Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/50/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému C. N., bytom A. D. XX, J., o vymoženie 1096,73 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov a oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 14. novembra 2012, č. k. -25 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len združenie) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, zastavil exekučné konanie a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodnil tým, že v súvislosti s ustálením okruhu účastníkov exekučného konania vzhľadom na znenie ust. Exekučného poriadku nie je vedľajší účastník v exekučnom konaní prípustný, nejde o sporové konanie, nie je možné použiť právnu úpravu , preto po oznámení združenia rozhodol tak, že nepripustil jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného.

Vo vzťahu k ďalšiemu výroku uviedol, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 13.10.2008, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 01583/08, zo dňa 14.3.2008, pričom o povinnosti povinného rozhodoval na základe zmluvy o úvere č. 8054543 uzavretej účastníkmi dňa 24.7.2007. Súd prvého stupňa ustálil, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie účastníkov zmluvy ide vo veci o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých bod 17. predstavuje rozhodcovskú doložku, preto mali byť spory zo zmluvy riešené rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle neplatná. Zmluvná podmienka, ktorá je až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, je absolútne neplatná, a aj výkon práv z takejto doložky sa prieči dobrým mravom. V predmetnej veci podmienky vrátane doložky boli vopred pripravené dodávateľom, spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, mohol zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, v porovnaní s dodávateľom bol

v znevýhodnenom postavení. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia Smernice Rady 93/13/ EHS na ochranu spotrebiteľa a v súvislosti s neprimeranosťou doložky odkázala na stanovisko Súdneho dvora (ES) C-243/08 Pannom GSM Zrt., v ktorom súd konštatoval, že vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa, spĺňa všetky predpoklady pre kvalifikáciu ako nekalej. Súd svoje závery podporil aj ustanoveniami § a nasl. , Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutie Súdneho dvora ES C-40/08 (skr. Asturcom), poukázal aj na rozhodnutie KS v Ostrave a uzavrel, že exekučný titul vyplývajúci z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže byť vykonaný z dôvodu rozporu so zákonom a potreby naplnenia cieľa smernice zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred záväznosťou nekalých podmienok. Preto súd podľa , 53 ods. 5 a , Zákona o rozhodcovskom konaní zastavil exekučné konanie, keďže rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky.

O trovách exekúcie bude súd v zmysle odôvodnenia rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania.

Proti výroku uznesenia, ktorým nebol pripustený vedľajší účastník do konania podalo odvolanie združenie. Združenie nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní vylúčené. Poukázalo na úpravu tzv. druhej skupiny subjektov ako vedľajších účastníkov v zmysle po úprave účinnej od 15.10.2008, ktorých na vstup do konania legitimizuje zákon, záujem na výsledku sporu nie je rozhodujúci, zásadným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmysle čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Združenie poukázalo aj na postup pri rozhodovaní o vedľajšom účastníctve v zmysle , podľa ktorého súd o tom rozhoduje, len ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, pričom v tejto veci takýto návrh nemal súd k dispozícii a rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia. Upozornilo na postup umožňujúci prerušiť konanie podľa a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku. Združenie vyjadrilo názor, že nesprávnou interpretáciou právnych predpisov došlo k odňatiu práv združenia na prístup k súdu. Navrhlo uznesenie v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

K tomuto odvolaniu združenia sa vyjadril oprávnený a uviedol že považuje rozhodnutie súdu v časti o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania za správne a navrhuje ho v tejto časti potvrdiť.

Proti výroku o zastavení exekučného konania podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Podľa jeho názoru sa súd nesprávne postavil do pozície orgánu preskúmavajúceho exekučný titul opätovne, pričom na takýto postup nie je legitimovaný, lebo postupom podľa § 44 ods. 2 EP súd už mal zistenú absolútnu nerozpornosť exekučného titulu. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 EP ako ju použil prvostupňový súd je neústavná. Ďalej oprávnený rozvádza možnosti, ktoré podľa neho možno ako jediné využiť pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku pričom sa opiera o ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (ZoRK), v zmysle ktorých sa má s rozhodcovským rozsudkom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, preto ho nemôže súd opätovne v exekučnom konaní skúmať, tým menej meniť alebo rušiť. Ďalej oprávnený vyjadril názor, že konaním exekučného súdu došlo k jeho diskriminácii, k jeho zaobchádzaniu odlišným spôsobom ako s povinným, v exekučnom konaní mal oprávnený výrazne nevýhodné postavenie, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania, práva na súdnu ochranu. Oprávnený namietol aj nesprávne použitie európskej právnej úpravy i nesprávne použitie viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, čo podľa jeho názoru nebolo možné v tejto veci. Oprávnený opätovne zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, či rozhodcovská doložka je v súlade s dobrými mravmi, odkazuje pri tom na ustanovenie ZoRK, pričom dodal, že bez ohľadu na to považuje rozhodcovskú doložku za platnú, nejde o neprijateľnú podmienku. Súčasťou odvolania je alternatívny návrh s poukazom na ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledujúcom znení:

1, Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje

rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2, V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrilo združenie, považuje uznesenie v napadnutej časti o zastavení exekučného konania za správne a navrhlo v tomto výroku uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( , ) v rozsahu podľa

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok neupravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súdu prvého stupňa v predmetnej veci nič nebráni použiť ustanovenia ( v spojení s ).

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Nové ustanovenie však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k . Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení a zákona , v o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné zmluvné podmienky a vedľajší účastník podporuje odstránenie faktickej nerovnováhy, ktorú predstavuje diktát formulárových produktov vopred pripravený zo strany dodávateľa ( rozsudky Mostaza Claro, Asturcom a iné ).

Preto neexistuje rozumný dôvod vylučovať z aplikácie práve ustanovenie v spojení s V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní (či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom, či nejde o právom nedovolené plnenie; ).

Prvostupňový súd nebol dôsledný ani pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh, ale takýto návrh nie je v spise obsiahnutý ( in fine ).

Podľa (ďalej len ) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Toto ustanovenie teda umožňuje vstup vedľajšieho účastníka na základe jeho podnetu alebo výzvy iného účastníka, pričom neupravuje povinnosť súdu rozhodovať o tomto podnete ani výzve. Na druhej strane však súd má povinnosť rozhodovať o návrhu ohľadom prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorý v zásade podá účastník konania, podľa názoru ktorého vedľajšie účastníctvo v danom konaní nie je prípustné. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že je v ňom obsiahnuté podanie vedľajšieho účastníka

- oznámenie o vstupe - teda práve zákonom predpokladaný vstup z vlastného podnetu, avšak akýkoľvek návrh namietajúci prípustnosť vedľajšieho účastníctva zo spisu nevyplýva. Už len preto bolo potrebné zrušiť uznesenie v tejto napadnutej časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v tejto časti (, ods. 2 ). napadnuté uznesenie.

V ďalšom konaní bude musieť prvostupňový súd brať do úvahy prítomnosť vedľajšieho účastníka a o relevantných návrhoch a nárokoch vedľajšieho účastníka opätovne rozhodnúť.

Ohľadom odvolania oprávneného a jeho námietok odvolací súd uvádza nasledovné.

Pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu ( ) a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súčasťou zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, vyplýva, boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podrobnejšie upravovali uzavretú zmluvu o úvere a súčasne obsahovali pod bodom 17 aj rozhodcovskú doložku uzatvorenú podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyvodil svoju právomoc rozhodcovský súd konajúci vo veci, nebola platne uzavretá. Predmetná rozhodcovská doložka upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom.

Odvolací súd sa pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto

zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do zapracované ustanovenie , ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

S účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 3 ods. /EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo zle uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada v každom štádiu konania, preto prvostupňový súd správne zastavil exekúciu (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak

bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, za vecne správne.

V súvislosti s návrhom na iniciovanie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázkach predložených oprávneným odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na záver odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.