Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/292/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Obec Jarovnice, so sídlom v Jarovniciach 223, IČO: 00327212, zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Prešove, Puškinova 16, Prešov, proti žalovanej: H.. D. F., T. H., R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť byt č. XX, F. X. H.Í., R. Č.. XXX R. T. C. Č.. XXX F. H. S. „. Č.. XXX/X P.. Ú.. D., Z. D., Z. J., H. P. F. A. Č.. XXXX v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2011 sa domáhal voči žalovanej vypratania bytu č. 16 nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XXX na parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k. ú. D. z dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila s poukazom na ust. a nesplnenie podmienok zo strany prenajímateľa v zmysle výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z XX.XX.XXXX H. R..

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy o nájme bytu vrátane jeho dodatku, výpisom z listu vlastníctva, stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení užívania stavby, zmluvy č. XXXX-XXX-XXXX, zmluvy o dielo, zápisnicami zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva, všeobecným záväzným nariadením žalobcu č. XX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k. ú. D..

Dňa 5.1.2004 žalobca uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom spoločnosti Eko Svip spol. s r.o. zmluvu o dielo v predmete výstavby bytového domu v obci D. s uvedením 16 bytových jednotiek.

Dňa 26.8.2004 žalobca uzatvoril so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory podľa ust. o Štátnom fonde rozvoja bývania v predmete poskytnutia úveru na účel výstavby nájomných bytov v bytovom dome na základe stavebného povolenia vydaného 26.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.1.2004 vo výške 14.062.000,- Sk.

Žalobca zároveň dňa 31.8.2004 uzatvoril s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zmluvu č. XXXX-XXX-XXXX o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov v predmete poskytnutia dotácie vo výške 3.592.000,- Sk vrátane DPH.

Podľa čl. 13 sa žalobca ako stavebník zaviazal, že dokončené byty prenajíma len nájomcom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v čl. IV ods. 1 a 2 smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2/2004, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie dotácií na obstarávanie nájomných bytov a dodrží postup pri výpočte nájomného podľa cenového predpisu Ministerstva platného v čase ukončenia, resp. užívania stavby s tým, že nájomné za rok je najviac 5 % z obstarávacej ceny bytu, ročné odpisy max. 2,5 %, náklady na fond opráv a údržby maximálne 1,5 %, náklady za správu vrátane daní a poistného maximálne 0,5 % a zisk maximálne vo výške 0,5 % obstarávacej ceny bytu.

Zároveň podľa čl. 14 zmluvy sa žalobca ako stavebník zaviazal zachovať nájomný charakter bytov, na ktorý bola poskytnutá dotácia.

Rozhodnutím obce K. H. zo dňa 23.12.2005 pod č. XXX/XXXX-XXX/KO bolo vydané rozhodnutie o povolení užívania predmetnej stavby bytového domu na pozemku parc. č. XXX/X.

Žalovaná dňa 5.12.2005 doručenej žalobcovi 7.12.2005 adresovala žiadosť o pridelenie bytu s uvedením, že pracuje v D. ako učiteľka základnej školy, nevlastní žiaden byt a má 3 študujúce deti, pričom obec žalobcu je jej rodnou dedinou.

Žalobca zmluvou o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX prenechal žalovanej ako nájomkyni do užívania na dobu určitú byt č. 16 bežného štandardu na 4. podlaží bytového domu s uvedením, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX.

Dňa 15.10.2008 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu, ktorým sa predĺžila doba nájmu na obdobie od 1.11.2008 do 31.10.2011.

Podaním zo dňa 19.10.2011 doručila žalobcovi žiadosť o pokračovanie zmluvy o nájme vzhľadom k tomu, že má 4 deti a býva v byte 6 rokov a poctivo platila nájomné.

Podaním zo dňa 5.9.2011 žalobca oznámil žalovanej, že zmluva o nájme bytu uzatvorená dňa 12.12.2003 a doplnená dodatkom č. 1 končí zmluvou do uplynutia doby nájmu dňa 31.10.2011 a požiadala žalovanú o uvoľnenie predmetného bytu do 31.10.2011 9.30 hod. s tým, že zmluvu o nájme bytu nie je možné predĺžiť, nakoľko nepožiadala o predlženie nájmu obecné zastupiteľstvo a dňa 4.10.2011 obecné zastupiteľstvo rozhodlo o ukončení nájomného pomeru k bytu.

V priebehu súdneho konania žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o nájme bytu so žalovanou dňa 12.12.2005 táto nespĺňala žiadnu z podmienok všeobecného záväzného nariadenia obce č. 42/2005 o prideľovaní nájomných bytov postavených z prostriedkov obce a dotácie štátu.

Podľa čl. 2 všeobecného záväzného nariadenia (ďalej VZN), nájomné byty sú určené pre mladé rodiny a neúplné rodiny najmenej s jedným maloletým dieťaťom, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

1. Mesačný príjem žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu neprevyšuje trojnásobok životného minima vypočítaného pre žiadateľa a osoby, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne. Mesačný príjem sa vypočíta z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberal. 2. Žiadateľ alebo jeden z manželov má ku dňu podania žiadosti minimálne 2 roky trvalý pobyt v obci Jarovnice. 3. V čase podania žiadosti a v čase pridelenia bytu žiadateľ alebo jeden z manželov je samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo má príjem z pracovného pomeru. 4. Žiadateľ, manžel-/ka/ nie sú a neboli vlastníkmi, väčšinovými spoluvlastníkmi, nájomcami, nájomcami, spolunájomcami /obecného, štátneho, družstevného, podnikového/ bytu alebo domu.

Podľa čl. 3 VZN bodu 1 nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú 3 roky s možnosťou opakovaného predlženia vždy o 1 rok za predpokladu splnenia podmienok uvedených v čl. 2.

Podľa čl. 3 VZN bodu 2, súhlas na predlženie nájmu schvaľuje starosta obce na odporúčanie obecného zastupiteľstva, ak nájomca preukáže, že svoju bytovú situáciu nebol schopný riešiť iným spôsobom.

Podľa čl. 3 VZN bodu 5, do týchto bytov sa nemožno prihlásiť na trvalý pobyt.

Podľa čl. 3 VZN bodu 7, u týchto bytov nemožno realizovať: a) Prechod nájmu bytu v zmysle -708 b) Výmenu bytov c) Spoločný nájom bytu d) Podnájom bytu e) Prevod vlastníckych práv

Podľa čl. 3 VZN bodu 9, nájomca nájomného bytu nemá nárok na pridelenie náhradného bytu, alebo inej bytovej náhrady pri ukončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať.

Podľa čl. 4 VZN bodu 1, žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí obsahovať meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu žiadateľa a spolu žiadateľa a popis súčasnej bytovej situácie.

Podľa čl. 4 VZN bodu 2, žiadateľ musí k žiadosti priložiť:

a) potvrdenie zamestnávateľa o výške priemerného mesačného príjmu, u samostatne zárobkovo činnej osoby výpis z daňového priznania fyzickej osoby za posledný kalendárny rok pred podaním žiadosti, b) čestné vyhlásenie, že súhlasí so zverejnením osobných údajov v informačnom systéme (meno a priezvisko, trvalé bydlisko) c) čestné vyhlásenie o tom, že nebol a nie je nájomcom, spolunájomcom obecného, štátneho družstevného, podnikového bytu, vlastníkom väčšinovým spoluvlastníkom bytu alebo domu.

Podľa čl. 5 VZN bodu 1, každú žiadosť prerokuje OcZ a v súlade s podmienkami určenými týmto VZN rozhodne o zaradení žiadateľa do zoznamu žiadateľov o nájomný byt.

Podľa čl. 5 VZN bodu 2, OcÚ spolu s OcZ pripraví zoznam žiadateľov o byt, ktorí spĺňajú podmienky pridelenia bytu a na zasadnutí OcZ za účasti žiadateľov vyžrebuje tých, ktorým bude poskytnutý nájomný byt.

Podľa čl. 5 VZN bodu 3, po vyžrebovaní pripraví OcÚ na podpis starostovi obce súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy.

Podľa čl. 5 VZN bodu 4, ak po vyžrebovaní nebudú obsadené všetky byty, obec udelí výnimku z plnenia podmienok stanovených v čl. 2 v poradí 1./ ods. 4, 2./ ods. 2 a byt pridelí žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky.

Podľa čl. 8 VZN bodu 1, starosta obce, na základe Smernice MVaRR SR č. 2/2004, má právo rozhodnúť, že maximálne 10 % z celkového počtu bytov pridelí do užívania fyzickým osobám, ktoré majú vyšší príjem ako je trojnásobok životného minima, ak takéto fyzické osoby zabezpečujú spoločenské, kultúrne, zdravotnícke, ekonomické a sociálne potreby obce Jarovnice. Tento byt môže nájomca užívať počas výkonu vyššie uvedených potrieb.

Podľa čl. 8 VZN bodu 2, ak sa pridelí byt do nájmu nájomcovi s vyšším príjmom ako je trojnásobok životného minima, nájom sa určí v zmysle Smernice MVaRR SR č. 2/2004 zo dňa 15.2.2004 vo výške 5 % z obstarávacej ceny bytu.

Zároveň žalobca namietal neplatnosť zmluvy o nájme bytu vrátane jej dodatkov pre rozpor s ust. , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa konkrétne v ust. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu, ktorý užíva a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s nim.

Z uvedeného vyplýva, že súhlas na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej má byť majetok obce, resp. majetok štátu, ktorý obec užíva, musí udeliť obecné zastupiteľstvo a až následne je starosta obce ako výkonný orgán obce oprávnený podpísať zmluvu týkajúcu sa majetku obce, resp. majetku štátu.

V prípade, že starosta obce uzatvorí zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva, takáto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť z dôvodov, že bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Z predloženej zmluvy o nájme bytu vyplýva, že medzi účastníkmi tohto konania bola zmluva o nájme bytu uzatvorená 12.12.2005, pričom súhlas na podpis tejto zmluvy nebol daný pred jej podpisom, ale o zámere obce dať do nájmu predmetný byt sa členovia obecného zastupiteľstva dozvedeli až z pozvánky na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.12.2005 a súhlas obecného zastupiteľstva bol v danom prípade daný prijatím a schválením uznesenia č. 195.2005 zo dňa 21.12.2005 na zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Zároveň súdu predložil zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva za rok 2008, ktoré sa konali 13.2.2008, 16.4.2008, 14.5.2008, 18.6.2008, 13.8.2008, 27.10.2008, 17.12.2008 (č. l. 287 až 314), z ktorých je zrejmé, že dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebol nikdy obecným zastupiteľstvom prerokovaný a odsúhlasený prijatým uznesením.

Podľa , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa , Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

Podľa , ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa , zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

Podľa v znení účinnom od 1.5.2005 do 1.1.2006, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku. c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných predpisov, 11) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať verejné zhromaždenia občanov, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1, i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra, j) zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku, k) schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu 11a), ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.), l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny. p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Podľa o majetku obce v znení účinnom od 1.9.2004 do 31.12.2008, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä

a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Podľa , schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy

a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a) b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov. e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa , hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice podrobnejšie upravia v štatúte mesta,

a) v akom rozsahu a v ktorých prípadoch podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku zvereného do správy mestským častiam len schváleniu miestnymi zastupiteľstvami mestských častí; predtým je potrebný súhlas primátora, b) podmienky odňatia majetku mestským častiam, ktorý im bol zverený do správy.

Podľa , obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku bez obchodnej verejnej súťaže 22b) s výnimkou podľa odseku 6 na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci

a) starostom obce,

b) poslancom obecného zastupiteľstva, c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou, d) prednostom obecného úradu, e) zamestnancom obce, f) hlavným kontrolórom obce, g) blízkou osobou 22c) osôb uvedených v písmenách a) až f).

Podľa , obec nemôže previesť vlastnícke právo k majetku mimo obchodnej verejnej súťaže ani na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 4; to neplatí, ak ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.

Podľa , obec môže na fyzickú osobu uvedenú v odseku 4 previesť mimo obchodnej verejnej súťaže

a) byt alebo pozemok podľa osobitného predpisu, 22a) b) pozemok zastavaný stavbou v jej vlastníctve, c) podiel majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo, 22d) d) hnuteľnú vec, ktorej zostatková cena je nižšia ako 50 000 Sk.

Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.5h)

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal uzatvoriť so žalovanou dňa 12.12.2005 zmluvu o nájme bytu č. 16 nachádzajúcom sa na 4. podlaží bytového domu súp. č. 542 vo vlastníctve žalobcu vedeného na LV č. 2235 k. ú. Jarovnice s tým, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 15.12.2005 do 31.10.2008. Následne mal byť dňa 15.10.2008 uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu s uvedením, že doba nájmu sa predlžuje a to opätovne na dobu určitú a to od 1.11.2008d o 31.10.2011.

V danom prípade žalobca namietal neplatnosť ako zmluvy o nájme bytu, tak aj dodatku z dôvodu, že táto bola uzatvorená v rozpore so všeobecným záväzným nariadením obce Jarovnice č. 42/2005 o prideľovaní nájomných bytov postavených z prostriedkov obce a dotácie štátu a ust. o majetku obce, keďže tieto štatutárny zástupca obce uzatvoril bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva.

U obce ako právnickej osoby ( a ) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri vrámci organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.

Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.

Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.

Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

Podľa ust. , , schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom a nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorého predmetom je niektorý z majetkovo-právnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.

Táto zásada platí, aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovo-právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovo-právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec nezaväzovali, pretože by tu chýbal prejav vôle obce.

Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo- právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať nim obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok NS SR ).

Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či uzatvorenie zmluvy o nájme bytu vo vlastníctve obce podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva v zmysle ust. , ktoré si žalobca vymienil vo všeobecnom záväznom nariadení č. 42/2005, konkrétne v čl. 4, 5 a 6.

V danom prípade súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. z 1.4.2009, ktorý riešil otázku vzťahu starostu obce obecného zastupiteľstva pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom obce.

Z právnej vety uvedeného nálezu vyplýva, že majetok obce ako majetok verejno-právnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s nim porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.

Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejno-právnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejno-právne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.

Vychádzajúc z uvedených záverov Ústavný súd vyvodzuje, že ust. a o majetku obce v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo aj majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona čl. 152 ods. 4 v spojení s SR.

Na základe uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že uzatvorenie zmluvy o nájme bytu vo vlastníctve obce je právnym úkonom týkajúcim sa nakladania s nehnuteľným majetkom obce, k uzatvoreniu ktorého si obec s poukazom na ust. a záväzným aktom obecného zastupiteľstva, konkrétne všeobecne záväzným nariadením č. 42/2005 vymienila ich schválenie obecným zastupiteľstvom.

S poukazom na skutočnosť, že zmluva o nájme k predmetnému bytu bola uzatvorená so žalovanou a podpísaná starostom obce dňa 12.12.2005 bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva, ktorý bol udelený až na zasadnutí dňa 21.12.2005, ide o neplatný právny úkon v zmysle ust. .

Uvedený záver súd môže konštatovať aj vo vzťahu k uzatvorenému dodatku č. 1, keďže predlženie pôvodne dohodnutej doby nájmu v danom prípade nebolo prejednané zo strany obecného zastupiteľstva obce žalobcu vôbec.

Na základe uvedených skutočností preto súd žalobe o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej, ktorá túto užívala na základ neplatného právneho úkonu vyhovel.

Súčasne mal súd za to, že ani v prípade uzatvorenia zmluvy o nájme k predmetnému bytu so žalovanou platným spôsobom nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby v tomto nájomnom vzťahu zotrval.

V danom prípade žalovaná pri uzatvorení zmluvy o nájme bytu nespĺňala žiadnu z podmienok žiadateľa v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. 42/2005 nepreukázaním, že jej mesačný príjem neprevyšoval 3-násobok životného minima, že ku dňu podania žiadosti mala minimálne 2 roky trvalý pobyt v obci, nebola väčšinovým spoluvlastníkom, nájomcom, spolunájomcom obecného štátneho družstevného podnikového bytu alebo domu alebo zabezpečovala spoločenské, kultúrne, zdravotnícke, ekonomické a sociálne potreby obce D..

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaná žiadosť o pridelenie bytu odôvodňovala svojim pôsobením ako učiteľky základnej školy, pričom tento ukončila ešte dňa 10.12.2005, teda pred uzatvorením predmetnej neplatnej zmluvy o nájme bytu.

V čase podania žiadosti o pridelenie bytu nemala trvalý pobyt v obci D., keďže doposiaľ tak, ako to vyplýva z potvrdenia mesta H., má táto evidovaný trvalý pobyt na ulici R. Č.. XX R. H.Š. a v minulosti bola nájomcom družstevného bytu, ktorý dohodou o prevode členských práv previedla na svoju dcéru W. F. dňa 1.3.2000 (č. l. 141), pričom vo svojich písomných podaniach adresovaných žalobcovi potrebu predlženia nájmu k predmetnému bytu zdôvodňovala aj jeho užívaním zo strany uvedenej dcéry pôsobiacej v obci D. ako učiteľky.

Zároveň je nedôvodná argumentácia žalovanej splnenia podmienok na uzatvorenie nájomnej zmluvy v zmysle výnosu č. 1/2004 z 23.12.2004 vydaného Ministerstvom výstavby regionálneho rozvoja vydaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, konkrétne § 5 ods. 1 písm. d), podľa ktorého dotáciu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúť len ak sa žiadateľ zaviaže uzatvoriť nájomnú zmluvu s nájomcom na dobu, ktorá neprevýši 3 roky s výnimkou, ak je

nájomcom občan so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, u ktorého doba nájmu neprevýši 10 rokov.

Žalovaná nepreukázala, aby v čase podania žiadosti o pridelenie bytu bola osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže uvedený status jej bol priznaný rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 20.10.2008 (č. l. 141).

Nakoľko žalovanej by nepatrila bytová náhrada ani v prípade uzatvorenia platnej zmluvy o nájme bytu na dobu určitú v zmysle ust. ) ods. 9 , súd rozhodol o jej vyprataní z predmetného bytu bez práva na bytovú náhradu.

Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či výkon práva žalobcu na vypratanie bytu nie je v rozpore s ust. , resp. či v vzhľadom na okolnosti prípadu je možné uložiť povinnosť žalobcovi zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Použitie citovaného zákonného ustanovenia je ako zo súdnej praxe vyplýva možné iba vo výnimočných prípadoch.

Ide o prípady, kedy výkon práva síce neodporuje zákonu, ale je v rozpore s dobrými mravmi. V právnej praxi sa dobrými mravmi rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, etických zásad, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť a vystihujú podstatné tendencie prijímané rozhodujúcou väčšinou spoločnosti, či majú povahu noriem základných. Je to súd, ktorý zisťuje, či sa výkon práva v danom čase, na danom mieste a podľa objektívnych kritérií nezávisle na vôli a vedomí toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva neprieči dobrým mravom. Žalobca je subjektom, základnou úlohou ktorého pri výkone samosprávny je starostlivosť o všestranný rozvoj územia a o potreby jeho obyvateľov podľa , pričom podľa tohto zákona majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná už v čase podania žiadosti o pridelenie bytu nespĺňala žiadnu z podmienok na pridelenie nájomného bytu v zmysle všeobecného záväzného nariadenia obce č. 42/2005, neexistenciou jej trvalého pobytu v obci a vedomým zamlčaním skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o nájme bytu už nezabezpečovala kultúrne, spoločenské, ekonomické, prípadne sociálne potreby obce a to ukončením pracovného pomeru učiteľky vrátane informácie a v minulosti bola výlučnou nájomníčkou družstevného bytu v H. F. R. K. XX, kde doposiaľ je evidovaná k trvalému pobytu zo strany žalobcu, ktorý sa domáha jej vypratania z bytu, ktorý je majetkom obce, nejde o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. za situácie, kedy tento disponuje preukázateľne množstvom žiadostí o pridelenie nájomného bytu zo strany obyvateľov obce spĺňajúcich podmienky všeobecného záväzného nariadenia obce týkajúce sa prideľovania nájomných bytov.

V zmysle ust. výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ale nie je možné aktom aplikácie práva konštituovať doposiaľ neexistujúce povinnosti vlastníkov. Dispozičné právo vlastníka možno síce výnimočne obmedziť zákonom, avšak za predpokladu, že toto obmedzuje rešpektuje zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Pri užívaní bytu bez právneho dôvodu nemožno uložením povinnosti oprávnenému nájsť povinným náhradné ubytovanie považovať za obmedzenie vlastníckeho práva, ale jedná sa o založenie novej povinnosti vlastníkom, čo nie je v súlade s ust. .

Ust. čl. 1 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami, umožňuje zákonodarcovi určiť zákonom obmedzenie vlastníckeho práva. Zákon takéto obmedzenie pripustil v prípadoch ust. až 712 . Tieto ustanovenia sa však nepochybne viažu

k nájmu bytu a v žiadnom prípade povinnosti vypratať byt užívaný bez právneho dôvodu. V danom prípade, keď všeobecné súdy neprimerane rozšírili právo úvahy súdu v danej veci a v podstate vylúčili dispozičné oprávnenie spoluvlastníkov nehnuteľnosti, došlo k porušeniu článku 4 ods. 4, čl. 11 ods. 4 a vo svojom dôsledku čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 6.3.2008).

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že s poukazom na ust. nie je možné žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu s poukazom na ust. založiť novú povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady v prospech žalovanej v zmysle ust. , keďže tieto ustanovenia sa nepochybne viažu k nájmu bytu a v žiadnom prípade k povinnosti vypratať byt užívaný na základe neplatného právneho dôvodu. Zároveň v zmysle ust. by v prípade aj platného uzatvorenia zmluvy o nájme bytu so žalovanou tejto nárok na bytovú náhradu nepatril, keďže doba nájmu bola dojednaná na dobu určitú.

V danom prípade súd pri určení dĺžky lehoty na vypratanie predmetného bytu zohľadnil zdravotný stav žalovanej, ktorej bol priznaný status ťažko zdravotne postihnutého občana s odkázanosťou na invalidný dôchodok a z uvedeného dôvodu jej poskytol 6-mesačnú lehotu na vypratanie predmetného bytu.

V zmysle ust. súd nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanej s poukazom na majetkové pomery žalovanej, ktorá je ťažko zdravotne postihnutou osobou odkázanou na poberanie invalidného dôchodku, čo nesporne postačuje iba na náhradu nevyhnutných výdavkov na bývanie a uspokojenie jej elementárnych životných potrieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.