Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-365-2013.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/365/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporcovi: W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. S., M. XXX/XX, zastúpenému Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. V., N. X. P. XXXX/X, prechodne bytom N. X. P. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 1.945,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/3/2013-76 zo dňa 2.4.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh zamietol. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.
Dospel k záveru, že podpísanie dohody o uznaní dlhu zo strany odporcu nemožno považovať za platný právny úkon, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Uzavretím predmetnej dohody nenastali účinky dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka, ktorú navrhovateľ v tomto konaní uplatnil, je premlčaná a odporca sa premlčania dovolal, súd návrh zamietol. Keďže navrhovateľ nebol úspešný a odporca si náhradu trov neuplatnil, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhovateľ tvrdil, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba) zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zároveň poukázal na ustanovenie čl. 3 bod 3.1 dohody, v ktorej odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to že záväzok uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Podľa navrhovateľa odporca ho sám požiadal o úhradu dlžnej sumy v splátkach, resp. uviedol, že nie je schopný uhradiť dlžnú sumu v plnej výške naraz. Navrhovateľ umožnil odporcovi splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach, a teda sa snažil v záujme odporcu predísť súdnemu konaniu. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a
k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Navrhovateľ nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Navrhovateľ bol názoru, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale práve naopak, navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporca dostal do omeškania, v splátkach. Navrhovateľ teda navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, resp. aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená a to či v danom prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní a to oboznámením sa s obsahom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13. 03. 2012, výsluchom odporcu ako účastníka konania konštatoval, že právny následok uznania dlhu zo strany odporcu nenastal, nakoľko odporca nemal vedomosť, že uznáva premlčaný dlh, keďže nedošlo k uznaniu osobitnou formou, ale len ako súčasť predtlačenej formulárovej dohody, ktorá bola daná na podpis odporcovi so všetkými tam uvedenými podmienkami bez možnosti akéhokoľvek zásahu odporcu do dohody.
Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody, ako aj z okolností, za akých k jej uzavretiu došlo, aj odvolací súd považoval uznanie dlhu za právne neúčinné, pretože aj keď uznať možno aj premlčaný dlh, uznávajúci prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, pričom v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka.
Odvolanie navrhovateľa, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného dlhu čo do dôvodu a výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 211 ods. 2, 151 ods.
1 O.s.p.), pričom ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že sa odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.