Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobcu Union poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 3220051 proti žalovanému X. S., bytom Z. XX, o zaplatenie 16 674,26 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -136 zo dňa 04. 10. 2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, stanovisko účastníkov, citoval ust. , , , a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal platnosťou dohody o pristúpení k budúcemu záväzku zo dňa 17. 05. 2010 aj dodatku č. 1 zo dňa 02. 08. 2010, ktoré mali uzavrieť vzhľadom na popieranie uvedenej skutočnosti žalovaným žalobca a žalovaný. V zmysle ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd poukázal na to, že dohoda o pristúpení k budúcemu záväzku zo dňa 17. 05. 2010, ako aj jej dodatok zo dňa 02. 08. 2010 sú neplatné, pretože sú neurčité, s poukazom na to, že z nich žiadnym spôsobom nevyplýva k akému záväzku, v akej presnej výške mal žalovaný podľa dohody pristúpiť. Dokonca z týchto listín je zrejmé, že záväzok spoločnosti J&K Trans, s. r. o., Stará Ľubovňa voči žalobcovi v dobe uzavretia uvedených právnych úkonov ešte ani neexistoval. v ust. upravuje kogentne prípady zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka, v rámci pristúpenia k záväzku, pričom gramatickým výkladom uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k záveru, že tretia osoba môže platne a účinne pristúpiť iba k už existujúcemu záväzku, pričom k dohode o pristúpení k takémuto záväzku musí byť podľa súdu záväzok jasný a presne špecifikovaný, okrem iného aj čo do jeho výšky, teda musí byť určitý. V danom prípade tieto náležitosti absentujú a podľa súdu uzavretie dohody k pristúpeniu k budúcemu záväzku okrem iného, vzhľadom na kogentnosť úpravy prípadov zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka aj obchádza zákon, pričom nemožno pripustiť, aby ktokoľvek pristupoval k budúcemu záväzku bez toho, aby poznal, resp. mal vedomosť k akej konkrétnej výške záväzok, ku ktorému má pristúpiť vznikne, či a kedy vôbec vznikne, a teda mal na základe tejto najpodstatnejšej okolnosti prípadu možnosť po náležitom zhodnotení výšky záväzku k svojim osobným pomerom v rozhodnom čase zvážiť, či k takému záväzku vôbec pristúpi alebo nie. Na posúdení platnosti dohody o pristúpení záväzku v danom prípade nemení ani skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti J&K Trans, s. r. o., Stará Ľubovňa, a teda v podstate mal vedomosť o najvyššej možnej poistnej sume.

Pri uzavieraní dohody o pristúpení k budúcemu záväzku aj k dodatku však nekonal v mene a na účet uvedenej spoločnosti a vzhľadom na okolnosti a čas, za ktorých mali byť uvedené dokumenty podpísané sa súdu javí, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu o určité kvázi vynútené zabezpečenie svojej do budúcna možnej pohľadávky voči poistenému. Ani posúdením obsahu dohody o pristúpení k budúcemu záväzku zo dňa 17. 05. 2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 02. 08. 2010, najmä obsahu druhého odseku čl. II k dohode a ods. 3 k dodatku, nebolo možné postupovať ani podľa a považovať uvedené neplatné právne úkony za ručenie. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa bližšie nezaoberal tvrdením žalovaného, že dohodu o pristúpení záväzku nepodpísal, a preto aj zamietol návrh žalobcu na dokazovanie ustanovením znalca z odboru grafológie v zmysle podania žalobcu doručeného dňa 27. 09. 2012. Na záver súd dodal, že zo znenia čl. 10 bodu 1 všeobecných poistných podmienok poistenia tankovacích, platobných kariet VPPTK/1208, z ktorého vyplýva povinnosť poisteného v každom prípade nahradiť žalobcovi sumy, ktoré za neho žalobca zaplatil z titulu poistného plnenia je zrejmé, že v danom prípade poistnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a J&K Trans, s. r. o., Stará Ľubovňa nešlo v skutočnosti o žiadne poistenie, nakoľko žiadnym spôsobom nevymedzuje prípady nezaplatenia platieb ani možností ich zaplatenia z objektívnych neodvrátiteľných príčin, pre ktoré by poistený nebol povinný nahrádzať za neho vyplatené poistné plnenia. Tento vzťah podľa súdu postrádal elementárny zmysel poistenia, t. j. poistenie náhodnej udalosti v zmysle ust. a išlo de facto o činnosť žalobcu v rámci tzv. faktoringu, na ktorú činnosť žalobca podľa verejne dostupných údajov obchodného registra nemal oprávnenie. Táto skutočnosť len potvrdzuje závery súdu o účelovom obchádzaní zákona, v danom prípade, či už sa týka poistnej zmluvy, ako aj následnej dohody o pristúpení k budúcemu záväzku a jej dodatku, ktoré mali byť uzavreté so žalovaným.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný trovy nepriznal, lebo preukázateľné žiadne trovy nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie navrhnutých dôkazov, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Bol toho názoru, že doplnením dokazovania, a to vykonaním znaleckého posudku o posúdení pravosti podpisu žalovaného na dohode o pristúpení k budúcemu záväzku zo dňa 17. 05. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02. 08. 2010 by boli odstránené tvrdenia žalovaného o tom, že dohodu nepodpísal. Podľa názoru žalobcu uvedená dohoda k pristúpení k budúcemu záväzku, vrátane jej dodatku spĺňa všetky náležitosti týkajúce sa právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení , a preto je platná. Žalobca namietal nesprávne posúdenie aplikácie ustanovenia týkajúce sa zmeny osoby veriteľa alebo dlžníka v súvislosti s pristúpením k záväzku v zmysle ust. a . Primárne bol založený medzi účastníkmi právny vzťah na základe obchodnej zmluvy platne uzavretej medzi poisteným a spoločnosťou Eni BENELUX B. V., Eemahavenwerk, 50 3089-KH Rotterdam, Holandsko a spoločnosťou Eni Slovensko spol. s. r. o, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 700 912 a subsidiárne na základe záväzkovoprávneho vzťahu, ktorým bola poistná zmluva platne uzavretá medzi žalobcom a poisteným zo dňa 17. 05. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02. 08. 2010. Obsah dohody o pristúpení k budúcemu záväzku, vrátane dodatku považoval žalobca za jasný, určitý a zrozumiteľný a náležite špecifikovaný. Zároveň zdôraznil, že pri uzatváraní záväzkovoprávnych vzťahov platí princíp zmluvnej voľnosti. Poukázal existenciu záväzkov, ako aj právny dôvod, pre ktorý má žalovaný plniť, resp. oprávnenosť žalobcu na plnenie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol pripustiť dovolanie, lebo podľa názoru žalobcu sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opätovne zdôraznil, že dohodu, vrátane jej dodatku nepodpísal. Považoval napadnuté rozhodnutie za správne, a preto ho navrhol potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania s

nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu od 04. 09. 2013, ako aj na internetovej stránke odvolacieho súdu od 05. 09. 2013 ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, na ktoré poukazuje po skutkovej a právnej stránke.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu nebolo opodstatnené. Nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dôkazov. Súd jednotlivé dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil jednotlivo i vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a náležite zdôvodnil prečo navrhovaný dôkaz, a to nariadenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia pravosti podpisu žalovaného na dohode o pristúpení k záväzku, vrátane dodatku č. 1 nenariadil. Súd sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania prioritne zaoberal platnosťou dohody o pristúpení k záväzku a vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nebolo potrebné ďalšie dokazovanie. Nevykonanie navrhovaných dôkazov nemožno považovať za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo, aby bol úspešný v konaní. Nepatrí ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Aj v zmysle ust. , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Medzi základné náležitosti právneho úkonu patrí jasnosť, zrozumiteľnosť, sloboda vôle, zhoda vôle s prejavom a najmä určitosť. Súd prvého stupňa správne posúdil neurčitosť právneho úkonu, na základe ktorého žalobca odvodzoval svoje právo na zaplatenie uplatnenej istiny. V danom prípade nie je možné poskytnúť právnu ochranu pri porušení prevenčnej povinnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z cit. ust. .

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má exekučný titul na vymoženie pohľadávky voči žalobcovi, a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o., Miletičova 7, Bratislava, č. k. zo dňa 21. 12. 2011 s právoplatnosťou od 29. 12. 2011 a vykonateľnosti od 02. 01. 2012, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 009,11 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20 000 Eur od 25. 01. 2011 do 17. 02. 2011, zo sumy 19 500 Eur od 18. 02. 2011 do 22. 03. 2011, zo sumy 19 000 Eur od 23. 03. 2011 do 28. 04. 2011, zo sumy 18 500 Eur od 29. 04. 2011 do 26. 05. 2011, zo sumy 18 000 Eur od 27. 05. 2011 do 22. 06. 2011, zo sumy 17 500 Eur od 23. 06. 2011 do 29. 07. 2011, zo sumy 17 000 Eur od 30. 07. 2011 do 22. 09. 2011, z sumy 16 750 Eur od 23. 09. 2011 do zaplatenia a zo sumy 3 334,85 Eur od 24. 10. 2011 do zaplatenia, vrátane trov konania pozostávajúcich zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 960,48 Eur. Táto skutočnosť nie je sporná, vyplýva z obsahu spisu (č. l. 108 - 111). Týka sa síce právnickej osoby žalovaného, v ktorej je žalovaný výlučným spoločníkom, ako aj konateľom.

Navyše spoločnosť žalovaného J&K Trans, s. r. o., 17. novembra 1535/4, Stará Ľubovňa, IČO: 45323097 pohľadávku žalobcu aj spláca. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu spisu, z uznania záväzku a dohody o spôsobe jej úhrady, ako aj prehľadu úhrad o splácaní (č. l. 93 - 94 spisu a č. l. 96 - 102 spisu).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. .

K ďalším uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa posúdenia primárneho záväzku a následne akcesorického vzťahu uzavretého medzi účastníkmi, ako aj týkajúcich sa zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov, odvolací súd nezaujal stanovisko vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti nemohli spôsobiť zmenu iného právneho posúdenia týkajúceho sa právnych úkonov, t. j. dohody o pristúpení k budúcemu záväzku zo dňa 17. 05. 2010, vrátane dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa 02. 08. 2010.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa dos.1 a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní ( ), ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývajú, návrh na priznanie náhrady predložený nebol, a preto odvolací súd v súlade s ust. náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú právnu riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak než riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacie súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto otázky (§ Zo súdnej praxe č. 4/2004).

V danom prípade na pripustenie dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky z dôvodu, že súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím posudzoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky. Posúdenie neurčitosti právneho úkonu nebolo odlišné, a preto podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o rozhodnutie, proti ktorému by malo byť pripustené dovolanie na posúdenie náležitosti právneho úkonu v súvislosti s posúdením určitosti záväzku. Navyše právny zástupca žalobcu nešpecifikoval, na akú dovolaciu otázku by malo byť dovolanie pripustené.

Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania odvolacím súdom neznamená, že odvolací súd by bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania podľa svojvoľnej úvahy. Toto oprávnenie môže odvolací súd využiť len za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a teda len na riešenie závažných právnych otázok. Táto možnosť nie je závislá ani návrhu účastníka. Odvolací súd nie je povinný ho akceptovať a s týmto sa vysporiadať.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.