Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-456-2008.pdf
PDF · 104.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/456/2008
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému C. N., L.. XX.XX.XXXX, J. S.. D. XX, XXX XX J., pre vymoženie 1.096,73 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného n e p r i p ú š ť a .
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
O trovách exekučného konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 01583/08 zo dňa 14.3.2008, sa dňa 20.8.2008 začalo exekučné konanie proti povinnému.
Okresný súd Bardejov dňa 13.10.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Podaním zo dňa 5.9.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava -Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, podáva návrh na zastavenie exekúcie, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o doručenie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne doručí podrobné odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie, podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých trov.
Vzhľadom na obsah podania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 ( ďalej len „Združenie“) bolo nevyhnutné ustáliť najskôr okruh účastníkov tohto exekučného konania.
Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia) je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve (vrátane ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo vydané už za účinnosti § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní. (Obdobne pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE/56/2011 zo dňa 20.9.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012.)
Keďže napriek tomu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní z dôvodov uvedených vyššie vylúčené a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do tohto exekučného konania, súd postupujúc v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, prvým výrokom tohto uznesenia rozhodol, že vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripúšťa. Súd tak postupoval aj bez návrhu, resp. bez toho, aby niektorý z účastníkov urobil vstup tohto združenia do exekučného konania sporným.
Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek právoplatnosti exekučného titulu, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs § 7 ods. 1 Trestného poriadku (otázka viny obvineného), § 21 ods. 2 zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), § 135 ods. 1 O.s.p. (neviazanosť súdu rozhodnutím v blokovom konaní), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, § 40 ZoRK (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.
Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010).
Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“
Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
V danej veci dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku malo byť porušenie povinností povinným vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorú rozhodcovský súd vyhodnotil ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka.
Zmluva o úvere č. 8054543 zo dňa 24.7.2007 bola uzavretá medzi oprávneným a povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosť veriteľa zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spĺňa totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že uvedená zmluva spĺňala aj náležitosti podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň nešlo o zmluvu naplňujúcu znaky uvedené v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné na predmetný záväzkový vzťah aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 17 týchto podmienok sa totiž
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou v čl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice
- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári.
Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".
Napokon nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok C-40/08 ASTURCOM, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy, teda v čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností zo zmluvy) vzdať svojho ústavného práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným súdom (článok 46 Ústavy SR). Podpisom povinného, a teda takto prejaveným jeho súhlasom s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.
V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave j. č. 33 Cm 13/2009 zo dňa 8.3.2010, v ktorom tento súd uzavrel, že „rozhodčí nález z 3.12.2009 nezakladá vykonatelnost předmětné pohledávky a daná listina není listinou, na základě které by bylo lze vést výkon rozhodnutí; jedná se o toliko právně nicotní a právně bezúčinný popsaný list papiru“.
Taktiež bez povšimnutia nemožno nechať ani ustanovenie bodu 4, 7 a 9 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je dlžník (povinný) zaplatiť zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z obsahu takto „dohodnutého“ zmluvného dojednania je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute uzavretá medzi zmluvnými stranami nie je vyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne zvýhodňujúcu len jednu zmluvnú stranu (v danom prípade dodávateľa - oprávneného). Preto aj v tomto prípade je súd toho názoru, že ide o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože jednej zmluvnej strane - dodávateľovi stanovuje právo na zmluvnú pokutu bez toho, aby takéto právo stanovovala aj pre druhú zmluvnú stranu - spotrebiteľa.
Na záver súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie:
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), ktorá obsahuje viaceré neprijateľné podmienky,
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky.
Z dôvodov vyššie uvedených má súd zato, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
O trovách exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.