Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5T-29-2023.pdf
PDF · 104.74 KB
Case nature
Subarea
5T/29/2023
Uznesenie
2
Okresný súd Banská Bystrica JUDr. Romanom Reištetterom, samosudcom, v trestnej veci obvineného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, stíhaného pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, dňa 27. 06. 2023 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
2
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa vec obžalovaného: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom D. XX, E. F. F., stíhaného pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.,na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiacoch október - november 2021 v 2. stupni územnej ochrany prírody Národného parku Nízke Tatry na pozemku parcely registra "C", parcelné číslo 1250/1, druh pozemku trvalý trávny porast, nachádzajúceho sa v katastrálnom území G. H., E. G. H., okres Banská Bystrica v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyrúbal dreviny javor poľný (lat. Acer campestre) v počte 35 ks, slivku domácu (lat. Prunus domestica) v počte 12 ks a kroviny druhu lieska obyčajná (lat. Corylus avellana) o rozlohe 6,0 m2, slivku trnkovú (lat. Prunus spinosa) o rozlohe 14,0 m2 a javor poľný - krovitá forma (lat. Acer campestre) o rozlohe 20,0 m2, ktorých celková spoločenská hodnota je v rozsahu 24 412,71 Eur, postupuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, všeobecná vnútorná správa – priestupkové oddelenie, pretože bolo zistené, že obžalovaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.
odôvodnenie:
2
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 12. 05. 2023 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu na obvineného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Dňa 22. 05. 2023 Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 5T/29/2023 vydal trestný rozkaz, na základe ktorého mu bol uložený peňažný trest vo výške 300 (tristo) Eur. Zároveň súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Poškodený Okresný úrad Banská Bystrica, odbor životného prostredia, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Voči predmetnému trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu dňa 05. 06. 2023 odpor, ktorý odôvodnil tým, že obžaloba neobsahuje žiadne odôvodnenie a z vykonaných dôkazov
v prípravnom konaní nevyplýva spáchanie žiadneho trestného činu obžalovaným, preto nie je možné odpor relevantne odôvodniť. Záverom uviedol, že žiada, aby v súlade s § 355 ods. 3 Trestného poriadku bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie a vykonané dokazovanie. Dňa 27. 06. 2023 sa na Okresnom súde Banská Bystrica konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obhajca obžalovaného, prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a za poškodeného Okresný úrad Banská Bystrica A. A. F.. Obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil. Zároveň obžalovaný doručil súdu súhlas obžalovaného s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Obhajca obžalovaného uviedol, že obžalobu považujú za nedôvodnú, čo preukazujú v rámci ďalšieho dokazovania.
Poškodená A. A. F. uviedla, že poučeniu porozumela a bude vypovedať. Dňa 24. 11. 2021 bol na Okresný úrad BB zaslaný mail ako podnet na možný nelegálny výrub. Dňa 26. 11. išla na miestnu obhliadku, kde zistila, že došlo naozaj k výrubu drevín. Zistila približne okolo 26 kusov a v zápise uviedla, že ich môže byť aj viacej. Z jej strany tam nebolo možné odhadnúť veľkosť krovín a porastu. Potom vyzvala Obec Slovenská Ľupča, či neudelili súhlas na výrub drevín. Obec jej následne dala vedieť, že žiadny takýto súhlas s výrubom nevydali. Následne zisťovala u nich na okresnom úrade, či bol daný súhlas, tento však rovnako nebol vydaný. Výška hodnoty spoločenských drevín bola určená v hodnote 266,- Eur. Túto výšku určila ona na základe našej kalkulačky, a to na základe údajov ako je dĺžka stromu, obvod a pod. Na obhliadke si obhliadla danú parcelu, pomerala obvod pňov a spravila dokumentáciu. Drevná hmota sa nenachádzala na parcele. Videla už iba pne. Spravila fotodokumentáciu a záznam pre spis. Mail bol doručený od I. C., kde bolo uvedené, že na danej parcele sa nachádza možný nelegálny výrub, je to v blízkosti rodinných domov, chcel preveriť či bol legálny alebo nelegálny. Nebolo tam označené kto by ten výrub vykonával. Jej sa nepodarilo zistiť kto ten výrub vykonal. Keďže ide o 2. stupeň ochranného pásma, na každý výrub dreviny je potrebný súhlas úradu. V 1.stupni ochranného pásma do 40 cm obvodu nie je potrebný súhlas. Žiadateľ si pošle žiadosť, kde presne určí čo žiada, číslo parcely, katastrálne územie, dôvod výrubu, počet drevín, obvody drevín, ak vie zhodnotiť tak aj zdravotný stav. Ak žiadateľ nie je vlastníkom, tak súhlas vlastníka parcely, ak je spoluvlastníkom tak súhlas ostatných spoluvlastníkov. Ak je to fyzická osoba vyžaduje sa 10,- Eurový kolok ak právnická osoba tak 100,- Eurový kolok. Toto sa skontroluje, potom sa zverejní na stránke MV SR. Potom sa zvolá konanie s obhliadkou, kde sa zhodnotí zdravotný stav, označia sa a pomerajú stromy. Potom sa vydajú podklady pred vydaním rozhodnutia, následne sa vydá rozhodnutie. Bez jej vedomosti došlo k výrubu. Dodatočný súhlas nie je možné udeliť na výrub. Ona odstúpila na políciu spis vzhľadom na spoločenskú hodnotu. Spis odstúpila do Slovenskej Ľupči, títo to postúpili ďalej, kde bola následne vypočúvaná. Úradu bolo doručenie uznesenie, ktoré nebolo ešte právoplatné. Nevie čo bolo jeho obsahom, ale týkalo sa to daného výrubu. Išlo o obecné pozemky, patrili Slovenskej Ľupči. Nevie povedať čísla parciel z hlavy. 2. ochranné pásmo je označené už stĺpmi. Vie, že smerom na Moštenicu je hraničný stĺp, ale tu myslí, že nie je.
Súd predložil k nahliadnutiu svedkyni – poškodenej záznam z obhliadky na č. l. 8 a nasl. zo dňa 26. 1. 2021
Poškodená A. A. F. uviedla, že zo záznamu vyplýva že ide o parcelu 2187. Zistila približný počet 26 kusov stromov. Nevie koľko stromov mohlo byť v skutočnosti, to nevie povedať. Ona je hlavný radca na úrade, robí úsek ochrany prírody a krajín, čiže rieši výruby. Bola to minimálna hodnota spoločenskej škody. Išlo o extravilán, teda územie mimo obce. Celá Slovenská Ľupča je vlastne v 2. stupni ochranného pásma. Intravilán je zastavané územie obce, extravilán je mimo zastavaného územia obce. Pozemky v extraviláne sú vo všeobecnosti používané na nejakú rekreáciu. Sú tam aj rodinné domy v tej lokalite. Záleží to od územného plánu obce. Nevie sa vyjadriť k tej hodnote určenou znalcom a komisiou. Spoločenská hodnota sa určuje na základe druhu daného stromu, výšky, veľkosti obvodu, prípadne v akom ochrannom pásme sa nachádza. Čo ona našla išlo o stromy javora poľného. Polícia dohľadala aj iné dreviny. Nevie uviesť dôvod výrubu. Ona s pánom obžalovaným nejednala osobne. Informácie o tom, či sa parcela nachádza v ochrannom pásme je verejná. Dá sa to nájsť na internete. Tieto informácie sa nachádzajú na stránke Štátnej ochrany prírody. Na základe katastra si pozrela približne rozsah parcely ako zasahuje, takže len z dôvodu určenia danej parcely uvádzala, že ide približne 26 kusov. Ďalej nevedela, či môže vstúpiť na ďalší pozemok. Ona sa zamerala len na tú danú parcelu. Existuje vyhláška na určenie hodnoty spoločenských drevín, a to vyhláška č. 170/2021 Z. z.. Postupujú podľa nej.
Obhajca obžalovaného predložil svedkyni k nahliadnutiu katastrálnu mapu, ktorá tvorí prílohu výsluchu zo dňa 24. 01. 2023 č. l. 178 a nasl.
Poškodená A. A. F. uviedla, že na tomto preukazuje to, že tu sa nachádzali dreviny, ktoré našla. Ide o parcely č. 2814/4 a č. 2814/16. X-ko znamená dreviny, vyšrafovaným je krovitý porast.
Obhajca obžalovaného uviedol, že skutok v obžalobe označuje iný pozemok. Svedkyňa označila vo výsluchu iné parcely.
Poškodená A. A. F. uviedla, že čo sa týka parcely označenej v ohliadke č. KN-E 2187. zrejme ide o Éčkové záznamy. Tie na tej mapke sú asi Céčkové. Éčkový stav je vlastne starší stav.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa prečítala zápisnica o výsluchu
- Obžalovaného A. B. C. č. l. 157-159
Obhajoba, obžaloba a poškodená súhlasila s čítaním výpovedí všetkých svedkov, teda aj s čítaním svedka J. K. K..
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa prečítala zápisnica o výsluchu
- Svedka I. C. č. l. 180-182
- Svedka A. I. L. č. l. 183-184
- Svedkyne A. E. č. l. 185-186
- Svedka J. I. M. č. l. 189
- Svedkyne J. N. M. č. l. 190
- Svedka B. C. č. l. 234
- Svedka L. O. č. l. 236-238
- G. C. M. č. l. 239-241
- Svedka J. K. K. č. l. 242-244
- Svedkyne J. A. O., C. č. l. 246
- G. E. O. č. l. 247-248
Podľa § 268 ods. 2 sa prečítal:
- znalecký posudok č. 7/2022 znalca J. B. F., C. č. l. 55-72
- doplnenie znaleckého posudku č. 16/2022 znalca J. B. F., C. č. l.193-202
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy:
- administratívny spis Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. OU-BB-OSZP3-2022/004286 č. l. 2-50
Obhajca obžalovaného uviedol, že nepovažuje za dôkaz tento administratívny spis.
Prokurátorka uviedla, že spoločenská hodnota stromu je určená vyhláškou na základe tabuľky. Znalec určuje len to drevo, tú drevnú hmotu. Oprávnený vyčísliť spoločenskú hodnotu je okresný alebo obecný úrad, a to podľa vyhlášky.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy:
- fotokópia zápisnice zo zasadania komisie výstavby a územného rozvoja pri Obci Slovenská Ľupča z 20. 05. 2021 č. l. 75
- oznámenie B. C. adresovaného Obci Slovenská Ľupča z 12. 07. 2021 č. l. 75
- žiadosť OZ Švarca č. l. 77
- odpoveď Obce Slovenská Ľupča č. l. 78
- oznámenie Obce Slovenská Ľupča č. l. 79
- písomné podania B. C. adresované Obci Slovenská Ľupča č. l. 82-88
- zápisnica o OMČ s fotodokumentáciou č. l. 98-113
- fotokópia žiadosti o výrub drevín B. C. adresovaná OÚ BB s potvrdením o úhrade č. l. 162-163
- štúdia na výstavbu 9 rodinných domov stavebníka B. C. a B. C. č. l. 164-170
- vyjadrenie Správy NP Nízke Tatry č. l. 212-215
Obhajca obžalovaného uviedol, že namieta vykonanie tohto dôkazu (rozkaz Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OSZP3-2022/021109-002 z 09. 06. 2022), ktorý rozkaz už bol zrušený.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy:
- rozkaz Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OSZP3-2022/021109-002 z 09. 06. 2022 č. l. 216-222
Obhajca obžalovaného uviedol, že namieta vykonanie tohto dôkazu (rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie o proteste prokuratúra č. spisu OU-BB- OSP3-2022/0297798/004 z 19. 09. 2022), nesúvisí so skutkovým stavom.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy:
- rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie o proteste prokuratúra č. spisu OU-BB-OSP3-2022/0297798/004 z 19. 09. 2022 č. l. 223-224
- odpis z RT č. l. 250
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR č. l. 251
- správy a posudky na obvineného č.l.252-254
- úmrtný list I. M. č. l. 255
Samosudca predložil svedkyni – poškodenej k nahliadnutiu č. l. 215, 241.
Poškodená A. A. F. uviedla, že nevie povedať. Môže to byť myslené ako extravilán, ale nie je si istá.
Podľa § 280 ods. 2Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Z odpisu Registra trestov SR vyplávalo, že obžalovaný nemá doposiaľ žiaden záznam. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že obžalovaný má doposiaľ štyri záznamy. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému v zmysle obžaloby kládol za vinu, nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.
Súd obligatórne skúmal materiálnu stránku žalovaného prečinu v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. 06. 2015 sp. zn. Tpj 67/2014, podľa ktorého „medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Trestného zákona nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia. Preto ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív)“. Súd preštudovaním vyšetrovacieho spisu mal za preukázané, že skutok, ktorý sa kládol za vinu obžalovanému vyplývajúci z obžaloby, nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že výrubu drevín sa dopustil obžalovaný. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že predmetný skutok posudzoval aj Okresný úrad Banská Bystrica, ktorý rozkazom o uložení sankcie za priestupok číslo OU-BB-OSZP3-2022/021109-002 zo dňa 09. 06. 2022, uložil A. B. C. pokutu vo výške 240 Eur. Predmetný skutok bol na základe zisteného skutkového stavu posúdený ako priestupok. Okresný úrad vo vyššie uvedenom rozkaze uviedol, že parcela, na ktorej sa uskutočnil výrub drevín sa nachádza na území kde platí druhý stupeň ochrany. Daná lokalita je vo vlastníctve obce Slovenská Ľupča a je v platnom územnom pláne obce schválená pre výstavbu rodinných domov uznesením č. 70/2012 zo dňa 14. 06. 2012. Z predmetného uznesenia Okresný úrad v odôvodnení rozkazu uviedol, že B. C. dňa 12. 07. 2021 podal na obec žiadosť o čistenie TTP od náletových drevín z dôvodu, že dané pozemky sú v územnom pláne obce, kde pripravovali a súčasne pripravujú novú urbanistickú štúdiu výstavby rodinných domov v komunikácii s Obcou Slovenská Ľupča. Na obci mal byť upozornený, aby čistenie vykonal mimo vegetačného obdobia. V mesiaci november 2021 osobne vyčistil parcely vo svojom vlastníctve ak aj parcelu vo vlastníctve obce. V tom čase ho nikto na nič neupozornil. Nemal vedomosť, že daný pozemok sa nachádza v druhom stupni ochrany. Všetko konal vo vedomí, že postupuje v súlade so zákonom pri čistení TTP od náletových drevín. Myslel si, že dané územie je intravilán, lebo sú tam domy a je to ešte pred tabuľou konca obce Slovenská Ľupča. Ani
architekt nespomenul, že by to bolo v extraviláne, alebo že výstavba sa nachádza v druhom ochrannom pásme. Predmetný rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol zrušený rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica o proteste prokurátora zo dňa 19. 09. 2023. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že obžalovaný pokutu uloženú vyššie uvedeným rozkazom zaplatil, avšak táto mu následne bola vrátená z dôvodu zrušenia predmetného rozkazu rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica. Obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil. Na hlavnom pojednávaní sa súd neoboznámil s výpoveďou obvineného v procesnom postavení svedka pred vznesením obvinenia, avšak súd považoval za dôležite v krátkosti na ňu poukázať. Obvinený pred vznesením obvinenia v procesnom postavení svedka uviedol, že po osobnej návšteve obecného úradu, bol usmernený v ktorom období ma čistenie vykonať. Ďalej uviedol, že ho na problém s výrubom stromov nikto na obecnom úrade neupozornil. On sám si myslel, že dané územie sa nachádza v intraviláne lebo sú tam domy a nachádza sa to pred tabulou konca obce Slovenská Ľupča. Ďalej uviedol, že ani architekt neuviedol, že by sa dané územie malo nachádzať v extraviláne alebo v 2. ochrannom pásme. Rovnako tak uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by mal žiadať o povolenie na výrub stromov Okresný úrad, ani na obci mu to nespomenuli. K predmetnej skutočnosti bola vypočutá aj svedkyňa A. E., referentka výstavby a životného prostredia na Obecnom úrade v Slovenskej Ľupči, ktorá potvrdila, že v zápise zo stavebnej komisie bolo kladné stanovisko k predbežnému súhlasu k pripravovanej štúdii ako aj k prístupovej komunikácii cez pozemok majetku obce Slovenská Ľupča. Svedkyňa E. uviedla, že obec mala za to, že obžalovaný bude čistiť súkromný pozemok, nie obecný pozemok. Zároveň mali za to, že čistenie malo prebiehať len od zastaralej trávy a nie drevín. Ďalej svedkyňa E. uviedla, že daná lokalita je v platnom územnom pláne obce schválená pre výstavbu rodinných domov uznesením č. 70/2012 zo dňa 14. 06. 2012. Tým, že daná lokalita je bola zaradená v územnom pláne na výstavbu, ponímali to ako zastavanú časť obce, teda, že je to intravilán, pričom v skutočnosti je to extravilán. To, že je to v 2. ochrannom pásme vedia ale to či o tom mal vedomosť aj obžalovaný, to nevedela posúdiť. Zároveň uviedla, že je možné tvrdenie obžalovaného o tom, že mu povedala, že čistenie TTP od náletových drevín a kosenie má robiť mimo vegetačného obdobia, no v danom momente, tým, že daná lokalita je v územnom pláne obce a sú tam už postavané aj rodinné domy, ju v danom okamihu nenapadlo, že je to extravilán. Uviedla, že ju ani nenapadlo, že obžalovaný ide čistiť a vypilovať stromy aj na obecnom pozemku. Z vykonaného dokazovania z výpovede svedkyne – poškodenej (zastupujúcej Okresný úrad Banská Bystrica) vyplývalo, že druhé ochranné pásmo je označené stĺpmi, s tým že táto uviedla, že na danej parcele si myslí, že tieto sa tam nenachádzajú. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že predmetná parcela sa nachádza v druhom ochrannom pásme a na hranici zastavaného územia obce. V danej veci bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 7/2022 J. B. F., C., znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie Hospodárska úprava lesov, pestovanie lesa, spracovanie dreva, Odhad hodnoty lesov, Odhad škôd lesných porastov, v ktorom znalec posúdil aký druh drevín, v akom množstve a stave bol vyrúbaný na predmetnom pozemku, kde uviedol, že boli vyrúbané stromy drevín javor poľný v počte 35 kusov a slivka domáca v počte 12 kusov. Okrem toho došlo k výrubu krovín druhu lieska obyčajná, krovín druhu slivka trnková a druhu javor poľný – krovitá forma. Ďalej znalec v znaleckom posudku určil trhovú hodnotu drevín vyrúbaných na predmetnej parcele, ktorá bola spolu vo výške 60,28 Eur bez DPH. Znalec v doplnení znaleckého posudku č. 16/2022 zodpovedal jemu položenú otázku ohľadom druhu drevín a krovín a v akom množstve a stave s uvedením množstva vyťaženej drevnej hmoty a jej trhovej hodnoty bolo vyrúbaných na predmetnej parcele. Na základe dožiadania Prezídia Policajného zboru, Národnej centrály osobitných druhov kriminality, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality, doručeného Správe Národného parku Nízke Tatry, bola Správou Národného parku Nízke Tatry vyčíslená spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a krovín na 24 412,71 Eur. Spoločenská hodnota bola vyčíslená v zmysle § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v zmysle § 42 (príloha 36,37 a 38) vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Súd preto v intenciách vyššie uvedeného vyhodnotil výpovede svedkov z prípravného konania a z konania pred súdom, ako aj listinné dôkazy zabezpečené do vyšetrovacieho spisu, v súvislostiach so:
- spôsobom vykonania činu a jeho následkami, kde má súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný za účelom riešenia prístupovej cesty cez obecný pozemok a súkromné pozemky v rámci prípravy novej urbanistickej štúdie výstavby rodinných domov. Obžalovaný podanou žiadosťou zo dňa 12. 07. 2021, žiadal o čistenie TTP od náletových drevín Obecný úrad Slovenská Ľupča. Po osobnej návšteve obecného úradu, bol usmernený v ktorom období ma čistenie vykonať. V zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku a jeho doplnenia, tak obžalovaný vyrúbal dreviny javor poľný v počte 35 ks, slivku domácu v počte 12 ks a krovinu druhu lieska obyčajná o rozlohe 6 m2 , slivku trnkovú o rozlohe 14 m2 a javor poľný –krovitá forma o rozlohe 20 m2, ktorých hodnota
bola znalcom určená na sumu 60,28 Eur bez DP, pričom znalec sa nezaoberal určením spoločenskej hodnoty drevín a táto nie je vyčíslená znaleckým posudkom ani odborným vyjadrením. Spoločenská hodnota drevín bola vyčíslená Správou Národného parku Nízke Tatry na 24 412,71 Eur. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by obžalovaný svojim konaním vyrúbal vzácne dreviny a rovnako nemal za jednoznačne preukázanú výšku spoločenskej hodnoty drevín, keďže svedkyňa poškodená sama na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločenská škoda daných drevín je minimálna.
- okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, tak ako súd uviedol vyššie, tak obžalovaný sa dopustil výrubu stromov za účelom riešenia prístupovej cesty cez obecný pozemok a súkromne pozemky v rámci prípravy novej urbanistickej štúdie výstavby rodinných domov. O správnosti postupu svojho konania sa informoval na obecnom úrade, čo potvrdila aj svedkyňa E. v postavení referentky výstavby a životného prostredia na Obecnom úrade v Slovenskej Ľupči. Svedkyňa sama pripustila možnú pravdivosť tvrdenia obžalovaného ohľadom toho kedy má čistenie a kosenie robiť, avšak ju samú nenapadlo, že dané pozemky sú v extraviláne, preto uviedla, že je možné, že obžalovaný konal v omyle v dôsledku uvedeného a tým došlo k neporozumeniu.
- mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa, kedy súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako vedomú nedbanlivosť. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané či obžalovaný vedel o tom, že pozemok sa nachádza v extraviláne, rovnako tak súdu nebolo zrejmé do akej miery mohol vedieť, že je pozemok v ochrannom pásme druhého stupňa. Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Súd ma za to, že obžalovaný sa svojím konaním – informovaním na obecnom úrade, odoslaním žiadosti na obecný úrad ohľadom čistenia TTP, spoliehal, že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, keďže ich považoval za dôvody pre ktoré sa spoliehal, že nespôsobí následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu. Tieto dôvody však neboli primerané na to, aby sa na ne mohol oprávnený spoliehať, že zabránia vzniku takéhoto následku. Skutočnosť, ktorú súd považoval ako spornú v otázke posudzovania miery zavinenia obžalovaného bolo, že obžalovaný vedel aké dreviny rúbe a vedel kadiaľ ide hranica pozemkov, čo by bolo možné vyhodnotiť ako nepriamy úmysel. Súd však práve s poukazom na vyššie uvedeného dôvody pre ktoré sa obžalovaný spoliehal, že nespôsobí následok predpokladaná skutkovou podstatou trestného činu, nemohol konaniu obžalovaného pripísať jeden zo znakov definujúci nepriamy úmysel, t. j. vôľovú zložka konania, že by obžalovaný bol uzrozumený so spôsobením následku potrebného na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Práve absencia vôľovej zložky konania u obžalovaného vylučuje charakter nepriameho úmyslu jeho konania a klasifikuje ho ako vedomú nedbanlivosť. Obžalovaný tak vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, teda životné prostredie, t. j., že konal len v zmysle ústneho dohovoru s obecným úradom bez povolenia na výrub, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí. Nebola teda naplnená materiálna stránka skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, keďže závažnosť spáchaného trestného činu je nepatrná. V tejto súvislosti súd prihliadal aj na princíp trestného práva „ultima ratio“ vyjadrujúci subsidiaritu trestnoprávnej represie. Súdy, ako aj orgány činné v trestnom konaní, majú povinnosť prednostne uplatňovať zodpovednosť občianskoprávnu, prípadne podľa inej netrestnej normy, pred postihovaním páchateľa podľa noriem trestného práva. Trestnými činmi teda môžu byť len závažnejšie prípady protispoločenských konaní, kde nestačia prostriedky civilného práva, prípadne správneho práva. Pokiaľ možno nápravu dosiahnuť prostriedkami miernejšími, uplatnenie prostriedkov trestného práva je potrebné vyhodnotiť ako neprípustné. Orgány aplikujúce trestné právo sú povinné zvažovať a vyhodnocovať, či na konkrétny prípad je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví, a tieto pred uplatnením trestného práva. Súd postúpil spis na ďalšie konanie Okresnému úradu Banská Bystrica v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na základe ktorých je vo veciach týkajúcich sa priestupkov na úseku ochrany životného prostredia miestne príslušný orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. Nakoľko je z obžaloby zrejmé, že priestupok bol spáchaný v okrese Banská Bystrica, miestne príslušným orgánom na jeho prejednanie je Okresný úrad Banská Bystrica, všeobecná vnútorná správa – priestupkové oddelenie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 04 Banská Bystrica.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní od oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť nemá odkladný účinok.