Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/229/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30845572, proti povinnému: O. U., bytom J. XXX/X, X. nad X., t. č. T. X/X, X. nad X., o vymoženie 691,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -61 zo dňa 15. februára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na a o vojenskej službe, keď po začatí exekúcie dospel k záveru, že tu existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko oprávnenému zanikol zo zákona nárok na vymáhanie pohľadávky z dôvodu jej preklúzie, na ktorú súd prihliada ex offo. V danej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Vojenského útvaru 2370 Martin č. EKŠ: 3/99 zo dňa 28.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.1999 a vykonateľnosť dňa 08.10.1999. S poukazom na o vojenskej službe je zrejmé, že rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu bolo súdne vykonateľné do 08.10.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 10.11.2010 po zákonom stanovenej lehote súdnej vykonateľnosti. Na plynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal skutočnosťou, či v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie , pričom dospel k záveru, že napriek tomu, že na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou (neskôr na Okresnom súde Trenčín z dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Trenčín) bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. , toto konanie bolo uznesením č.k. -7 zo dňa 19.02.2007 zastavené. Oprávnený tak v pôvodnom konaní o výkon rozhodnutia nepodal v zákonom stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, preto došlo pred Okresným súdom Trenčín k zastaveniu konania sp. zn. . S ohľadom na uvedené tak neboli zachované účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. BN

- . V zmysle ustanovenia bol oprávnený povinný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona podať súdnemu exekútorovi do dňa 01.03.2006, zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. je nepochybné, že návrh oprávneného zo dňa 10.11.2010 bol podaný u súdneho exekútora dňa 16.11.2010, čo je zrejmé zo žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko z ustanovenia Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, prípadne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ako veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto

uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Návrhom z 19.02.2004 sa oprávnený domáhal uspokojenia svojej pohľadávky výkonom rozhodnutia predajom hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného. O predmetnom návrhu rozhodol Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia č.k. -4 zo dňa 27.02.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.03.2004. Predmetné konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -7 z 19.02.2007 v súlade s ustanovením , ktorým sa mení a dopĺňa . Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2007. Premlčacia lehota teda počas trvania výkonu rozhodnutia neplynula od 19.03.2004 do 26.02.2007 (t. j. 2 roky 11 mesiacov 7 dní). 10-ročná lehota vzhľadom na prebiehajúci súdny výkon rozhodnutia neuplynula 08.10.2009, ale v prípade neuplatnenia návrhu na vykonanie exekúcie z 10.11.2010 by uplynula až 15.09.2012. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 27.11.2012 a Krajského súdu v Trnave, č.k. -25 zo dňa 26.01.2012. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že právo oprávneného zaniklo, teda, že lehota, v ktorej sa malo uplatniť, je prekluzívna. Preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Samotné ustanovenie odkazuje na ustanovenie , a teda lehotu na uplatnenie práva označuje ako premlčaciu. Mal za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil vec, a v danej veci tak nebol žiadny dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Navrhol zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa poverením č. 5301 012116 zo dňa 07.02.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 691,10 eur s príslušenstvom, na poklade rozhodnutia Vojenského útvaru 2370 Martin o povinnosti nahradiť škodu č. 3/99 zo dňa 28.07.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.1999 a vykonateľnosť dňa 08.10.1999, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.11.2010. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. -46 zo dňa 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2013 uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. -9 zo dňa 28.10.2011, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri zastavení exekúcie podľa Ex. por. je potrebné s účinnosťou od 08.08.2012 v zmysle podľa Ex. por. nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa a o vojenskej službe s odôvodnením, že rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu bolo súdne vykonateľné do dňa 08.10.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 10.11.2010, teda po zákonom stanovenej lehote súdnej vykonateľnosti a súd musí na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliadať z úradnej povinnosti. V odôvodnení zároveň poukázal na skutočnosť, že ustanovenie Ex. por., ktoré zaviedlo s účinnosťou od 08.08.2012 povinnosť nariadiť pojednávanie, ak súd rozhoduje o. i. podľa Ex. por., bolo s účinnosťou od 01.01.2013 zrušené.

Podľa o vojenskej službe, právoplatné rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu je súdne vykonateľné v lehote 10 rokov.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

V preskúmavanej veci bolo sporné, či ide o lehotu premlčaciu alebo prekluzívnu. Nakoľko sa oprávnený v exekučnom konaní domáhal vymoženia nároku na náhradu škody, na podklade právoplatného rozhodnutia služobného orgánu podľa osobitného zákona ( o vojenskej službe), kde ustanovenie v poznámke pod čiarou odkazuje na ustanovenie Občianskeho

zákonníka, odvolací súd uzaviera, že v danom prípade ide o lehotu premlčaciu, a nie prekluzívnu. Z tohto dôvodu je zrejmé, že sa jedná o plynutie premlčacej lehoty.

Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., t. j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

V tejto súvislosti treba uviesť, že právo na súd, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom. V zmysle uznesenia Ústavného súdu, č.k. -16 zo dňa 20.10.2011 znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitae, ktorý vyplýva aj z princípu na spravodlivý proces ( a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Princíp zákazu denegatio iustitae je potrebné aplikovať aj vo vykonávacom - exekučnom konaní. Vychádzajúc z tohto základného princípu výkonu spravodlivosti, v rozpore s ním by bol taký výklad zákona, ktorý by znemožňoval nárok garantovaný hmotným právom presadiť prostredníctvom oprávnených orgánov.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.