o tom, či existencia novej skutočnosti, či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než právoplatné rozhodnutie, nemožno ustáliť iným procesným postupom, len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených skutočností alebo novovykonaných dôkazov, a to v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď takýto postup nie je v rozpore s požiadavkami upravujúcimi ustanovenie § 2 ods. 19 Trestného poriadku. Už v rámci konania návrhu na povolenie obnovy konania musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie existencie tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až po tom, ako na ich podklade povolí obnovu konania (ÚS ČR 19/2004-ú TR NS 39/2007-T, NS 8/2001-T218 a R 72/1980). Podľa názoru konajúceho súdu Nález Ústavného súdu je síce novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čím je splnená prvá podmienka, no na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 Trestného zákona prvá veta za bodkočiarkou, pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka).
Súd, ktorý rozhodoval o návrhu odsúdeného T. L. na povolenie obnovy konania, konštatuje, že trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd naznačil vyššie, nemôže byť trestom neprimeraným či už v súvislosti s možným ukladaním trestu v zmysle § 41 ods. 2 veta prvá Trestného zákona, resp. pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, ale takto uložený trest plne vyjadruje zavinenie odsúdeného, následok jeho konania, najmä pohnútku, v rámci ktorej odsúdený spáchal trestnú činnosť a zohľadňuje aj pomery a možnosti nápravy T. L..
Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musia byť súčasne splnené dve základné podmienky. V konkrétnom prípade je splnená len jedna podmienka a pri absencii druhej podmienky súd potom návrh odsúdeného T. L. na povolenie obnovy konania zamietol z dôvodu, že nepovažoval pôvodne uložený trest za taký trest, ktorý by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Práve naopak, dohodovacie konanie, v rámci ktorého bol trest ukladaný, bráni súdu, aby mohol skúmať ďalšie okolnosti pri ukladaní trestu, nakoľko takýmto spôsobom by došlo k úplnému popretiu princípov konania o dohode o vine a treste. Trest v prvej polovici trestnej sadzby bližšie k jej dolnej hranici (základná sadzba: od 4 do 10 rokov) v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, a to aj s prihliadnutím na možnosti nápravy a pomery odsúdeného a plne vytvára aj spravodlivý a objektívny obraz pre potreby individuálnej a generálnej prevencie.
Okresný súd Ružomberok
dňa 23.09.2013
JUDr. Ivan ŠTEPITA
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Iveta Feriancová
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možnosť podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.