Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TN-11S-96-2022.pdf
PDF · 194.42 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-11S/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX, XXX XX D. D., právne zastúpený: CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Pod Párovcami 93, 921 01 Piešťany, IČO: 55 941 028, proti žalovanému: Obec Trenčianska Teplá, so sídlom M. R. Štefánika 376/30, 914 01 Trenčianska Teplá, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XX. XXXXXXX XXXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. SU-7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 11.05.2022 stavebníčka E. C. F. (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania; ďalej ako „ďalší účastník konania“ alebo „stavebníčka“) ohlásila stavebnému úradu - Obci Trenčianska Teplá (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „žalovaný“) uskutočnenie drobnej stavby „Oplotenie“ na pozemku KN registra „C“ parc. č. 43/2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. C., Obec Trenčianska Teplá v súlade s § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (dalej len „Stavebný zákon“) a § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.
2. Prípisom č. SU- 7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, označeným ako „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby (ďalej aj ako „opatrenie“). Stavebný úrad oznámil, že posúdil predložené doklady a nemá proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení námietky. Z uvedeného oznámenia ďalej vyplýva popis drobnej stavby, umiestnenie a spôsob realizácie: · celková dĺžka 57,032 m, výška oplotenia 2,50 m · materiál – betónové oplotenie LUKAPLOT montovaný systém - nosné stĺpiky a výplňové dosky · osadenie do bet. základu – hl. 800 mm, šírka 350 mm · Oplotenie bude zrealizované v súlade s vytýčením hranice pozemku parcela CKN č. 43/2 – G. E. H. – GEOS, Trenčín A ďalej podmienky realizácie: Počas realizácie je potrebné: · dodržať podmienky VZN č. 1/2002 o čistote a poriadku v obci, · dodržať VZN č. 3/2016 o odpadoch v znení neskorších zmien,
· dodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách, · dodržať podmienky Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 z 05.06.2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, · vykonať realizáciu drobnej stavby bez zásahu do susedných nehnuteľností, · pri uskutočnení a užívaní stavby dodržiavať príslušné slovenské technické normy, · Stavebník je povinný vznikajúce odpady pri uskutočňovaní stavby materiálovo zhodnotiť, stavebný odpad, ktorý nie je možné zhodnotiť, po realizácii drobnej stavby odviesť na povolenú skládku. Doklad o uložení stavebného odpadu na požiadanie predložiť stavebnému úradu.
Konanie pred správnym súdom
3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 03.10.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia a jeho zrušenia. Skutkovo a právne vymedzil žalobca žalobu nasledovne: Žalobca je vlastníkom a užívateľom nehnuteľností (areálu rodinného domu a priľahlých pozemkov) v susedstve nehnuteľností (pozemkov) stavebníčky. Nehnuteľnosti tak žalobcu ako aj stavebníčky sa nachádzajú v kat. území C., okres Trenčín. Vlastník susedného pozemku – stavebníčka sa rozhodla postaviť betónový múr, na základe toho sa obrátila na stavebný úrad, ohlásila stavbu. Podľa popis žalobcu sa jedná o stavbu 2,85 m vysokého železo- betónového monolitického oplotenia v celkovej dĺžke 57,4 m na pozemku reg. CKN parcela č. 43/2 v katastrálnom území C. I. D. D., ktorej majiteľkou je stavebníčka. Oplotenie vybudovala stavebníčka na svojej parcele č. 43/2 v súbehu hneď vedľa jestvujúceho oplotenia vybudovaného na parcele č. 35/2 reg. CKN v katastrálnom území C. I. D. D., ktorej vlastníčka je žalobcova manželka E. B. a parc. č. 35/4, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobca spolu s manželkou. V danom prípade neexistuje hlavná stavba, a teda nemá múr ako byť doplnkovou stavbou pre hlavnú stavbu (keďže tá neexistuje). Oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. SU- 7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021 vydaným Obcou Trenčianska Teplá oznámil stavebný úrad, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby, podľa žalobcu sa tak stalo absolútne bez opory v zákone žalovaný súčasne neoprávnene a markantným, invazívnym spôsobom zasiahol do subjektívnych práv vlastníkov susediacich nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že podľa literatúry (Správny súdny poriadok. Komentár. F., J., K., J. a kol. Praha:C.H.Beck, 2018, s. 38) písomné oznámenie stavebného úradu o tom, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) považuje za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP aj dôvodová správa k SSP O otázke aktívnej procesnej legitimácie v zmysle § 178 Správneho súdneho poriadku žalobca uviedol, že napadnutým opatrením bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch- pokojne vlastniť a užívať majetok, právo na pohodu bývania a právo na súkromie. Napadnutým opatrením proces ohlásenia drobnej stavby končí a nie je proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Rovnako je s prihliadnutím na absenciu režimu správneho konania a povahu opatrenia evidentná neprípustnosť podania podnetu na preskúmanie mimo odvolacieho konania, ako aj obnovy konania v intenciách správneho poriadku, žalobca nemá inú právnu možnosť ako dosiahnuť prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia a postupu stavebného úradu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Napadnuté opatrenie je výsledkom administratívneho konania (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP), v ktorom absentuje vymedzenia účastníkov konania, avšak žalobca mal za to, že s ohľadom na priamy dotyk napadnutého opatrenia na jeho subjektívnych právach sú dané dostatočné a hodnoverné dôvody pre unesenie jeho aktívnej žalobnej legitimácie. I keď pri danom administratívnom postupe nemožno formálne hovoriť o účastníkoch konania, poukázal nadväzne na predchádzajúcu judikatúru v správnom súdnictve, ktorá priznávala pri zhodnom vymedzení aktívnej žalobnej legitimácie fyzickej a právnickej osoby (§ 250 ods. 2 OSP) v takýchto prípadoch postavenie účastníka konania tomu, koho subjektívne právo bolo žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 10 Sžr 174/2011 z 10. októbra 2012). Mal za to, že pokiaľ Správny súdny poriadok hovorí o účastníkovi konania, je nutné v tejto súvislosti tento pojem vykladať extenzívne v zmysle základného princípu konania podľa § 5 ods. 2 SSP tak, aby bol naplnený účel správneho súdnictva spočívajúcei v ochrane subjektívnych práv v oblasti verejnej správy vymedzený v § 2 ods. 1 SSP“. K otázke danosti aktívnej procesnej legitimácie žalobca uzavrel, že vo veci je aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže je vlastníkom a užívateľom nehnuteľností v bezprostrednom susedstve
a v dotyku s nehnuteľnosťami stavebníčky, na ktorých bolo nezákonným opatrením „povolená“ stavba oplotenia. K podmienke včasnosti podania žaloby v zmysle § 181 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, žalobca uviedol, že o napadnutom opatrení získal (úplnú) vedomosť (až) dňom jeho doručenia elektronickou poštou na základe žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov - t. j. dňa 04. 08. 2022, teda dvojmesačná lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva pre žalovaného povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté opatrenie (ani povinnosť doručiť opatrenie inej osobe ako žiadateľovi samotnému resp. stavebníčke samotnej). Žalobca vzniesol voči napadnutému opatreniu tri hlavné okruhy námietok, pričom tvrdil, že toto opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, a navyše došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. V prvom okruhu námietok žalobca namietal, že stavebný úrad nesprávne právne posúdil vec, keď povolil výstavbu oplotenia bez stavebného povolenia len na základe ohlásenia drobnej stavby. Podľa žalobcu bola výška oplotenia, ako ju stavebníčka uviedla v ohlásení, 2,5 metra, avšak skutočná výška dosiahla až 2,85 metra, čo znamená výrazné prekročenie povolenej výšky, ktoré si jednoznačne vyžadovalo stavebné povolenie. Žalobca ďalej argumentoval, že toto prekročenie výšky má závažné negatívne dôsledky na preslnenie jeho pozemku a rodinného domu, keďže horná hrana oplotenia sa nachádza na úrovni strešného dažďového žľabu jeho domu, čo spôsobuje zatieňovanie a výrazne zhoršuje kvalitu jeho bývania. Taktiež žalobca uviedol, že tento stav nie je v súlade so stavebným zákonom, ktorý požaduje, aby takto významné stavby, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, boli posudzované v riadnom stavebnom konaní. Naviac stavebníčka uskutočnila stavbu inak – pričom zmena prefabrikovaného oplotenia za monolitické si v zmysle Stavebného zákona vyžadovala požiadať o zmenu stavby pred dokončením a súčasne aj doplniť projektovú dokumentáciu časť Statika o statické posúdenie plota. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie funkcie oplotenia ako doplnkovej stavby. Tvrdil, že stavebný úrad nesprávne vyložil ustanovenia Stavebného zákona, keď tvrdil, že na ohlásenie drobnej stavby nemusí byť splnená podmienka o doplnkovej funkcii drobnej stavby k hlavnej stavbe. Žalobca argumentoval, že stavebný úrad nesprávne aplikoval ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b) a § 139b ods. 7 a 8 písm. b) Stavebného zákona, keď tvrdil, že oplotenie môže byť povolené ako drobná stavba bez ohľadu na jeho doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo z nesprávneho a jednostranného gramatického výkladu zákona, ktorý ignoroval zmysel a účel zákonnej úpravy, preto je nutné takúto interpretáciu odmietnuť ako zmätočnú a mylnú. Žalobca zdôraznil, že stavebný úrad mal aplikovať systematický výklad zákona, ktorý by zohľadnil celkový kontext a zmysel ustanovení stavebného zákona, a že oplotenie nemôže byť považované za drobnú stavbu, pokiaľ neslúži ako doplnková stavba k hlavnej stavbe. Zmysel a účel ustanovenia § 139b stavebného zákona je zjavne iný, keďže ide o súhrn a zhluk legálnych definícií, ktoré sa aplikujú prierezovo na celú oblasť stavebného poriadku, v žiadnom prípade však uvedené ustanovenie nie je spôsobilé modifikovať režimy administratívnej rozhodovacej činnosti v oblasti stavebného poriadku, obsiahnuté v ust. § 55 až § 57 Stavebného zákona. Podľa žalobcu ak by postačilo oznámenie aj v prípadoch podľa § 139b ods. 7 a ods. 8 písm. b) Stavebného zákona, ktoré nespĺňajú všetky znaky charakterizované v § 55 ods. 2 Stavebného zákona, predmetná prvá veta (časť vety) by musela znieť „uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 a v § 139b ods. 7 a ods. 8 písm. b).“ Nadväzne poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov (stavebného zákona nevynímajúc) musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad
zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Ohľadom námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti opatrenia žalobca uviedol, že stavebný úrad hrubo zanedbal svoju povinnosť dôsledne zistiť skutkový stav veci, a to najmä tým, že nezadovážil podrobné podklady týkajúce sa miesta realizácie stavby, technického a priestorového riešenia oplotenia, a jeho súladu s územným plánom obce Trenčianska Teplá. Žalobca zdôraznil, že stavebný úrad nevykonal žiadnu miestnu obhliadku, ani miestne zisťovanie na mieste stavby, čo by bolo nevyhnutné na presné zistenie skutkového stavu. Stavebný úrad neskúmal ani ďalšie podklady determinujúce možnosť uplatnenia režimu ohlásenia, a to v nadväznosti na dovolenosť umiestnenia stavby. Neskúmal zarážajúco ani to, či je dotknutá plocha, na ktorej sa múr nachádza a jej využitie, determinovaná rozhodnutím o umiestnení stavby, a ak áno, aké podmienky z tohto rozhodnutia záväzne vyplývajú. Skutkovými a právnymi súvislosťami vo väzbe na možné predchádzajúce územné konanie, ako aj aktuálnosťou prípadných záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa podľa dostupných podkladov prvostupňový stavebný úrad (ani) vôbec nezaoberal. Je potrebné podčiarknuť, že v predmetnej veci existujú zjavné skutkové rozpory ohľadom existencie hlavnej stavby, ktoré stavebný úrad odignoroval a neriešil. Otázka reálnej existencie hlavnej stavby je teda od počiatku otázkou spornou. Je minimálne pozoruhodné, že prvostupňový stavebný úrad nevyvinul však žiadne úsilie, aby predmetný rozpor odstránil (nariadenie obhliadky, kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne zabezpečiť kontrolné odborné vyjadrenie). Keďže tak stavebný úrad neučinil, nezistil skutkový stav dostatočne a spoľahlivo na riadne posúdenie veci, rezignoval a opomenul obe tieto súdnou judikatúrou ustálené stránky zásady materiálnej pravdy, čím porušil zásadu materiálnej pravdy, ktorá je základným princípom správneho konania. V dôsledku týchto pochybení podľa žalobcu došlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, ktoré nemalo oporu v skutočne zistenom stave veci. Tretí okruh námietok sa týkal porušenia zásady legality a právnej istoty zo strany stavebného úradu. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona a neposúdil dôsledne súlad žiadosti stavebníčky (ohlásenia) príslušnými záväznými ukazovateľmi územného plánu Obce Trenčianska Teplá, čo považoval za hrubé porušenie zákonných požiadaviek na konanie. Podľa žalobcu stavebný úrad úplne ignoroval ustanovenia územného plánu obce Trenčianska Teplá ZMENY A DOPLNKY č.5 ÚPN OBCE TRENČIANSKA TEPLÁ P l n é z n e n i e Textová časť – Záväzná časť November 2020, ktoré jednoznačne určujú, že v danej lokalite je povolené iba priehľadné oplotenie alebo živé ploty, čo je v priamom rozpore s povolením na výstavbu monolitického betónového oplotenia s výškou 2,85 metra.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2022 ohľadom námietky žalobcu o nesprávnom posúdení doplnkovej stavby uviedol, že čo sa týka použitých materiálov a výšky oplotenia, tieto nie sú stanovené v žiadnom zákone ani vyhláške. Poukázal na to, že typ oplotenia určený v územnom pláne obce sa vzťahuje na nové územia určené pre výstavbu individuálnej bytovej výstavby (IBV), zatiaľ čo predmetné oplotenie sa nachádza v existujúcej zástavbe obce, konkrétne v zadnej časti pozemku, ktorá je definovaná ako záhrada a je situovaná v odstupu od existujúceho oplotenia rodiny B.. Taktiež je pred oplotením umiestnený rodinný dom pána L., otca stavebníčky. Žalovaný poukázal na to, že napriek žalobcovým opakovaným podnetom a žiadostiam o preskúmanie stavebného konania na úrovni Okresnej prokuratúry v Trenčíne, Krajského úradu a Okresného úradu v Trenčíne, neboli zo strany týchto orgánov vznesené pripomienky k vydanému Oznámeniu. Vo vyjadrení Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 16.12.2021 sa dokonca uvádza, že boli splnené všetky zákonné podmienky na ohlásenie drobnej stavby podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, pričom sa odkazuje na ustanovenie § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona. Žalovaný zhrnul nasledovné skutočnosti zistené pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 29.06.2022:
- oplotenie sa nachádza v zastavanej časti obce, na záhrade pri rodinnom dome p. L. (otec stavebníčky), realizované bolo podľa predloženej situácie stavby bez zásahu do susedných nehnuteľností. Na pozemkoch C KN parcela č. 43/1 a 43/2 sú zriadené vecné bremená o práve prechodu navzájom pre vlastníkov pozemkov (E. F. M. L.).
- trasa oplotenia je v súlade s ohlásením drobnej stavby,
- materiál oplotenia bol zmenený z montovaného oplotenia na monolitický železobetón z dôvodu dlhých dodacích lehôt a ceny stavebných materiálov pôvodne plánovaného materiálu oplotenia.
- základová konštrukcia bola spevnená z dôvodu kolísavej hladiny spodnej vody.
- výška základu je na kóte 220.070, čo vyplynulo zo spevnenia základov,
- výška samotného oplotenia je 2,50 m nad základom,
- pri vizuálnej obhliadke neboli zistené poruchy konštrukcie oplotenia - trhliny a pod., bola zhotovená fotodokumentácia oplotenia.
- práce boli realizované za prítomnosti odborného dozoru G. E. D., B.,, autorizovaný stavebný inžinier v odbore statika stavieb, reg. č. : 0369*13, ktorý podal dňa 01.07.2022 samostatné písomné stanovisko k štátnemu stavebnému dohľadu,
- po realizácii stavby bude terén upravený na kótu 219,770 in. nakoľko terén sa smerom od rodinného domu súp. č. XXXX zvažuje ( upravený terén navážkou je aj na pozemkoch C KN parcela č. 35/4 a 35/2 v k. ú. C.. Trenčianska Teplá pri susednom rodinnom dome rodiny Pitlíkových).
5. Žalobca v replike zo dňa 11.01.2023 uviedol, že žalovaný nijakým relevantným spôsobom nereagoval na žalobné body uvedené v správnej žalobe proti opatreniu orgánu verejnej správy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neposkytol žiadne stanovisko k podstatným otázkam, ako bolo nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, čo predstavovalo porušenie zásady materiálnej pravdy, nesprávne právne posúdenie veci, či ignorovanie zásady súčinnosti zo strany stavebného úradu prvého stupňa. Taktiež sa žalovaný nevyjadril k rozporu so záväznou časťou územného plánu Obce Trenčianska Teplá ani k návrhom na vykonanie dôkazov a rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k prvej časti vyjadrenia žalovaného žalobca konštatoval, že žalovaný len mechanicky opísal kroky vykonané v administratívnom konaní, bez akejkoľvek hlbšej analýzy. V druhej časti vyjadrenia žalovaný uviedol údajné zistenia zo štátneho stavebného dohľadu, ktorý žalobca nemal možnosť preveriť ani sa k nemu vyjadriť, pretože nemal k dispozícii výsledky tohto dohľadu. Žalobca preto žiadal o zabezpečenie písomného výsledku štátneho stavebného dohľadu, ak ho mal súd považovať za dôkaz o zákonnom konaní žalovaného. Rovnako poukázal na absenciu stanoviska žalovaného k záverom dohľadu, či sa s nimi stotožnil a v akom rozsahu. V tretej časti vyjadrenia žalobca namietal, že žalovaný len formálne konštatoval zaslanie spisových materiálov bez poskytnutia akýchkoľvek relevantných informácií k predmetu sporu, čo podľa žalobcu robilo vyjadrenie žalovaného neprimerane všeobecným a nepostačujúcim na meritórne prejednanie v správnom súdnictve. Žalobca ďalej namietal, že formulácie použité žalovaným, konkrétne tzv. "odrážky" z výsledkov štátneho stavebného dohľadu, boli účelové a príliš všeobecné. Týmto spôsobom žalovaný podľa žalobcu zavádzal súd a vytváral dojem, že zákonnosť napadnutého správneho aktu bola potvrdená akýmsi vyšším orgánom, čo považoval žalobca za absurdné a nedbanlivé. Žalobca zdôraznil, že vyjadrenia žalovaného neobsahovali jasné a konkrétne odpovede na otázky týkajúce sa porušenia zákona, ktoré žalobca vzniesol v súvislosti s napadnutým opatrením. Žalobca argumentoval, že podľa judikatúry v správnom súdnictve musia skutkové tvrdenia strán byť presne individualizované a jasne odlíšené od iných dejov alebo okolností. Žalobca poukázal na to, že konkrétna a dostatočne podložená argumentácia je dôležitá nielen pre správny súd, aby mohol určiť rozsah svojho posudzovania, ale aj pre vytvorenie referenčného rámca pre súdny prieskum. Tento prístup je podľa žalobcu nevyhnutný na to, aby súd vedel, aké skutkové a právne otázky má posudzovať, čo žalovaný vo svojom vyjadrení zanedbal. Žalobca ďalej uviedol, že ak cieľom vyjadrenia žalovaného bolo preukázať zákonnosť napadnutého opatrenia, žalobca tieto tvrdenia popiera v plnom rozsahu. Podľa žalobcu žalovaný nebol schopný predložiť dostatočne silné argumenty, ktoré by spochybnili zákonnosť a vecnú správnosť žaloby podanej žalobcom. Žalobca tiež kritizoval postoj žalovaného k namietaným nezákonnostiam, ktoré žalovaný podľa žalobcu posunul do absurdnej roviny. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ako príslušný správny orgán vydal územné rozhodnutie dňa 11.03.2021 po tom, ako boli žalobcom a jeho manželkou podané námietky a odvolanie proti prvému rozhodnutiu žalovaného v tejto veci. Žalobca zdôraznil, že stavebníčka požiadala o vydanie územného rozhodnutia ešte pred ohlásením drobnej stavby, čo znamenalo, že žalovaný mal plnú vedomosť o podmienkach a situácii v danej lokalite. Napriek tomu, žalovaný vydal súhlas na realizáciu 3,0 metrov vysokého oplotenia ako drobnej stavby na hranici medzi pozemkami žalobcu a stavebníčky, čím podľa žalobcu ignoroval jeho vlastnícke práva a ostatné práva, ktoré sú právom chránené. Žalobca tvrdil, že týmto rozhodnutím žalovaný doslova degradoval ich pohodu bývania. Okrem toho, žalobca poukázal na to, že žalovaný obhajujúc svoje kroky úplne ignoroval a negoval rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 22.01.2021, ktoré bolo citované v územnom rozhodnutí zo dňa 11.03.2021, ako aj vlastné predchádzajúce rozhodnutie, ktoré určovalo podmienku dodržania 7,0 metrového odstupu medzi rodinnými domami. Žalobca sa teda pýtal, aký mal význam odvolací proces a následné rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, keď bolo povolené
postaviť betónový múr o výške 3,0 metra a dĺžke 57,032 metra len 2,7 metra od jeho rodinného domu, čo je v rozpore s podmienkou odstupu stanovenej v územnom rozhodnutí. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorá sa týkala územného plánu, a poukázal na viaceré ustanovenia zo Zmien a doplnkov č. 5 Územného plánu obce Trenčianska Teplá, ktoré podľa jeho názoru žalovaný prehliadol alebo ignoroval. Konkrétne zdôraznil, že podľa tohto dokumentu je v obytnom území zakázané umiestňovať stavby určené na výrobu a skladovanie ako hlavné stavby. Taktiež uviedol, že oplotenie pozemkov by malo byť riešené priehľadným oplotením alebo živými plotmi, čo nebolo v prípade povoleného múru dodržané s pozn., že „Dobrá medzi chodníkmi“ – to je presne lokalita, kde sa stavba rodinného domu žalobcu a vybudované oplotenie (múr) nachádzajú. Navyše, žalobca pripomenul, že dané územie je charakterizované ako oblasť občianskej vybavenosti v kombinácii s bývaním, čo podľa neho taktiež nebolo zohľadnené pri vydaní rozhodnutia o stavbe betónového múru. Z týchto dôvodov žalobca tvrdil, že žalovaný nielenže nepostupoval v súlade s územným plánom, ale zároveň tým spôsobil závažné zásahy do jeho práv, čím došlo k porušeniu stavebných predpisov a podmienok stanovených v územnom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že vyjadrenie žalovaného neobsahovalo žiadne nové relevantné skutočnosti ani právne argumenty k žalobným bodom, žalobca trval na svojich tvrdeniach a žiadal súd, aby vo veci nariadil pojednávanie a v konečnom dôsledku vyhovel jeho žalobnému návrhu.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 02.02.2023 uviedol, že pri vydávaní opatrenia postupoval v súlade so zákonom.
7. Ďalší účastník konania - stavebníčka vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.05.2023 poukázala na to, že bola pribratá do konania na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.02.2023 z dôvodu, že ju žalobca v správnej žalobe ako účastníka konania neoznačil, hoci bola účastníkom administratívneho konania. Uviedla, že napadnuté opatrenie sa týkalo jej osoby ako stavebníka, ktorý dňa 11.05.2021 ohlásil Obci Trenčianska Teplá uskutočnenie drobnej stavby „Oplotenie“ na svojom pozemku. Plne sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím žalovaného a jeho postupom, ktorý považovala za zákonný. Rovnako za zákonné a správne považovala aj rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorá dňa 16.12.2021 odmietla podnet žalobcu. Taktiež uviedla, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia potvrdil aj štátny stavebný dohľad dňa 29.06.2022, ktorý zistil, že pri uskutočňovaní stavby oplotenia boli dodržané všetky technické normy a stavba bola realizovaná v súlade s ohlásením drobnej stavby. Podotkla, že oplotenie bolo zrealizované na jej vlastnom pozemku s odstupom od hranice minimálne 20 cm a väčšinou až 40 cm, pričom tvrdila, že tvrdenia žalobcu, podľa ktorých potrebovala na realizáciu oplotenia stavebné povolenie, boli nepravdivé a zavádzajúce. Vyjadrila sa aj k argumentácii žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, odmietla žalobcove tvrdenie, že stavebný úrad pochybil v právnom posúdení otázky potreby stavebného povolenia. Zdôraznila, že podľa Stavebného zákona sa na drobné stavby, akou je aj oplotenie, vzťahuje len povinnosť ich ohlásenia, a nie povinnosť získania stavebného povolenia. Tvrdila, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že na tento typ stavby bolo potrebné stavebné povolenie, a tým sa pokúša spochybniť správnosť a zákonnosť postupu stavebného úradu. Podľa ďalšieho účastníka konania neboli práva žalobcu nijakým spôsobom porušené, keďže oplotenie bolo realizované v súlade so všetkými právnymi predpismi a nezakladá žiadne prekážky pre žalobcove právo vlastniť a užívať jeho majetok. Ďalší účastník konania zároveň poukázal na to, že jeho oplotenie má pozitívny vplyv na susedný objekt žalobcu z hľadiska ochrany proti vetru a šíreniu požiaru, čím prispieva k bezpečnosti a pohodliu aj susednej nehnuteľnosti. Rovnako zdôraznila, že oplotenie je umiestnené výlučne na jej pozemku, a teda žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcu. Ďalší účastník konania zároveň zdôraznil, že žalobca nesprávne tvrdil, že oplotenie nemôže byť klasifikované ako doplnková stavba, keďže neexistuje hlavná stavba, ku ktorej by sa viazalo. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona sa za drobnú stavbu považuje aj oplotenie, a to bez ohľadu na existenciu hlavnej stavby. Poukázala na to, že dňa 29.06.2020 podali spolu s manželom žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na stavbu rodinného domu na pozemku č. 43/2 v katastrálnom území C. a následne dňa 10.08.2020 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na tento rodinný dom. Uviedla, že stavebné povolenie pre výstavbu rodinného domu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2021 a že príprava na výstavbu tohto domu už prebiehala v čase podania ohlásenia drobnej stavby oplotenia. Prieťahy v konaní spôsobené žalobcom a jeho manželkou podľa ďalšieho účastníka konania spôsobili, že rodinný dom ešte nebol postavený, avšak oplotenie bolo logicky prvým krokom v rámci prípravy pozemku na výstavbu. Preto považovalq tvrdenie žalobcu o neexistencii hlavnej stavby za irelevantné,
keďže všetky zákonné podmienky pre ohlásenie a realizáciu oplotenia boli splnené, a toto oplotenie bolo v súlade so všetkými právnymi predpismi. Na základe pretrvávajúcich susedských nezhôd ďalší účastník konania považoval vybudovanie oplotenia za nevyhnutné a prospešné pre obe strany. Argumentovala tým, že oplotenie zlepšuje súkromie a pohodu bývania, čo považovala za kľúčové vzhľadom na konflikty so žalobcom, ktoré dlhodobo narúšali pokojné susedské vzťahy. Ďalší účastník konania taktiež namietal, že žalobca vo svojej správnej žalobe neopodstatnene tvrdil, že stavebný úrad konal v rozpore s územným plánom Obce Trenčianska Teplá. Poukázal na to, že žalobca sám vybudoval nepriehľadné oplotenie na svojom pozemku, pričom toto oplotenie podľa neho pravdepodobne nebolo realizované na základe stavebného povolenia. Zdôraznila, že žalobca si protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že oplotenie musí byť priehľadné alebo tvoreného živým plotom, a na druhej strane sám postavil nepriehľadné oplotenie z betónových materiálov. Záverom ďalší účastník konania konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so stavebným zákonom. Žiadal, aby súd ako nedôvodnú zamietol.
8. Žalobca právo podať repliku k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania nevyužil.
9. Na pojednávaní dňa 25.07.2024 sa nezúčastnil žiaden z účastníkov konania, všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané. Žalovaný a ďalší účastník konania neprítomnosť ospravedlnili, žalobca, resp. jeho právny zástupca tak neučinil.
10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka konania a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným, dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
Právny rámec
11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
20. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia (ďalej len „Stavebný zákon“) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu
21. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
22. Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 56 Stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov, b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, d) pri scénických stavbách pre film a televíziu, e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov, g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d), i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb,
j) pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.
24. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
25. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
26. Podľa § 57 ods. 3 Stavebného zákona za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.
27. Podľa § 57 ods. 5 Stavebného zákona oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.
28. Podľa § 139b ods. 7 Stavebného zákona drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
29. Podľa § 139b ods. 8 Stavebného zákona za drobné stavby sa považujú aj a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, b) oplotenie, c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby, d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod, e) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, f) nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom do 25 kW vrátane odberného elektrického zariadenia pre nabíjaciu stanicu jej vnútornej inštalácie; to neplatí pre nabíjacie stanice umiestnené v stavbe, ak celkový výkon nabíjacích staníc je viac ako 25 kW, alebo ak umiestnením ďalšej nabíjacej stanice v stavbe by celkový výkon umiestnených nabíjacích staníc presiahol 25kW.
30. Podľa § 139b ods. 9 Stavebného zákona za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby
prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
Posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd konštatuje, že podstatnú časť žaloby tvorila argumentácia žalobcu ohľadom danosti jeho aktívnej žalobnej legitimácie a o spôsobilosti prieskumu napadnutého oznámenia Obce Trenčianska Teplá k ohláseniu drobnej stavby ako opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.
32. Správny súd pred samotným meritórnym prejednaním veci skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a meritórne rozhodnúť v intenciách žalobného návrhu správnej žaloby a primárne sa zaoberal vyhodnotením danosti procesných podmienok konania, najmä z hľadiska právomoci správneho súdu preskúmavať v rámci správneho súdnictva opatrenie žalovaného napadnuté správnou žalobou žalobcu, ako aj vyhodnotením účastníctva a danosti aktívnej žalobnej legitimácie a v neposlednom rade aj včasnosti podania správnej žaloby.
33. Predmetom konania je správna žaloba, ktorou sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v rámci správneho súdnictva domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného
- Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby sp. zn. SU-7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, ktorým žalovaný, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s ustanovením § 5 písm. a) bod 1 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) posúdil doklady stavebníčky a podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona jej oznámil, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v hlásení nemá námietky.
34. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP poskytuje zákonnú definíciu „opatrenia“ a precizuje, že na účely správneho súdneho poriadku je nutné pod pojmom „opatrenie orgánu verejnej správy“ vnímať akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Zo zákonnej definície je tak zrejmé, že opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý bol vydaný v administratívnom konaní, ktorý je upravený či už všeobecným predpisom správneho konania (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), alebo osobitnými právnymi úpravami v rámci špecializovanej verejnej správy, ako v právom upravenom postupe orgánu verejnej správy a účastníkov administratívneho konania, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle- správnym aktom orgánu verejnej správy, z ktorého vyplývajú subjektom verejného práva - právnickým alebo fyzickým osobám, alebo štátu, určité práva alebo povinnosti, prípadne sú, alebo môžu byť ich práva, právom chránené záujmy a povinnosti priamo dotknuté. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení, respektíve dotýka sa právneho stavu tým, že určitým spôsobom určuje, deklaruje, schvaľuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, respektíve dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb (rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29. marca 2023). Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu. Ide o tzv. "zberný kôš" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie tak svojou povahou nadobúda všeobecnú formu súdneho prieskumu zákonnosti a zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.
35. Vychádzajúc zo žalobných bodov, ako aj zo žalobného návrhu, je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu má byť vyššie konštatované oznámenie žalovaného k ohláseniu drobnej stavby sp. zn. SU-7675/721/2021 zo dňa 14.05.2021, ktoré v súlade so zákonnou definíciou vyplývajúcou z § 3 ods. 1 písm. c) SSP je opatrením orgánu verejnej správy. Uvedený záver správny súd vyvodzuje prioritne zo skutočnosti, že je možné prijať záver, že hoci oznámenie stavebného úradu nie je formálne označené ako rozhodnutie, teda nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy vo svojom formálnom zmysle, avšak je ho možné vnímať ako opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom (stavebnom) konaní, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
O tom, že sú určité práva žalobcu predmetným oznámením priamo dotknuté, svedčí aj argumentácia žalobcu, ktorý v rámci žalobných bodov poukázal na to, že oznámenie stavebného úradu sa dotýka ohlásenej drobnej stavby - oplotenia, ktoré stavebníčka uskutočnila síce na vlastnom pozemku, avšak v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a bezprostredne susediacich s pozemkom stavebníčky, na ktorom bolo oplotenie v rámci ohlásenia stavby uskutočnené.
36. S poukazom na závery vyplývajúce z judikatúry vyšších súdnych autorít správny súd nemá pochybnosti ohľadom vyhodnotenia otázky, že opatrenie - oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, je spôsobilý predmet súdneho prieskumu a správna žaloba smerujúce proti takémuto opatreniu je prípustná (viď napr. bod 22 odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NSS SR“) sp. zn. Sžk/24/2020zo dňa 15.12.2021, v ktorom kasačný súd v rámci svojich úvah konštatoval: „Uvedený procesný postup je obdobný ako pri ohlásení drobnej stavby podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, keď podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona sa vydáva písomné oznámenie stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Podľa ustálenej súdnej praxe je toto oznámenie posudzované ako opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a je priamo predmetom súdneho prieskumu“.
37. Totožný právny záver vyplýva aj z bodu 29 odôvodnenia rozhodnutia NSS SR sp. z. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21. júla 2023, z obsahu ktorého bude správny súd vychádzať vo svojich úvahách v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Len podporne správny súd taktiež poznamenáva, že priamo v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu § 3 ods. 1 písm. c) SSP ako príklady opatrení zákonodarca uvádza napríklad záznam a poznámka v katastri nehnuteľností (§ 5 ods. 2 a 3 katastrálneho zákona), písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác (§ 57 ods. 2 stavebného zákona), registráciu alebo zmenu v registri pozemkových spoločenstiev (§ 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách), evidenciu zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). S poukazom na vyššie uvedené, písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby, je opatrením orgánu verejnej správy a toto opatrenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.
38. Pokiaľ ide o aktívnu žalobnú legitimáciu, aj keď aktívna žalobná legitimácia (§ 178 ods. 1 SSP) nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, je povinný ju správny súd skúmať vždy aj bez osobitnej námietky protistrany a počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo či nárok uplatňovať na správnom súde.
39. Účastníctvo v administratívnom konaní vyplýva z hmotného práva osobitných právnych noriem. Keďže predmetom prieskumu je opatrenie - oznámenie stavebného úradu vydané stavebným úradom stavebníčke podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona postupom aprobovaným zákonnou úpravou v ustanovení § 57 ods. 1 Stavebného zákona, pri analýze účastníctva je nutné vychádzať zo systematiky zákonnej úpravy v Stavebnom zákone. Ohlasovacie konanie, ako zákonom akceptovaná zjednodušená forma administratívneho postupu predchádzajúceho uskutočneniu drobnej stavby, je v stavebnom zákone upravené v ODDIELI 4 „POVOĽOVANIE STAVIEB, ZMIEN STAVIEB A UDRŽIAVACÍCH PRÁC“. Vychádzajúc z § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. V § 56 Stavebného zákona sú definované podmienky, za ktorých zákonná úprava stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Následne potom v § 57 Stavebného zákona je upravený špecifický postup stavebného úradu v konaní o ohlásení stavby, pričom je nutné mať na zreteli špecifickosť a osobitosť tejto zjednodušenej formy administratívneho konania v rámci stavebného zákona. Legálna definícia drobnej stavby je obsiahnutá v § 139b stavebného zákona, pričom pojem „drobná stavba“ definuje stavebný zákon pozitívne jeho zákonnou definíciou (§ 139b ods. 7 a 8), aj negatívnym vymedzením, čo naopak zákon za drobnú stavbu nepovažuje (§ 139b ods. 9). Správny súd ďalej poukazuje na následnú systematiku Stavebného zákona, ktorý v nasledujúcich ustanoveniach precizuje postup účastníkov konania a stavebného úradu v konaní o vydanie stavebného povolenia (od § 58 a násl.), pričom v §
59 ods. 1 písm. a) až e) Stavebného zákona zákonná úprava expressis verbis špecifikuje účastníkov stavebného konania.
40. Ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podnetom na začatie konania podľa ustanovenia § 18 Správneho poriadku a nie je ani stavebným konaním. Takisto oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu jednoduchej stavby, jej zmeny, drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác nemá formu rozhodnutia. V prípade oznámenia nejde o rozhodnutie ako výsledok zákonom predvídaného formalizovaného procesného postupu (v danom prípade konania podľa správneho poriadku či stavebného zákona), ale o opatrenie s individuálnymi účinkami, ktorým stavebný úrad v rámci svojich kompetencií pri výkone verejnej správy neformálne schvaľuje úmysel stavebníka zriadiť drobnú stavbu špecifikovanú v ohlásení a to bez potreby uskutočnenia predchádzajúceho stavebného konania a na základe stavebného povolenia. Na postup stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie, sa primerane vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku. Podľa § 39a ods. 3 písm. b) Stavebného zákona na drobné stavby sa nevyžaduje územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Obsahové a formálne náležitosti ohlásenia drobnej stavby sú uvedené vo vykonávacom predpise vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a to v § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky.
41. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby doplnil svoje podanie o náležitosti podľa § 7 vyhlášky a v ďalšom postupe sa pokračuje podľa ustanovení upravujúcich stavebné konanie. Keďže ide o zjednodušenú formu konania, náčrt, resp. výkresy, ktoré sa predkladajú na konanie o povolení drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác, sa nepovažujú za projektovú dokumentáciu a preto sa nevyžaduje ich spracovanie právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na projektovanie. Samotné podanie ohlásenia stavebníka neoprávňuje začať stavebnú činnosť, zákonná úprava mu ukladá povinnosť vždy vyčkať na písomné stanovisko stavebného úradu a to či už v pozitívnom zmysle - oznámením súhlasu stavebného úradu, že voči uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky, súčasťou ktorého je aj overená projektová dokumentácia, resp. jednoduchý situačný náčrt, alebo oznámením stavebníkovi, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím a nemožno sa proti nemu odvolať. Písomné oznámenie sa doručuje stavebníkovi do vlastných rúk.
42. Účastníctvo v administratívnom konaní býva normatívne vymedzené buď vo vzťahu k dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ďalej uvedením právneho postavenia alebo výslovným pomenovaním (bližšie F. A., J. E., K. E., J. N., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck , 2018, str. 1824).
43. Keďže v rámci administratívneho konania, v ktorom dochádza k vydávaniu opatrení, nie je zväčša normatívne upravené účastníctvo, je určenie fyzickej a právnickej osoby, ktorá je opatrením priamo dotknutá na svojich právach, prísne individuálne. Vo všeobecnosti vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii však možno vychádzať z toho, že pri vyhovujúcom opatrení je priamo dotknutou osobou osoba odlišná od navrhovateľa a pri nevyhovujúcom opatrení je to navrhovateľ (F. A., J. E., K. E., J. N., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck , 2018, str. 36).
44. V administratívnych konaniach, v ktorých nie je účastník konania vôbec normatívne určený, osoba, ktorá sa cíti priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch by sa mala domáhať ich ochrany pred správnym sudom nie v rámci správnej žaloby opomenutého účastníka konania, ale v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak povinnosť konať s uvedenou osobou správnemu orgánu nevyplýva z právneho predpisu, nie je na mieste mu to vyčítať ( F. A., J. E., K. E., J. N., a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck , 2018, str. 884).
45. V konkrétnom prípade stavebný úrad postupujúc podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona mohol v rámci správnej úvahy ohlásenie drobnej stavby - oplotenia – podané stavebnému úradu stavebníčkou dňa 11.05.2021 vyhodnotiť dvomi alternatívnymi spôsobmi vyplývajúcimi z dikcie tohto zákonného ustanovenia a to tak, že vydá stavebníčke oznámenie, že k ohláseniu drobnej stavby nemá výhrady, alebo stavebný úrad mohol určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, čím by stavebníčke oznámil, že v danej konkrétnej veci nie je možné postupovať touto zjednodušenou formou administratívneho konania a pokiaľ má záujem uskutočniť ohlásenú drobnú
stavbu, len samotné ohlásenie nepostačuje a je povinná požiadať o vydanie stavebného povolenia v rámci stavebného konania (§ 58 až § 70 stavebného zákona). V tom prípade by okruh účastníctva konania celkom zjavne vyplynul zo znenia § 59 ods. 1 písm. a) až e) Stavebného zákona, ktoré sa však nevzťahuje na konkrétny prípad, pretože v tomto prípade stavebný úrad postupoval prvým vyššie uvedeným spôsobom- využil svoje oprávnenie a pri posúdení ohlásenia drobnej stavby stavebníčky vydal súhlasné stanovisko k ohláseniu drobnej stavby a uskutočnenie drobnej stavby len na základe stavebného povolenia v tomto prípade nepožadoval.
46. Stavebný zákon vo viacerých svojich ustanoveniach výslovne upravuje účastníctvo konania v konkrétnych špecifických prípadoch tak, ako už bolo vyššie zmienené, napríklad účastníctvo v stavebnom konaní (§ 59), ale aj účastníctvo územného konania (§ 34), pričom ešte aj v rámci územného konania osobitne špecifikuje účastníkov konania o zmene územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby (§ 41 ods. 3), účastníkov kolaudačného konania (§ 78), osobitne v § 97 upravuje aj účastníkov konania podľa § 86 až 96 (konanie o údržbu stavieb a konanie o odstraňovanie stavieb), osobitne upravuje účastníkov vyvlastňovacieho konania v špecifickom prípade (§113a). Ako však už bolo vyššie na viacerých miestach zdôraznené, konanie o povolenie drobnej stavby na základe oznámenia je osobitnou formou zjednodušeného konania, ktorá nie je ani územným konaním, ani stavebným konaním, ani kolaudačným konaním, ani konaním o odstránenie stavby, alebo vyvlastňovacím konaním, preto účastníctvo konania výslovne upravené v stavebnom zákone pre tieto jednotlivé osobitné druhy stavebného konania sa na toto konanie nevzťahujú.
47. Správny súd dospel k záveru, že aj keď zákonodarca expressis verbis v prípade ohlásenia stavby v ustanovení § 57 Stavebného zákona výslovne neustanovuje, kto je účastníkom ohlasovacieho konania, avšak účastníctvo aj vzhľadom k sledovanému cieľu a účelu tohto zjednodušeného konania vyplýva z normatívneho znenia tohto zákonného ustanovenia. Účastníctvo v tomto zjednodušenom konaní je ho možné vyvodiť vo vzťahu k dotyku na subjektívnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach v zmysle ukladania určitej povinnosti a upravujúcej postup v konaní konkrétneho subjektu, ktorým je podľa ust. § 57 Stavebného zákona upravujúceho postup pri ohlásení stavby - stavebník. S poukazom potom na vyššie citované závery vyplývajúce z literatúry a z normatívneho znenia tohto zákonného ustanovenia a jeho výkladu správnym súdom je potom zrejmé, že vlastník susediaceho pozemku nie je zákonom aprobovaným subjektom, ktorému by účastníctvo v ohlasovacom konaní ex lege vyplývalo, pretože zákonná úprava predpokladá vymedzenie konkrétnych práv a povinností ohľadom postupu pri ohlásení stavby stavebnému úradu len vo vzťahu ku stavebníkovi. Pokiaľ teda stavebný úrad v konkrétnom prípade nekonal ako s účastníkom konania aj s vlastníkom susediaceho pozemku - žalobcom, pričom povinnosť konať s touto osobou správnemu orgánu nevyplynula z právneho predpisu, nie je na mieste vyčítať žalovanému, že so žalobcom ako účastníkom konania o ohlásenie drobnej stavby stavebníčky nekonal a v nadväznosti na to sa potom ani oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči ohlásenej drobnej stavbe - oploteniu, okrem dotknutej stavebníčky žiadnym ďalším subjektom nedoručovalo. Uvedené súvisí aj s posudzovaním včasnosti podania správnej žaloby- viď nižšie. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že eventuálne zainteresovanie vlastníka susediaceho pozemku do procesu konania o ohlásenie stavby by vyplynulo z § 5 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., a to výlučne za predpokladu, ak by sa pri uskutočňovaní drobnej stavby mali použiť susedné nehnuteľnosti. Len v tomto špecifickom prípade by sa vyžadovalo týmto vykonávacím predpisom ako súčasť ohlásenia drobnej stavby stavebníka aj vyjadrenie vlastníka tejto susednej nehnuteľnosti. V konkrétnom prípade však o takúto situáciu nešlo. Následne potom je možné zhrnúť, že vlastník susediaceho pozemku nebol účastníkom konania o ohlásení drobnej stavby stavebnému úradu, pretože z § 57 Stavebného zákona vyplýva účastníctvo jedinému subjektu, a to stavebníkovi.
48. Hoci oznámenie stavebného úradu stavebníčke (teda subjektu odlišnému od žalobcu), že nemá námietky voči uskutočneniu ňou ohlásenej drobnej stavby, sa prioritne dotýka práv a povinností odlišného subjektu ako je žalobca (stavebníčky), vlastník susediaceho pozemku, pokiaľ sa cíti ako fyzická osoba priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch a ktorý tvrdí, že tieto boli porušené alebo priamo dotknuté opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP), sa potom môže domáhať na základe všeobecnej správnej žaloby (v danom prípade preto nebol procesný priestor na konanie so žalobcom eventuálne ako s opomenutým účastníkom konania) ochrany v konaní pred správnym súdom (§ 6 ods. 1 SSP), keďže v opačnom prípade by došlo zo strany správneho súdu k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), ako integrálnej súčasti Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na spravodlivý súdny proces a prístup k spravodlivému súdu (čl. 46 ods. 1, 2
Ústavy SR), ktorej sa musia súdy prezieravo a dôsledne vyvarovať. Nemožno upierať žalobcovi právo na účinný právny nástroj domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých priamy dotyk pociťuje v dôsledku vydaného opatrenia orgánu verejnej správy.
49. Správny súd na podporu svojho záveru, že v danej veci je daná aktívna legitimácia žalobcu, ako vlastníka susediaceho pozemku k pozemku, na ktorom sa uskutočňuje drobná stavba, dovolávať sa ochrany svojich práv všeobecnou správnou žalobou, podporne poukazuje na už vyššie zmienenú judikatúru NSS, konkrétne rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21. júla 2023, z ktorého výslovne vyplýva záver, ktorý je súladný s vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako vlastníka susediaceho pozemku na podanie všeobecne správnej žaloby voči opatreniu - oznámeniu stavebného úradu stavebníkovi, že nemá námietky voči uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby. V bode 28 uvedeného rozhodnutia NSS konštatoval: „Sťažovateľ (vlastník susediaceho pozemku - pozn. správneho súdu) bol oprávnený podať žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia správneho orgánu vo veci samej, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V danom prípade bolo takýmto opatrením oznámenie stavebného úradu - obce Tomášov č. Výst. 147-330-18-To zo dňa 15.05.2018, ktorým stavebníkom oznámil, že k ich ohláseniu drobnej stavby „oplotenia“ nemá námietky. ... Sťažovateľ sa správnou žalobou mohol domáhať nezákonnosti samotného opatrenia vo veci samej.“
50. Žalobca v rámci žalobných bodov uviedol, že o napadnutom opatrení získal (úplnú) vedomosť až dňom jeho doručenia elektronickou formou na základe jeho žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom jeho doručenia, respektíve oznámenia, t.j. dňa 04.08.2022. Uvedené tvrdenie o včasnosti podania správnej žaloby žalobca podporil listinným dôkazom - fotokópiou e-mailovej elektronickej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 04.08.2022 o 08:33 hod, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto komunikácie je: Poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Oplotenie E. F.“ . Z textu tejto elektronickej komunikácie vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.07.2022, evidovanej pod č. 8488/2022 a 8489/2022 mu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám stavebný úrad vtedajšou starostkou G. E. O. zaslal požadované dokumenty. Z uvedeného listinného dôkazu potom správny súd mal vyvodenú a preukázanú včasnosť podania správnej žaloby, pretože pokiaľ boli žalobcovi zo strany stavebného úradu dňom 04.08.2022 sprístupnené požadované dokumenty týkajúce sa oplotenia stavebníčky a správna žaloba bola podaná dňom 03.10.2022, správny súd konštatuje, že včasnosť podania všeobecnej správnej žaloby v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP) bola zo strany žalobcu zachovaná. Len od tohto momentu reálneho umožnenia oboznámenia sa žalobcu s obsahom oznámenia stavebného úradu v rámci ohlasovacieho konania možno začať uvažovať o vedomostnej zložke v zmysle oznámenia obsahu tohto správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného žalobcovi a o potenciáli jeho vedomostí o zásahu alebo dotyku vo vzťahu k jeho subjektívnym právam a právom chráneným záujmom, ktorých ochrany mal následne umožnené domáhať sa pred správnym súdom všeobecnou správnou žalobou.
51. Po skonštatovaní, že správny súd mal vyhodnotené splnenie procesných podmienok konania o správnej žalobe, mal vyhodnotenú danosť aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj včasnosť podania správnej žaloby, sa následne správny súd zameral na samotný vecný prieskum správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného.
52. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 8Sžo/132/2015 Z.z. uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie otázky či stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia je predmetom správneho uváženia prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného, a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal správnu úvahu správneho orgánu v tejto otázke. Súd posudzuje len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolací súd ďalej poukazuje, že správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančné - úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom), pričom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov. V ustanovení § 57 ods. 1 in fine Stavebného zákona zákonodarca explicitne nedefinuje, za akých podmienok stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie
práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Podľa odvolacieho súdu zákon síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade určenia stavebného úradu, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.“
53. Stavebný úrad postupujúc podľa § 57 Stavebného zákona mohol v rámci správnej úvahy ohlásenie drobnej stavby- oplotenie podané stavebníčkou dňa 11.05.2021 vyhodnotiť dvoma alternatívnymi spôsobmi, a to že vydá stavebníčke oznámenie, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky alebo mohol určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Jedná sa o správne uváženie stavebného úradu a správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal správnu úvahu stavebného úradu. Súd posudzuje len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Napríklad,
- či ohlasovaná stavba nespĺňa zjavne parametre drobnej stavby,
- prípadne spĺňa, ale jej uskutočnením môže dôjsť k zásahom do vlastníckeho alebo iného práva osôb, môžu byť ohrozene verejné záujmy alebo porušene všeobecne záväzné právne predpisy.
54. V okolnostiach súdenej veci takýto exces správny súd nevzhliadol. V predmetnej veci ťažiskovú žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia oplotenia ako drobnej stavby, keď žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho jednostranného a výlučne gramatického výkladu § 139b ods. 8 Stavebného zákona, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Podľa správneho súdu ust. § 139b Stavebného zákona na rozdiel od názoru žalobcu nepredstavuje len zhluk legálnych definícii, ale v niektorých ustanoveniach predstavujú ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo prebehnúť zjednodušené konanie o povolení stavby na základe ohlásenia ako osobitná forma konania.
55. Ust. § 55 ods. 2 Stavebného zákona treba interpretovať v spojení s § 57 a § 139b Stavebného zákona vo vzájomných súvislostiach, keďže sa jedná o právne ustanovenia právneho predpisu rovnakej právnej sily. Argumentácii žalobcu, že výklad aplikovaný žalovaným modifikoval režim administratívnej rozhodovacej činnosti obsiahnutej v § 55 a § 57 Stavebného zákona nie je možné priznať úspech a vo svojich dôsledkoch by viedla k absurdným dôsledkom, že na oplotenie pozemku, na ktorom nestojí žiadna stavba, by sa vyžadovalo vždy stavebné povolenie.
56. Správny súd dospel k záveru, že ohlasovaná stavba spĺňa parametre drobnej stavby a zároveň jej uskutočnením domohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako vlastníka susedného pozemku. Správny súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s pomermi na mieste samom, keďže totožný žalovaný rozhodol aj vo veci návrhu stavebníčky a jej manžela o vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia na stavbu rodinného domu realizovanom na pozemku parc. č. 43/2, k. ú. C., obce Trenčianska Teplá, na ktorom sa mala realizovať aj ohlásená drobná stavba oplotenia
57. Námietku nesúladu drobnej stavby s územným plánom Obce Trenčianska Teplá z dôvodu zmeny materiálu prefabrikovaného oplotenia na monolitický vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Po oboznámení sa so Zmenami a Doplnkami č. 5 UPN Obce Trenčianska Teplá (verejne prístupnom dokumente) dospel správny súd k záveru, že podmienka na strane 6 v bode - Špecifické požiadavky na reguláciu – riešiť oplotenie pozemkov priehľadným oplotením alebo živými plotmi, vzťahujúca sa k zmene a doplnku C2, pod bod Zmena a doplnok č. 2, 4, 5, sa vzťahuje na výstavbu v novonavrhovaných lokalitách, ktorá pojednáva a urbanistickom riešení nových lokalít vymenovaných v tejto časti územného plánu, medzi ktorými sa lokalita ,,Dobrá medzi chodníkmi“ nenachádza, keďže sa jedná už o zastavanú lokalitu. V predmetnej veci stavebníčka umiestňovala drobnú stavbu na rodičovskom pozemku, ktorý si majetkovo vysporiadala za účelom výstavby rodinného domu na tomto pozemku.
58. Konanie o povolení drobnej stavby na základe oznámenia obce, že nemá námietky proti uskutočneniu je osobitnou formou zjednodušeného konania povoľovania stavieb, účastníctvo v tomto konaní vzhľadom k sledovanou cieľu a účelu tohto zjednodušeného konania vyplýva z normatívneho
znenia tohto zákonného ustanovenia. Účastníctvo patrilo v danom prípade len stavebníčke. Pokiaľ žalovaný nekonal v predmetnej veci so žalobcom, nemožno vytýkať žalovanému nesprávny procesný postup a porušenie práva byť vypočutý. Uvedené avšak súvisí s ťažiskovou námietkou žalobu o nesprávnom právnom posúdení veci, ktorú vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
59. Na záver správny súd konštatuje, že námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení opatrenia nepovažoval za dôvodnú. Tak ako rozsah zisťovania skutkového stavu ako aj kvalita odôvodnenia opatrenia je daná špecifickým charakterom zjednodušeného konania, v tomto smere správny súd nevzhliadol nedostatky vedúce k zrušeniu rozhodnutia.
60. Vzhľadom na to, ak stavebný úrad určil, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť na základe ohlásenia, postupoval v súlade so Stavebným zákonom a nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
61. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy, pričom v predmetnej veci žalovaný vykonávajúc prenesený výkon štátnej správy mal postavenie orgánu štátnej správy, a nie samosprávy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.
62. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.