Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PN-6C-16-2018.pdf
PDF · 110.02 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-6C/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou, v spore žalobcu: P.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XXX, S., právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Aulickým, advokátska kancelária so sídlom Dolní Valy 3940/2, Hodonín, IČO: 08428654 proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D.A. XXXX/XX, M. H. N., právne zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Bickom, advokátska kancelária so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie vlastníckeho práva z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.03.2018 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia 1/ GOSI TRADE s.r.o. a 2/ P.. S. O. domáhali proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žalobného návrhu. Skutkovo žalobný návrh odôvodnili tým, že v druhej polovici roku 2014, spoločník a konateľ P. K. s druhým spoločníkom a konateľom spoločnosti P.. S. O. prestal komunikovať, prevzal rozpracované účtovníctvo spoločnosti od účtovníčky a od tohto času nepretržite vyvíja kroky a vykonáva činnosti smerujúce k zlikvidovaniu spoločnosti bez toho, aby sa vyrovnali vzájomné finančné nároky spoločníkov. Toto konanie je motivované prísne osobne, zaujatosťou voči osobe druhého spoločníka P.. S. O.. Kúpnou zmluvou právoplatnou dňa 29.09.2015 zaregistrovanou Okresným úradom pod číslom N. odpredala spoločnosť GOSI TRADE s.r.o. v zastúpení konateľom p. K. všetky nadobudnuté nehnuteľnosti žalovanému, ktorý je vzhľadom na všetky ukazovatele osobou blízkou resp. spriaznenou p. K.. Nejde o náhodný, tretí, nezainteresovaný subjekt, teda o náhodného kupca. S.. K. ako konateľ žalobcu 1/ podpísal predmetné kúpne zmluvy v rozpore so záujmami jednak žalobcu 1/ ako aj proti vôli žalobcu 2/. Žalobca 2/ síce nebol účastníkom predmetných právnych vzťahov (uzatvorených kúpnych zmlúv), avšak ako druhého spoločníka žalobcu 1/ sa ho vzťahy vzniknuté po uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv priamo týkajú a spadajú aj do jeho právnej sféry. Z konania spoločníka p. K. je zrejmé, že na základe nejakej osobnej pohnútky vykonáva všetky úkony tak, aby boli p. O. na ujmu. Podľa názoru žalobcov, kúpne zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou GOSI TRADE s.r.o. ako predávajúcim, opísané v žalobe, sú absolútne neplatné právne úkony. Prevod majetku spoločnosti bez vedomia druhého spoločníka a konateľa - žalobcu 2/, ktorý bol nadobudnutý aj z prostriedkov, ktoré do spoločnosti vložil p. O., na osobu blízku druhému spoločníkovi, je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj záujmami spoločnosti samotnej. Totiž rozdiel medzi nákupnou cenou a cenou, za ktorú spoločnosť pozemky previedla na žalovaného, je minimálny. Tento odpredaj pôvodne nadobudnutých pozemkov je súčasťou krokov, ktoré p. K. vykonáva za účelom odstavenia p. O. od investícií a obchodných aktivít. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv je daný tým, že v prípade, ak tieto zmluvy
budú aj naďalej považované za platné, v súbehu krokov p. K., možno očakávať, že kúpne zmluvy budú opäť len nástrojom p. K. k dosiahnutiu jeho cieľa.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 18.07.2018, v ktorom okrem iného namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu 2/ na určovacej žalobe. Z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby sa súd v prvom kroku vysporiadal s touto námietkou a až v prípade ak by dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe na strane žalobcu 2/, by vykonal ďalšie dokazovanie. Poukázal, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení absentuje aj u žalobcu 1/ a to z dôvodu, že v súvislosti so žalobcom 1/ bolo ešte v roku 2017 začaté konanie o zrušení spoločnosti ex offo, pričom šesťmesačná zákonná lehota už uplynula, čoho nevyhnutným následkom je vydanie rozhodnutia o zrušení spoločnosti. Ďalej žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe. Zdôraznil a upozornil na to, že platnosť právneho úkonu je možné posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase uskutočnenia právneho úkonu, v tomto prípade v čase uzavretia kúpnych zmlúv, k čomu došlo 29.09.2015. Akékoľvek úkony a skutočnosti, ktoré nastali po tomto dátume, nemajú na spätné posudzovanie platnosti kúpnych zmlúv žiadny vplyv. Kúpne zmluvy majú všetky náležitosti predpokladané príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka. Uviedol, že súkromné rozpory medzi P. K. a žalobcom 2/ nemôžu mať ani hypotetický vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorého účastníkom nie je ani jedna z týchto osôb. Z obsahu argumentácie žalobcov je zrejmé, že de facto namietajú postup P. K. ako konateľa spoločnosti, pričom súčasne citujú ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Je teda zrejmé že žalobcovia sú si vedomí, že sa svojich domnelých nárokov majú domáhať podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka (žalobou na plnenie) a teda tvrdením existencie škody spôsobenej uzavretím kúpnych zmlúv. Tam, kde je prípustná žaloba na plnenie (na náhradu škody podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka), nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V písomnom doplnení k vyjadreniu k žalobe žalovaný uviedol, že funkcia konateľa zanikla P.. S. O. dňa 13.11.2017. V ďalšom písomnom podaní z 25.07.2019 opätovne poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľností a to najmä z dôvodu, že navrhuje určiť, že on sám je vlastníkom týchto nehnuteľností. Podľa jeho názoru sa určovacou žalobou nemožno domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, ale len v prospech seba samého ako žalobcu. Navrhovaným výrokom rozsudku by sa vlastnícky vzťah žalobcu 2/ k nehnuteľnostiam nezmenil a vlastnícke právo by k nim nenadobudol. Prevodom nehnuteľností by sa majetkové postavenie žalobcu 2/ nezmenilo, pretože tento nevlastnil nehnuteľnosti, ale obchodný podiel v spoločnosti ako jeho majetkové právo. Jeho majetkové právo v podobe vlastníctva obchodného podielu prevodom nehnuteľností dotknuté nebolo. Obchodný podiel žalobcu 2/ spoločnosti žalobcu 1/ sa v zásade nezmenil. Je pravdou, že žalobca 1/ uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným stratil nehnuteľný majetok, na strane druhej sa však hodnota tohto majetku konvertovala do podoby peňažnej, čiže aktíva žalobcu 1/ zostali nezmenené. Obchodný podiel žalobcu 2/ sa nezmenil ani následným použitím kúpnej ceny na splatenie záväzkov žalobcu 1/ voči P. K., pretože vrátením pôžičky (vkladu) P. K. klesli nielen aktíva žalobcu 1/, ale aj pasíva žalobcu 1/, v dôsledku čoho hodnota obchodného podielu žalobcu 2/ zostala zachovaná. Spoločenská zmluva žalobcu 1/, ani Obchodný zákonník, neukladá konateľovi spoločnosti konzultovať a odsúhlasovať jeho kroky s inými spoločníkmi. P. K. je oprávnený konať v mene žalobcu 1/ samostatne a spoločnosť zaväzovať. Samotná skutočnosť, že spoločník spoločnosti s takýmto postupom nesúhlasí, neznamená, že ide o úkon konateľa v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by mal vyvolávať neplatnosť právneho úkonu. Ak konateľ nekoná s odbornou starostlivosťou a spoločník sa domnieva, že mu je tým spôsobená škoda, má sa voči konateľovi domáhať náhrady škody podľa ustanovenia §135a Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie práve slúži pre tieto prípady. Určovacie žaloby majú priestor len tam, kde niet iných prostriedkov nápravy, v tomto prípade nápravy tvrdenej škody. K výške kúpnej ceny uviedol, že dojednanú kúpnu cenu považuje za primeranú a dodal, že ak by kúpna cena nebola trhovou cenou, táto skutočnosť by neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nezakladala. Za splnenia podmienok pri predaji majetku za neprimeranú cenu a za súčasného ukrátenia veriteľa možno uvažovať len o odporovateľnosti právneho úkonu tak ako ju predpokladá Občiansky zákonník, nie však o neplatnosti úkonu. Kúpna cena je vždy výsledkom zmluvnej voľnosti a jej dojednanie vo výške nezodpovedajúcej kúpnej cene neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aj tak však trvá na tom, že kúpna cena bola dojednaná primerane danému miestu a času.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2018 žalobca 1/ GOSI TRADE s.r.o. zobral žalobu späť a oznámil, že vypovedal všetky splnomocnenia právnemu zástupcovi, ktoré mu mali byť údajne spoločnosťou GOSI TRADE s.r.o. udelené a žiadal, aby súd konanie zastavil.
4. Uznesením z 20. mája 2019 súd konanie v prospech žalobcu 1/ zastavil a žalovanému voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 2/ odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil, s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom 1/ nesúhlasí. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/ sa s právnou argumentáciou žalobcu 2/ o údajnej existencii nerozlučného spoločenstva nestotožnil s odôvodnením, že pre posúdenie toho či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Len tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. O takýto prípad ide napríklad v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a podobne. Poukázal na to, že si nie je vedomý akejkoľvek judikatúry, ktorá by priznávala aktívnu legitimáciu v konaní o určenie vlastníckeho práva takej osobe, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/ uviedol, že sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu 1/.
5. Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 23Co/162/2019 - 258 z 28. septembra 2020 odvolanie žalobcu 2/ odmietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného konštatoval, že žalobca 2/ a žalobca 1/ netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP, ale v ich prípade ide o samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP). Takýto záver vyplýva z obsahu spisu, keďže žalobca 2/ nebol účastníkom kúpnych zmlúv zo dňa 29.09.2015, ktoré uzavreli ako predávajúci (spoločnosť GOSI TRADE, s.r.o. - žalobca 1/) a ako kupujúci Z. K. (žalovaný) a predmetom, ktorých sú nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu 1/, keď aj potom ako žalobca 1/ zobral žalobu voči žalovanému späť a okresný súd konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavil, žalobca 2/ je naďalej stranou sporu, a predmetom konania je požadované určenie vlastníckeho práva (hoci v prospech žalobcu 1/). Odvolací súd uzavrel, že napadnuté uznesenie sa žalobcu 2/ nijako objektívne nedotýka, keďže osobami, ktoré kúpnej zmluvy uzavreli boli žalobca 1/ a žalovaný, pričom žalobou sa ani žalobca 2/ nedomáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech. Uvedené sa vzťahuje na celé odvolanie žalobcu 2/, teda aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
6. Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2023 sa právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu pridržiaval písomne podanej žaloby, na základe ktorej sa žalobca domáha určenia práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby, keď podľa jeho názoru došlo pri uzatvorení kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáha, k obchádzaniu zákona, kúpne zmluvy boli vyhotovené účelovo, kúpna cena bola výrazne pod cenu, išlo o jednanie v neprospech spoločníka obchodnej spoločnosti a jednanie proti dobrým mravom a preto kúpne zmluvy sú neplatné od začiatku. Išlo o jednanie, ktoré malo pripraviť obchodnú spoločnosť, ktorej žalobca je spoločníkom, o majetok a vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že je irelevantné či sa domáha svojho nároku spoločnosť alebo osoba majetkovo zainteresovaná v spoločnosti, nakoľko sa jedná o krátenie ústavou chránených a garantovaných majetkových práv. Žalobca nemá akým iným spôsobom možnosť domáhať sa svojho práva, len prostredníctvom tejto žaloby, keďže je osobou majetkovo zainteresovanou na obchodnej spoločnosti GOSI TRADE s.r.o.. Pokiaľ by bolo vyslovené, že nepreukázal svoj naliehavý právny záujem, bolo by tak neprimerane zasiahnuté do jeho možnosti domáhať sa vlastníckeho práva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sporné pozemky kúpil spolu s p. K. za sumu 94 855 eur, pričom on vložil sumu 84 455 eur. Tieto pozemky slúžili ako prístupová komunikácia na Červenú vežu. Pozemky firma v zastúpení konateľa p. K. predala za sumu 94 855 eur, teda presne za nákup a pozemky teda boli predané so stratou. V roku 2015 bol konateľom a nevedel o tom, že pán K. uzavrel tieto zmluvy, keďže zobral všetky účtovné doklady. Nemá inú možnosť ako sa domáhať svojho nároku prostredníctvom tejto žaloby, pretože v prípade úspechu to má pre neho zásadný význam z dôvodu, že na Okresnom súde Trnava bola podaná žaloba na zrušenie spoločnosti a ak súd zruší spoločnosť s likvidáciou a spoločnosť bude mať majetok, jemu sa vrátia nejaké prostriedky.
7. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní dňa 04.04.2023 pridržiaval svojho písomného stanoviska pričom dodal, že žalobca sa podanou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy, ktorej ako fyzická osoba nebol účastníkom a nemá teda naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože jeho postavenie by sa vyslovením neplatnosti napadnutých zmlúv v podstate nezmenilo.
Žalobca ako spoločník spoločnosti nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Je vlastníkom iba obchodného podielu obchodnej spoločnosti a toto sa v žiadnom prípade nerovná spoluvlastníctvu na predmetných nehnuteľnostiach. Pokiaľ by sa spoločnosť cítila ukrátená na svojich právach, nezobrala by žalobu v tejto veci späť, ale pokračovala by v konaní. Žalobca sa nemôže v mene tretej osoby domáhať určenia vlastníckeho práva, pretože ak spoločnosť bola plnohodnotným subjektom práva so všetkou spôsobilosťou na právne úkony, ktorú jej zákon priznáva a nebola jej spôsobilosť na právne úkony žiadnym spôsobom obmedzená, nie je možné právo obchodnej spoločnosti si takto privlastniť a domáhať sa vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Právny zástupca ďalej uviedol, že vec je nesprávne pochopená v zmysle, že žalobca nemá inú možnosť domáhať sa svojho majetku. Ak predmetné zmluvy podpísal p. K., ako konateľ bol oprávnený konať sám a postupoval v rozpore so spoločenskou zmluvou, resp. zákonom a takýmto konaním spôsobil spoločnosti škodu, žalobca ako druhý spoločník a konateľ, si mohol voči p. K. uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá týmto konaním spoločnosti vznikla.
8. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.
9. Na pojednávaní dňa 27.06.2023 žalobca predložil súdu doplnenie žaloby s návrhom na pripustenie zmeny žalobného petitu s odôvodnením, že sa jedná o doplnenie niektorých pozemkov a parciel, ktoré neboli uvedené v pôvodnej žalobe. V zásade podstata žaloby sa nemení. Zároveň predložil aj rozhodnutie katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.
10. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu a preto sa musí prednostne zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj s otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, pretože ak nie sú splnené tieto zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. ak nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý a jeho posúdenie je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
12. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, pričom nie je potrebné, aby túto obranu v rámci konania urobil žalovaný. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či je právny záujem na určení, súd prihliada v ktoromkoľvek štádiu konania.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 6. októbra 2017 sp. zn. II. ÚS 590/2017 uvádza: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania“.
14. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo
právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Právny záujem je naliehavý vtedy, ak vykazuje dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
15. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení proti označenému žalovanému.
16. V kontexte uvedeného súd upustil od svojho vysloveného predbežného právneho posúdenia na pojednávaní konanom dňa 27.06.2023 o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Predbežné právne posúdenie má len predbežný charakter a súd nie je formulovaným záverom viazaný. Poukazujúc na väčšinový názor právnej vedy, súd napokon dospel k záveru o žalobcovej legitimácii na podanie určovacej žaloby. V konaní o určenie vlastníckeho práva žaloba smeruje proti tomu, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností. V prejednávanom spore je nepochybne zrejmé, že ako vlastník sporných nehnuteľností je v katastri zapísaný žalovaný, a teda má pasívnu legitimáciu.
17. Z obsahu listín nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že žalobca P.. S. O. je spoločníkom obchodnej spoločnosti GOSI TRADE s.r.o. od 27.05.2011, funkcia konateľa tejto spoločnosti mu vznikla 16.05.2011 a skončila 13.11.2017. Konateľom spoločnosti je od 16.05.2011 doposiaľ P. K.. Podľa výpisu z Obchodného registra v mene spoločnosti koná a za ňu podpisuje konateľ. Ak je konateľov viac, je oprávnený spoločnosť zastupovať a v jej mene podpisovať každý z konateľov samostatne. Kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli sporné nehnuteľnosti, uzavrela spoločnosť GOSI TRADE s.r.o. zastúpená štatutárom - konateľom P. K. ako predávajúca so žalovaným ako kupujúcim. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti GOSI TRADE s.r.o. z dôvodu, že konateľ obchodnej spoločnosti P. K. pri uzatváraní kúpnych zmlúv v postavení predávajúcej strany postupoval v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so záujmami spoločnosti samotnej, pretože pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, predal žalovanému v rovnakej cene, v akej boli nadobudnuté, pričom postupoval bez vedomia žalobcu ako druhého spoločníka a konateľa, ktorý do spoločnosti vložil svoje finančné prostriedky. Z týchto dôvodov považuje kúpne zmluvy za absolútne neplatné právne úkony. Svoj naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že ako druhý spoločník obchodnej spoločnosti GOSI TRADE s.r.o. je osobou majetkovo zainteresovanou na obchodnej spoločnosti a iba prostredníctvom určovacej žaloby sa môže domáhať ochrany svojich práv, pretože pokiaľ by Okresný súd Trnava, na ktorom prebieha konanie o zrušenie spoločnosti, zrušil spoločnosť s likvidáciou, pričom spoločnosť by bola vlastníkom sporných nehnuteľností, ktorých hodnota podľa jeho názoru je značná, žalobcovi ako spoluvlastníkovi obchodného podielu, by sa vrátili finančné prostriedky, ktoré do spoločnosti vložil.
18. Potom ako súd posúdil okolnosti daného prípadu, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech tretej osoby - obchodnej spoločnosti GOSI TRADE s.r.o., najmä s poukazom na to, že ako spoločník obchodnej spoločnosti, má možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom žaloby o náhradu škody proti štatutárovi obchodnej spoločnosti, ktorý spôsobil škodu tým, že konal v rozpore so záujmami spoločnosti a v rozpore so záujmom žalobcu ako spoločníka, podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka, ktorý zabezpečuje ochranu záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo spoločnosti GOSI TRADE s.r.o. na žalovaného, sa hodnota tohto majetku prekonvertovala do peňažnej podoby, pričom obchodný podiel žalobcu zostal zachovaný a v zásade sa nezmenil. Ako už súd uviedol v predošlých odsekoch, odkazujúc pritom na súdnu prax, pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva, jeho právny záujem nemôže byť naliehavý.
19. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol a samotným meritom veci sa nezaoberal (rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006).
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.