Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-104-2013.pdf
PDF · 121.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 4, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starostovi Mestskej časti Košice - Luník IX, Krčméryho č. 2, Košice, zastúpeného Ing. Milošom Ihnátom, bytom M. Č.. X, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu Mestskej časti Košice
- Luník IX doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Luník IX doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a vec v r a c i a starosti Mestskej časti Košice Luník IX na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 31.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Luník IX doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:
- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a k 31.12.2012,
- rozloha obce,
- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).
Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých
sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje.
Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má Mestská časť - Luník IX ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalobca podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013.
Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., teda do okruhu informácií, ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Takéto rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že mu bol zaslaný zašifrovaný mail, ktorý sa bez špeciálneho softvéru nedá otvoriť. Konštatoval, že otázky, ktoré sú súčasťou mailu, a ktorých obsah sa dozvedel až z podanej žaloby, sa dajú získať aj z verejne dostupných zdrojov. Neprimerane zakódovaný mail, požadoval vlastne verejné informácie v zmysle infozákona. Mal za to, že táto vykonštruovaná kauza je účelová a prospechárska a podľa jeho názoru ide o obohacovanie sa na ich mestskej časti. Poukázal na to, že tieto otázky mali skôr byť smerované na Ministerstvo životného prostredia, nakoľko Mestská časť Košice - Luník IX nedostáva oznam o zaradení územia do štátnej rezervácie a to je dôkazom, že žalobcovi išlo vlastne nie o informáciu, ale o spôsob bezprácneho zárobku, prípadne zviditeľnenia sa. Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že IČO pre Centrum ekologických informácií je totožné s IČO-m spoločnosti Bardač, s.r.o., ktorá podala na nich žalobu.
Žalobca podaním zo dňa 09.09.2013 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Uviedol, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom“. V danom prípade bola žiadosť podaná elektronickou poštou, e-mailom, čo je jednoznačne technicky vykonateľný spôsob, ktorý predpokladá priamo v citovanom ustanovení zákon. Uviedol, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. je jedným zo zákonom prípustných a rovnocenných spôsobov, akým je možné urobiť podanie aj podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte *.zep.. Táto právna úprava je účinná už viac ako 11 rokov. Konštatoval, že predmetná žiadosť o sprístupnenie informácií bola doručená e-mailom, t.j. technicky
vykonateľným spôsobom a bola podpísaná vo formáte zaručeného elektronického podpisu, čo je jeden zo zákonom prípustných formátov, akým je možné podať elektronické podanie. Takáto žiadosť preto vyvoláva tie právne účinky, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Ďalej uviedol, že medzi softvérové produkty patria programy na overovanie platnosti zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide celkovo o 18 softvérových produktov. Poukázal na to, že zákon č. 215/2002 Z. z. nikde neustanovuje, že podávateľ podnetu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. môže zasielať svoje podania v tejto forme len, ak má adresát v prevádzke elektronickú podateľňu. Potvrdzuje to celkom jednoznačne aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky k problematike elektronického podpisu a povinnosti orgánov verejnej moci vytvoriť si podmienky pre jeho čítanie. V tomto smere poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. III. ÚS/7/07 z 20.12.2007 a nález II. ÚS/150/08-102). Konštatoval, že v zmysle záverov Ústavného súdu, ak zákon stanovuje, že správny orgán je povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je takýto orgán povinný vytvoriť si technické podmienky na ich prijímanie a zriadiť elektronickú podateľňu, čo žalovaný v danom prípade zanedbal. Ďalej citoval ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. a konštatoval, že nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť oznámiť NBÚ adresu elektronickej podateľne do 6 mesiacov od účinnosti zákona č. 214/2008 Z. z., t.j. do 01. júla 2009 a elektronickú podateľňu si nezriadil. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že ak si však žalovaný nezriadil elektronickú podateľňu, mohol si aspoň obstarať prostriedok na overenie elektronického podpisu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 215/2002 Z. z. (t.j. niektorý z vyššie uvedených 18 programov), ani to však neurobil.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami dospel na pojednávaní konanom dňa 18.09.2013 k záveru, že žaloba je dôvodná.
Súd o žalobe konal na uvedenom pojednávaní napriek tomu, že zástupca žalobcu podaním zo dňa 03.09.2013 doručeným súdu 03.09.2013 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním, ktoré sa malo konať toho istého dňa o 10.15 hod. na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, pričom toto pojednávanie bolo vytýčené ešte dňa 13.08.2013. Súd túto skutočnosť (kolízia s iným pojednávaním na inom súde v tom istom čase) nekvalifikoval ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR opakovane zaujali právny názor, v zmysle ktorého samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 16Co/92/2011 zo 14.04.2011 uviedol: „Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným (neplatí žiadne pravidlo tzv. „v predstihu“ v prípade kolízie pojednávaní na dvoch rôznych súdoch). Ústavný súd SR v náleze č. k. IV. ÚS/120/2012-13 zo dňa 01.03.2012 uviedol: „Ústavný súd SR už v rámci svojej judikatúry taktiež vyslovil právny názor, že kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ nevyhnutne potrebného na účel odročenia riadne a včas nariadeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania (obdobne platí aj pre obsah práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru) nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (I. ÚS/68/98)“.
Skutočnosť, že súd bude konať o žalobe na pojednávaní dňa 18.09.2013 bola zástupcovi žalobcu oznámená 09.09.2013, pričom zástupca žalobcu e-mailové podanie súdu toho istého dňa vzal na vedomie. Zástupca žalobcu sa pojednávania dňa 18.09.2013 nezúčastnil a ani sa na pojednávaní nedal zastupovať iným advokátom (§ 25 ods. 3 O.s.p.).
V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že okrem uplatneného žalobného dôvodu - nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov uplatnenie iných žalobných dôvodov ani neprichádzalo do úvahy, pretože fiktívnemu rozhodnutiu nie je možné vytýkať vecné alebo iné procesné nedostatky.
Na pojednávaní súdu dňa 18.09.2013 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že nepopiera skutočnosť, že im bolo doručené e-mailové podanie v zašifrovanej podobe, pričom obdobné e-mailové podania obdŕžali aj ostatné mestské časti v Košiciach, ako aj obce v Košickom kraji. Poukázal na to, že mestská časť technicky nevedela e-mailové podanie odšifrovať a tak sa dozvedieť, čo je predmetom ich žiadosti, pričom dokonca ani Združenie miest a obcí Slovenska to nedokázalo. Konštatoval, že ak by mal žalobca seriózny záujem o poskytnutie požadovaných informácií, bol by tak urobil písomnou formou, hoci nepopiera, že náš právny poriadok umožňuje podávať podania aj elektronickou formou podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ďalej uviedol, že ak by mestská časť poznala obsah podania, nesporne by požadované informácie poskytla, napriek tomu, že žalobcom požadované geografické i demografické údaje sú voľne prístupné a s ostatnými údajmi týkajúcimi sa životného prostredia mestská časť nedisponuje. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň splnomocnený zástupca žalovaného predložil súdu písomné doplnenie vyjadrenia sa k žalobe zo dňa 17.09.2013, v ktorom citoval ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ustanovenie § 2 písm. p/, y/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 3 ods. 6 písm. e/ zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na vzťahy upravené zákonom č. 211/2000 Z. z. v § 14 ods. 1. Konštatoval, že žalobca nesprávne interpretuje zverejnené e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne upravujúcu legálnu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú elektronickými podateľňami. Ďalej uviedol, že právne následky tejto dezinterpretácie právnych predpisov sú, že žiadosť nebola doručená v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Poukázal na to, že žiadateľom požadované informácie sú verejne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré aj citoval. Ďalej konštatoval, že obsahom ústavného práva podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je sloboda vyhľadávania, prijímania a rozširovania ideí a informácií. Žalobca aplikujúc zákon č. 211/2000 Z. z. interpretoval slobodu vyhľadávania tak, že ako vyhľadávací nástroj použil orgánu miestnej územnej samosprávy. Má za to, že ani v takýchto situáciách nedochádza k zásahu do slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu ako Ústavou SR chráneného záujmu. Vyslovil obavu, že podobnými konaniami môže dochádzať k zneužitiu subjektívnych práv a domnieva sa, že žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou, mohol a mal mať informáciu o existencii právnych predpisoch upravujúcich použitie ZEP v komunikácií s orgánmi verejnej moci, ako aj o ich obsahu. Podanie žaloby voči niekoľko sto subjektom s predpokladanými trovami právneho zastúpenia 270 eur, môže navádzať k identifikovaniu možného motívu podania žiadostí technicky nevykonateľným spôsobom.
Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: lunik9@centrum.sk dňa 22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. o slobode informácií).
Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 citovaného zákona).
Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods. 1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií).
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods. 2,3 citovaného zákona).
Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).
Podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods. 2 až 4 tohto ustanovenia, ako aj formálne náležitosti v zmysle ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia.
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods. 1 zákona o správnom konaní).
Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods. 1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného označil Mestskú časť Košice - Luník IX, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Miestneho úradu Mestskej časti) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu mestskej časti) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. Mestskej časti Košice
- Luník IX.
S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu Mestskej časti Košice - Luník IX. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:
„Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.
Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.
Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán, rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií“.
Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.
Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.). Ustanovenie § 19 ods.3 citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie (fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).
Podľa § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní podanie, vrátane návrhu na začatie konania, možno urobiť viacerými formami. Jednou z foriem, ako možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu - podanie je aj písomná forma vykonaná elektronickými prostriedkami so súčasným podpísaním podania zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Všetky tieto zákonné formy podania sú rovnocenné a je vecou účastníka konania alebo inej osoby uskutočňujúcej procesný úkon, akú formu podania si zvolí. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou ani programovým vybavením, ktoré by mu umožnilo oboznámiť sa s obsahom e-mailových podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Preto nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že žalovaný sa nemohol oboznámiť s obsahom elektronických podaní žalobcu (žiadosť o sprístupnenie informácií a odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o tejto žiadosti), a preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. K začatiu správneho konania došlo doručením podania žalobcu Mestskej časti Košice- Luník IX ako povinnej osobe v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií.
Forma, ktorú žalobca zvolil na podanie žiadosti o sprístupnenie informácií, zodpovedá aj ustanoveniu § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, pretože písomná forma podania vykonaná elektronickými prostriedkami so súčasným elektronickým podpisom zodpovedá pojmu „iný technicky vykonateľný spôsob“.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov mestskej časti a o rozlohe Mestskej časti Košice - Luník IX, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k Dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí, a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v Mestskej časti Košice - Luník IX. Preto bolo zbytočné žiadať Mestskú časť Košice - Luník IX o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území mestskej časti.
Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia.
Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí
starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane. Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe mestskej časti (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe mestskej časti, ktorý by žalobcovi poskytla samotná mestská časť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.