Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-83-2013.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Subarea
10CoE/83/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Ing. I. Q., miesto podnikania L. G. XXXX/XX, C., o vymoženie 1552,93 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10943/09, o odvolaní Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 422 05 735 proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/520/2009-15 zo dňa 27.6.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyslovil, že vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako vedľajšieho účastníka na strane povinného sa nepripúšťa, súčasne odmietol jeho návrhy na zastavenie exekúcie a na vylúčenie súdneho exekútora.
Uvedené výroky odôvodnil tým, že vedľajší účastník je z pojmového hľadiska v exekučnom konaní neprípustný. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je, aby tretia osoba, ktorá sama osobne nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k jej víťazstvu, pretože sa v konaní nepriamo rozhoduje aj o jej právach a povinnostiach. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má len čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. V exekučnom konaní k podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Principiálne pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožňovalo predlžovať exekúciu, čo by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť hlavne povinného. Z týchto dôvodov súd nepripustil Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho účastníka. V súvislosti s tým aj posudzoval spôsobilosť tohto subjektu podať v exekučnom konaní návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Ex. por. a návrh na vylúčenie súdneho exekútora za podania podané osobou, ktorá nie je subjektom v tomto konaní.
Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS (ďalej len „Združenie“). V dôvodoch odvolania poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Z uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od
15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Nová situácia je aj v tom, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších nebankových subjektov, azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paaktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné). S poukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiadúci. Ak by mal súd aj napriek tomu pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhuje toto konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, formuláciu ktorej na výzvu súdu predloží. Navrhuje, aby sudca odvolaniu vyhovel a konštatoval prípustnosť vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní, v opačnom prípade navrhuje predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s tým, aby tento napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovel a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Prednostne posudzoval, či Združeniu svedčí subjektívna legitimácia na podanie odvolania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci Združenie nie je na podanie odvolania oprávnenou osobou.
Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania. Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa legitimovaný aj vedľajší účastník.
Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(v ďalšom texte už len „Exekučného poriadku“).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ teda prvostupňový súd v exekučnom konaní nepripustil vedľajšie účastníctvo Združenia, plne rešpektoval platnú procesnú úpravu. Takýto záver súdu prvého stupňa korešponduje aj s názormi v právnej teórii i v právnej praxi. Už zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že je možné len v sporovom konaní. Použitie ustanovenia o vedľajšom účastníctve je v konaní o výkon rozhodnutia (exekúciu) pojmovo vylúčené (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/106/2008 zo dňa 25.11.2008, Občiansky súdny poriadok, Komentár I. diel 2.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, s. 327). Najnovšie zaujal k tejto problematike stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Podľa tohto rozhodnutia „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie .... V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým.....“. Totožný záver vyplynul aj zo zovšeobecňujúceho stanoviska NS SR Rc 12/2013 (uznesenie NS SR z 28.11.2008 sp. zn. 1Cdo 106/2008).
Uznesenie súdu prvého stupňa je obsahovo oznámením súdu Združeniu, že vedľajšie účastníctvo nie je v konaní prípustným. Nemožno ho posudzovať ako rozhodnutie o prípustnosti účastníctva na návrh, tak ako je to upravené v § 93 ods. 3 O.s.p.. Inak v sporovom konaní totiž platí, že o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd na návrh účastníka, prípadne už v konaní vystupujúceho vedľajšieho účastníka. V predmetnej veci však exekučný súd oznamoval subjektu, ktorý mal záujem o vstup do konania to, že v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo nie je prípustné.
Ak subjekt, ktorý mal záujem o vstup do konania ako vedľajší účastník, sa vedľajším účastníkom nestal, nie je ani subjektívne legitimovaný na podanie odvolania.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie Združenia v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť.
V naznačených intenciách posudzoval odvolací súd aj to, či Združenie je subjektom spôsobilým na podanie návrhu na prerušenie konania a žiadosti na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Vzhľadom na to, že Združenie nie je účastníkom konania v prejednávanej veci, odvolací súd posúdil tieto podania ako podané osobou, ktorá nie je subjektom v danom konaní, a preto sa návrhom na prerušenie konania a žiadosťou na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ ani nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.