Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/2/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa: D. E., bytom Q., C. XX, zastúpeného AK Tarabčák, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 879, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 12. decembra 2012, č. k.: A/2012/00075-28 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 12. decembra 2012, č. k.: A/2012/00075-28 podľa , v spojení s ustanovením a a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 203,64 Eur, ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK - Tarabčák, s.r.o., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.12.2012 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len ), v súlade s a 47 o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) vo veci podanej reštitučnej žiadosti D. E. tak, že výrokom 1. rozhodol odporca tak, že D. E. nespĺňa podmienky uvedené v na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v kat. úz. P. - C. pôvodne zapísaných v PKV č. 152 ako parcela č. 419 roľa 1302 m2, parcela č. 499 lúka 3338 m2, parcela č. 500 roľa 3338 m2, parcela č. 509 roľa 2482 m2, parcela č. 510 roľa 2482 m2, časť z parcely č. 831 a časť z parcely č. 832 role z dôvodu, že nedošlo k splneniu podmienok uvedených v . Vo výroku 2. rozhodol tak, že navrhovateľovi nevzniká nárok na náhradu podľa reštitučného zákona.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 20.7.2004 si uplatnil D. E. (ďalej len navrhovateľ) na Obvodnom pozemkovom úrade Vranov nad Topľou reštitučný nárok k nehnuteľnostiam kat. úz. P. - C., ktoré v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia presne špecifikoval. Ďalej uviedol, že správny orgán vydal rozhodnutie č. zo dňa 24.5.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011. Týmto rozhodnutím čiastočne rozhodol o reštitučnom nároku. Konštatoval, že v konaní nebola sporná otázka oprávnenej osoby ani nebolo sporné označenie parciel na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok. Taktiež nebolo pochýb, že pôvodné parcely č. 419, 499, 500, 509, 510 boli zaplavené vodným dielom C.. Pôvodné parcely č. 831 a č. 832 boli pred výkupom čiastočne zaplavené, väčšia časť bola vyvlastnená na stavbu chát C. V (3616 m2) a zvyšná časť konkrétne o výmere 720 m2 sú vo vlastníctve navrhovateľa ako parcely E-KN 3894/1, 2 a č. 3895/2. Pri výkupe časti parciel 831 a 832 však nemal správny orgán presné výmery aké boli vykúpené, čo však vzhľadom na zamietnutý nárok netvorí prekážku v náležite zistenom skutkovom stave. Výmery by mali byť uvedené v geometrickom pláne č. 915-055-8/9 zo dňa 30.7.1970, ktorý však nie je možné zohnať. Základom reštitučného zákona

a samotným princípom reštitúcii je strata vlastníctva jedným zo spôsobov uvedených v § 3 reštitučného zákona. Pri parcelách č. 419, 499, 500, 509, 510, 831 a 832 mal správny orgán k dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa 30.10.1972 uzavretú medzi Československým štátom v zastúpení Povodia Bodrogu a Hornádu

- správcu tokov ako kupujúcim a navrhovateľom ako predávajúcim. Vyššie spomenuté parcely tvoria predmet zmluvy opísaný v písm. b) bodu I. kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v zápisnici zo dňa 28.12.2011 poprel že kúpnu zmluvu podpísal s tým, že podpis nie je jeho. Na dožiadanie odporcu predložil Okresný súd v Prešove oznámenie s prílohou v podobe fotokópie Overovacej knihy podpisov rok 1972, kde pod poradovým číslom 958 je overený podpis navrhovateľa D. E.. Správny orgán mal za to, že kúpnu zmluvu podpísal D. E.. Správny orgán tak získal dôvod (a dôkaz) prechodu vlastníctva na štát, keďže na parcely bola uzavretá kúpna zmluva. V rámci dôvodov straty vlastníctva v prospech štátu (alebo inej povinnej osobe) uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až t) zákona je kúpna zmluva definovaná len raz pod písmenom j) ako kúpna zmluva uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Kúpnu zmluvu zapísala správa katastra do evidencie nehnuteľností dňa 26.6.1973 do LV č. XX na základe žiadosti č. 11/2165-1972 Vodohospodárskej výstavby, inžiniersky podnik Bratislava. Ďalej odporca uviedol, že pri posudzovaní kúpnej zmluvy ako aj pri celkovom majetkovom vysporiadaní pozemkov pre vodné dielo C. vzchádza množstvo podružných no nemenej dôležitých faktorov, situácií. Vodné dielo C. sa napúšťalo v rokoch 1964-1968. Rokom 1968 ako je všeobecne známe bolo vodné dielo C. kompletne naplnené. V roku 1963 teda ešte pred napustením vodného diela C. začali vtedajšie štátne orgány len s výkupom stavieb -rodinných domov a priľahlých dvorov. Poľnohospodárske druhy pozemkov ako role, lúky sa dotkli majetkového vysporiadania až po napustení vodného diela C., konkrétne rokom 1972. Nastal tak bezprecedentný fakt, že kúpne zmluvy ako tituly prechodu vlastníctva pôsobia spätne už na pozemky, ktoré reálne neexistovali, lebo boli pod vodou. Správny orgán mal v globálnom pohľade len dve možnosti zaradiť tento stav pod reštitúciu: Na prvý pohľad sa javilo možné použitie reštitučného titulu - prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu na základe písm. o) § 3 reštitučného zákona. Keď došlo k zaplaveniu o tu rozhodovaných parcelách 419, 499, 500, 509, 510, 831 a 832, účastník konania stratil nad nimi reálne dispozičné práva, ktoré prislúchajú výlučne vlastníkovi - právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. De iure ešte vlastníctvo nezaniklo, ale de facto už vlastník z objektívnych dôvodov vlastnícke práva k pozemkom stratil, nemohol ich logicky využívať. Podľa názoru správneho orgánu z gramatického a logického výkladu ustanovenia (§ 3 ods. 1 písm. o) explicitne nevyplýva, že by reštitučný zákon podmieňoval tento reštitučný titul prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ale postačujúcim je prechod nehnuteľnosti do moci - sféry štátu (alebo právnickej osoby). Tento reštitučný titul je však podľa názoru správneho orgánu dôvodný a „časovo obmedzený" len do roku 1972, konkrétne do podpísania kúpnej zmluvy.

Od roku 1972 kedy došlo k podpisu kúpnej zmluvy, výkupu parciel 419, 499, 500, 509, 510, 831 a 832, a poskytnutiu náhrady (kúpna cena), je existencia titulu kúpnej zmluvy v písm. j) § 3 reštitučného zákona reálna. To, prečo vtedajší komunistický československý štát pristúpil s odstupom niekoľkých rokov k majetkovému vysporiadaniu je zvláštne a môže viesť len k subjektívnym debatám o tom, že štát mal zrejme neskôr vôľu poskytnúť finančné náhrady. Robiť to nemusel, nakoľko vo všeobecnosti je známe mocenské pôsobenie minulých štruktúr a nadradenosť štátu voči občanom a ich subjektívnym ľudským právam. Preto možnosť prijať finančnú náhradu za „ostatné pozemky" - definované vyhl. 47/1969 Sb. ako vtedy platného cenového predpisu - bola pre viacerých pôvodných vlastníkoch stimulujúca.

Správny orgán zisťoval u účastníka konania, či došlo k prevzatiu kúpnej ceny vo výške 16.517,90 Kčs predovšetkým na záverečnom osobnom jednaní dňa 28.12.2011. Účastník konania uviedol, že tieto peňažné prostriedky boli poukázané jeho mame - E. E. rod. Z., teda tak ako to žiadal v kúpnej zmluve z 30.10.1972. Kúpna cena bola stanovená podľa cenového predpisu 47/1969 Sb. a následne aj vyplatená. O tom, že proces vyplatenia prebiehal, svedčí aj sprievodný list Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. odštepný závod Košice, ktorý po lustrácii v archívoch priložil návrh na úhradu kúpnych cien a likvidačný list faktúry, kde kúpne ceny sa vyplatili k 15.12.1972.

Právnym titulom prechodu vlastníctva na štát bola teda kúpna zmluva. V prípade, že dôvodom vydania nehnuteľností má byť reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, je potrebné, aby tam uvedené podmienky - zmluva uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, boli plnené súčasne. V danom prípade sa správny orgán priklonil k názoru, že predmetné zmluvy boli ako také uzatvorené v tiesni, v súvislosti s určitým politickým nátlakom existujúcim v rokoch 1948 až 1989, ktorým štát a štátne orgány pôsobili na fyzickú osobu ako vlastníka do takej miery, že tento urobil vo

vzťahu k svojmu majetku taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil, hoci dôkazy sú len v rovine objektívnych informácii a poznatkov o danej dobe. Predmetom dokazovania zostala skutočnosť, či boli uzavreté aj za nápadne nevýhodných podmienok. Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým. Pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy. Zaplavené pozemky, o ktorých sa týmto rozhodnutím rozhoduje, nemôžu mať priznaný status stavebných pozemkov ako to tvrdí účastník konania. Druh pozemku - stavebný pozemok, na ktorom je voda v podobe vodnej nádrže - ako taký neexistuje. Kataster nehnuteľností pozná len vodnú plochu. Zaliatím pozemkov vodou, pozemky pod vodou de jure a aj de facto prestávajú existovať a vytvára sa nový druh pozemku - vodná plocha. Ak sa zaplaví orná pôda vodou, zaplavila sa vždy len orná pôda, no pozemok nezískava nový status stavebného pozemku (na ktorom je voda), mení sa na označenie vodná plocha. Ak je teda v kúpnej zmluve stanovená cena podľa § 14 a § 15 vyhlášky č. 47/1969 Sb. po 0,40 Kčs/ 1 m2; reflektuje ceny lúk a rolí pre vtedajšiu dobu určenú zákonom. Cena za pozemky bola teda stanovená v súlade s vtedajšími cenovými predpismi a podľa vlastných tvrdení účastníka konania zo dňa 28.12.2011 bola aj prevzatá.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 46 správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia musí byť rozhodnutie vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať predpísané náležitosti. Správny orgán vec nesprávne rozhodol, pretože jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho záveru, nakoľko vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Pri závere o nápadne nevýhodných podmienok sa správny orgán obmedzil iba na konštatovanie, že cena bola v súlade s vtedy platnými predpismi. Tento záver však nezodpovedá dôkazom, hlavne zmluve. Taktiež jeho záver o tom, že cena 0,40 Kčs za 1 m2 je stanovená v súlade s a 15 vyhlášky č. 47/69 Zb. a reflektuje cenu lúk a rolí určenú zákonom. Z rozhodnutia nevyplýva, z čoho vyvodil záver o tom, že cena podľa vyhlášky č. t.j. 0,40 Kčs / m2 je cenou určenou podľa zákona.

je vyhláškou o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. Podľa sa touto vyhláškou určujú ceny stavieb nadobúdaných od občanov alebo občanmi, (písm. a), ceny práva osobného užívania pozemkov (písm. b) a výška a spôsob náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení podľa až 21 (písm. c). V upravuje postup socialistických organizácii pri uzavieraní dohôd o odplatných prevodoch nehnuteľností s občanmi. Podľa socialistické organizácie pri zmluvnom nadobúdaní nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve sa môžu zaväzovať na vyššie odplaty ako poskytované pri vyvlastnení len v mimoriadnych, najmä sociálnych prípadoch a len so súhlasom ONV. Z uvedených ustanovení vyhlášky č. , platnej v čase uzatvárania zmluvy vyplýva, že zákonnou odplatou nebola jedine cena 0,40 Kčs/m2, ale mohla byť aj vyššia cena. Z odôvodnenia tiež nevyplýva, z akého dôvodu považoval správny orgán za zákonnú cenu 0,40 Kčs / m2, keď vyhláška umožňovala podľa /a vyplatiť až 4,- Kčs/m2 v obciach s menej než 2000 obyvateľmi za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti obce. Z odôvodnenia ani z vykonaných dôkazoch nevyplýva, že predmetné pozemky boli mimo zastavanej časti. Taktiež podľa ods. 2 bolo možné aj pri pozemkoch mimo zastavanej časti obce určiť ich cenu podľa ods. 1/a, t.j. až vo výške 4,- Kčs v obciach s menej ako 2000 obyvateľmi. Za podstatné pre posúdenie, či mohla a mala byť stanovená cena podľa , resp. 15 vyhlášky bolo potrebné zistiť, či pozemky v čase ich zaplavenia (nie v čase podpisu zmluvy) boli v zastavenej časti obce, resp. mimo zastavanej časti a či boli splnené podmienky podľa , , vyhlášky na zvýšenie odplaty.

S konštatovaním, že pri výkupe časti parciel 831 a 832 nemal správny orgán presné výmery aké boli vykúpené, pretože GP č. 955-055-8/9 z 30.7.1970 nie je možné zohnať, a že toto vzhľadom na zamietavý výrok nie je prekážkou náležitého zistenia skutkového stavu, nemožno súhlasiť. V tejto časti je rozhodnutie v príkrom rozpore so zásadou materiálnej pravdy a náležitého zistenia skutkového stavu

podľa § 46 správneho poriadku, pretože vytvára nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, aká výmera a ktorá časť z predmetných parciel mala byť vykúpená. Nemožno súhlasiť ani so závermi správneho orgánu, že po zaplavení pozemkov už tieto prestali existovať a bol tu reštitučný titul podľa písm. o) t. j. prevzatie nehnuteľnosti bez právneho titulu a tento existoval iba do uzatvorenia zmluvy a že kúpna zmluva pôsobí spätne ako titul prechodu vlastníctva a náhrada poskytnutá podľa tejto zmluvy mala byť pre pôvodných vlastníkov stimulujúca.

Ak by bol právny záver o reštitučnom titule podľa písm. o) správny, bola kúpna zmluva uzatvorená neplatne, pretože už neexistovali pozemky v takej kultúre, ako boli uvedené v zmluve. Správny orgán mal preto posudzovať, či sú splnené podmienky pre vrátenie vlastníctva podľa § 3 písm. o) zákona t.j. zabratie pozemkov bez právneho titulu, pretože v takom prípade nastal tento reštitučný titul skôr ako bola uzavretá zmluva. Taktiež je nesprávny záver, že pozemkom nemôže byť priznaný status stavebných pozemkov. To či ide o stavebné pozemky t.j. pozemky určené na výstavbu, je treba skúmať k okamihu, kedy bol určený územným rozhodnutím stavebný obvod. Určením stavebného obvodu stavby sú pozemky, ktoré majú byť zastavané stavbou t.j. vodnou nádržou, stavebnými pozemkami, vodnými plochami sa stanú až zaplavením. Zabratím pozemkov na výstavbu, teda ešte pred zaplavením došlo k ich zabratiu ako stavebných pozemkov. Z rozhodnutia však toto nie je zrejmé, preto je v tejto časti nepreskúmateľné. Cenová vyhláška svojou koncepciou odrážala delenie vlastníctva na súkromné a osobné, čo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné hlavne tým, že diskriminuje okruh účastníkov a ich vlastníckemu právu nedáva rovnaký obsah, pretože každej skupine určovala podstatne odlišnú cenu (aj desať násobne). Takýto rozporuplný postoj k vlastníctvu, zavedený vyhláškou, sa musí nevyhnutne prejaviť aj v posudzovaní a chápaní nápadne nevýhodných podmienok. Uvedené sa má pri aplikácii reštitučných predpisov prejaviť tak, že k prevodu došlo za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni, pretože zaliate pozemky nebolo možné za žiadnych okolnosti vrátiť vlastníkovi. Vzhľadom na uvedené nedostatky nemohol ani správny orgán správne posúdiť otázku nápadne nevýhodných podmienok, pričom otázkou tiesne sa ani nezaoberal.

Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe treba pod tiesňou rozumieť taký hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý na neho pôsobí takým spôsobom a intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich okolnostiach a vždy je determinovaný subjektívnou stránkou - samotným konajúcim a jeho „odolnosťou" proti pôsobiacej ťaživej situácii. Pritom je irelevantné ako tento stav vznikol t.j. ak ho spôsobil aj sám konajúci. Kumulatívnou podmienkou sú nápadne nevýhodné podmienky. V každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať, či všeobecná situácia v konkrétnom prípade mala za následok uzavretie zmlúv v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň oprávneného v konkrétnom prípade je daná práve tým, že pozemky boli zaliate vodou, do pôvodného stavu ich nebolo možné navrátiť a vzhľadom na existujúce pomery nebola možnosť tento stav zvrátiť.

Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Krajský súd podľa a nasl. ustanovení (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie vo veci uplatneného reštitučného nároku podľa ktorým navrhovateľovi nenavrátil vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. P. - C. v rozhodnutí presne špecifikovaným, ani mu nepriznal právo na náhradu, lebo nespĺňa podmienky uvedené v .

Navrhovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa alebo podľa o trestnom konaní súdnom () v znení , d) odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa a vydá obvodný pozemkový úrad.

Podľa na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Tak ako správne namietal navrhovateľ aj na konanie podľa sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( - ďalej len správny poriadok).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Úlohou správneho orgánu bolo preto spoľahlivo zistiť skutkový stav a rozhodnutie náležite odôvodniť.

Krajský súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami navrhovateľa, že odporca takýmto spôsobom nepostupoval, preto je preskúmavané rozhodnutie nezákonné.

Odporca v rozhodnutí uviedol, že neboli splnené podmienky , lebo aj keď sa priklonil k názoru, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni, nebol splnený ďalší predpoklad (znak) tohto reštitučného titulu a to nápande nevýhodné podmienky, lebo cena bola stanovená v súlade s vtedy platnými predpismi (), pričom podmienka tiesne a nápadne nevýhodných podmienok musia byť splnené súčasne.

Takýto záver odporcu je pre nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov predčasný a nepreskúmateľný.

V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzatvárania kúpnej zmluvy.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorého „Požiadavku tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok treba posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Táto podmienka môže byť splnená aj v prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom.“ (tiež rozhodnutie ÚS č. 47/2010).

Okrem toho, že správny orgán nesprávne uzavrel, že podmienka tiesne a nápadne nevýchodných podmienok nebola splnená, lebo cena bola vyplatená v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi, takéto rozhodnutie vôbec neodôvodnil. Neuviedol, prečo nemohol a nemal byť uplatnený postup podľa vyhlášky č. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len vyhláška), ktorý umožňoval aj „vyššie odplaty“, ako dospel k záveru, že cena 0,40 Kčs/m2 bola v súlade s touto vyhláškou, keď v sa rozlišuje medzi zastavanou časťou obce (ods. 1) a pozemkami alebo ich časťami mimo zastavanej obce (ods. 2) s náhradou až 4,- Kčs/m2.

Pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia čo do splnenia podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo na priznanie náhrady podľa . Z rozhodnutia totižto nemožno jednoznačne zistiť, či boli splnené podmienky pre naplnenie tohto reštitučného titulu alebo nie, ak tento reštitučný titul neprichádzal do úvahy, takýto záver mal z rozhodnutia nesporne a jednoznačne vyplynúť (aj s adekvátnym odôvodnením), ak podmienky splnené boli, nezodpovedá tomu výrok rozhodnutia.

Neobstojí ani konštatovanie, že pri výkupe časti parciel 831 a 832 nemal správny orgán presné výmery aké boli vykúpené, lebo presné výmery sú uvedené v GP č. 915-055-8/9 zo dňa 30.7.1970, ktorý však „nie je možné zohnať“. Povinnosťou správneho orgánu bolo spoľahlivo zistiť skutkový stav a výmery vykúpených parciel zistiť iným spôsobom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa , v spojení s ustanovením a preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo náležite odôvodnené. Odôvodnenie má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a v odôvodnení musí správny orgán jednoznačne, jasne a zrozumiteľne odôvodniť a vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 203, Eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci vyčíslených podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to: prevzatie veci 7.1.2013, návrh zo dňa 8.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 18.9.2013, t. j. 3 x 60,07 Eur + 3 x tzv. režijný paušál á 7,81 Eur, spolu 203,64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).