Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. X., Ž. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitzovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č.8, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. januára 2022 č. k. -225, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s ohľadom na výsledky konania, vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v plnení žalobcu ako spotrebiteľa na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2011 nad rámec istiny poskytnutého úveru (3.045,95 € s príslušenstvom).

2. Neprihliadol na žalovaným uplatnenú námietku premlčania, keď dospel k záveru, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, skutočne dozvedel až z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.02.2019 a žalobu v tomto spore podal už dňa 16.07.2019. S ohľadom na závery Súdneho dvora EU v rozsudku zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnej právnej úprave bráni, aby sa na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a smernice EPR 2008/48 z 23.04.2008 vzťahovala trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby je preto potrebné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého premlčacia doba je desaťročná, v dôsledku čoho nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil jednak začiatok plynutia premlčacej lehoty i jej trvanie. Tvrdil, že žalobca mal vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia už podaním žaloby na Okresnom súde v Prievidzi vo veci . Okrem toho mala byť aplikovaná všeobecná trojročná premlčacia doba, keď i

SD EU v rozhodnutí C-485/19 uvádza, že vopred známa a stanovená lehota troch rokov je v zásade dostatočná na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže táto dĺžka sama o sebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity. Namietal existenciu skutočností, odôvodňujúcich aplikáciu druhá veta .

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Otázka včasnosti podávania žalôb zo strany spotrebiteľov, v ktorých uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu rozporu spotrebiteľských zmlúv so spotrebiteľským právom rezonovala v súdnej praxi dlhší čas. I s ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-485/19 (majúce prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva v rozsahu, v ktorom mu vnútroštátne právo odporuje), Najvyšší súd SR prijal judikát pod R 15/22, v zmysle ktorého analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby ( ) pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EU C-485/19 v právnom poriadku SR. V sporoch tohto typu je potrebné subsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu bez skúmania zavinenia.

7. V rozhodnutí dovolacieho súdu, publikovanom ako R 14/22, sa v právnej vete uvádza, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Pri skúmaní momentu, kedy nadobudol spotrebiteľ vyžadovanú skutočnú, teda preukázanú vedomosť, je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní, teda keď sa jeho právo stalo actio nata (porovnaj tiež ).

8. Závery súdu prvej inštancie o včasnosti podania žaloby teda korešpondujú rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Žaloba zo dňa 16.7.2019 bola podaná v priebehu plynutia súdom prvej inštancie správne aplikovanej desaťročnej premlčacej lehoty (zmluva zo dňa 24.1.2011). Žaloba bola tiež podaná v priebehu plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty.

9. Odvolateľ za relevantný moment nadobudnutia skutočnej vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila, považoval okamih podania žaloby v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

10. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2019 č. k. -118 vyplýva, že žaloba v predmetnom spore bola podaná dňa 20.11.2017. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola potom podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. ( ).

12.V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nevznikli žiadne ( v spojení s ).

13.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).