Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/133/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o. so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: V. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. M. XXX, XXX XX C. C., štátny príslušník SR, v konaní o zaplatenie sumy 142,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -39 zo dňa 09. 01. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -39 zo dňa 09. 01. 2013 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 142,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 120,91 Eur od 01. 09. 2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva dňa 18. 10. 1999 č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi služby povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na tento účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Navrhovateľ po posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že odporca splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 120,91 Eur. V súlade so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služieb Prima bankou dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. Podľa zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, navrhovateľ dňa 31. 08. 2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 142,98 Eur, ktorá pozostáva z istiny 120,91 Eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 22,07 Eur. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola ku dňu podania návrhu odporcom uhradená v plnej výške, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní bez prítomnosti účastníkov za splnenia podmienok . Poukázal pritom na ust. a a o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), ako aj ust. až 3 a až 3 s použitím ust. a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní účastníkov návrh navrhovateľa zamietol. Súd mal v rámci dokazovania preukázané , a to zmluvou o rastovom účte zo dňa 18. 10. 1999 a zmluvou o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 12. 05. 2000 uzavretými medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi službu - povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Z týchto zmlúv vyplýva, že odporca uzatvoril túto zmluvu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní zmluvy totiž vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté navrhovateľom, boli použité odporcom pre jeho osobnú potrebu. Odporca teda pri uzatváraní zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere vystupoval v pozícii spotrebiteľa tak, ako to má na mysli ust. . Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ pri uzatváraní a plnení podľa tejto spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, bol v zmysle dodávateľom. V čase podpisu zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere neboli účinné príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. , ktoré nadobudli účinnosť až od 01. 04. 2004 na základe novely ). Režim typových zmlúv bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený novelou o ochrane spotrebiteľa a vykonanej účinným od 01. 01. 2000. Zmluva bola podpísaná dňa 12. 05. 2000. S poukazom na ust. , ktoré upravuje primeranú aplikáciu o spotrebiteľských zmluvách aj v prípade inej zmluvy ako zmluvy podľa a , prvostupňový súd dospel k záveru, že na tieto otázky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré neupravuje špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a , je nutné aplikovať príslušné ustanovenia . Cez prechodné ustanovenia a a ustanovenie okresný súd posudzoval zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy v zmysle ust. , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Súd I. stupňa však konštatoval, že navrhovateľ napriek opakovanej výzve súdu nepredložil súdu presnú špecifikáciu dlhu odporcu voči navrhovateľovi. Táto skutočnosť nevyplýva ani z listinných dôkazov. Navrhovateľ totiž nepredložil žiaden doklad, z ktorého by bol jednoznačne preukázaný debetný zostatok a nepreukázal nárok na sankčný úrok a jednotlivé poplatky vyplývajúce z výpisov účtu odporcu. Naviac, navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že si započítal svoju pohľadávku z debetného zostatku na ťarchu pohľadávky, ktorú mal odporca voči banke z príslušného čísla účtu vo výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryli a podaným návrhom si uplatňoval zostávajúci debetný zostatok. Tieto skutočnosti však navrhovateľ súdu v konaní nepreukázal. Samotné vyjadrenie vo výpise z účtu odporcu, že výška uplatňovaného nároku je „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ hodnoverným spôsobom nepreukazuje pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi vzniknutú na základe započítania vzájomných pohľadávok.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, ich náhradu nepriznal, keďže mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil voči odporcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Uviedol, že navrhovateľ upresňuje svoj návrh na začatie konania, nakoľko zrejmým nedopatrením v ňom uviedol, že s odporcom si dojednal službu povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o rastovom osobnom účte s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov. Konštatoval, že navrhovateľ súčasne poskytol súdu aj rozsiahlu špecifikáciu žalovanej sumy vyjadrením k výzve zo dňa 16. 10. 2012, pričom v tomto podaní žalovaná suma nemá povahu nároku uplatneného na základe služby povolené prečerpanie na osobnom účte, ale sa jedná o nepovolené prečerpanie na osobnom účte, ktoré vzniklo odporcovi pri využívaní bankových služieb v zmysle zmluvy o rastovom osobnom účte. Odvolateľ poukázal na ust. , ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. S poukazom na odsek 1 uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Následne odvolateľ poukázal na článok I. bodu 3 a 7, ako aj článok III. bodu 23 a 37 Všeobecných obchodných podmienok a konštatoval, že nakoľko odporca porušil zmluvu a VOP a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s článkom III. bodu 37 VOP listom odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva a iné) a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Odporca však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu navrhovateľom, čo je vyjadrené aj vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide o účtovnú operáciu banky. Z uvedeného titulu sa preto navrhovateľ v tomto konaní domáha sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku voči odporcovi. V zmysle článku III. bodu 23 VOP v prípade, ak účet odporcu dosiahne debetný (záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom uvedeným v článku I. bod 7 VOP. Navrhovateľ si príslušný sankčný úrok z omeškania uplatňuje voči odporcovi z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 20 % ročne s poukazom na časť E/ Depozitné produkty - ostatné poplatky bodu 1.D.5 Sadzobníka poplatkov. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd svojim rozhodnutím zasiahol do základného práva navrhovateľa garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR - práva na súdnu ochranu, nakoľko napadnutým rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. ) ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

S poukazom na ust. a , ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Nepochybne zmluva medzi účastníkmi, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, je spotrebiteľskou zmluvou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení . Je nesporné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, , ). Aj podľa názoru odvolacieho súdu však navrhovateľ v konaní nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku uplatneného žalobou. Svoje skutkové tvrdenia opravil (resp. správne uviedol) až v odvolacom konaní v podanom opravnom prostriedku, pričom s poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. odvolací súd na tieto skutočnosti už nemohol prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. , podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplýva, že žalobca nepredložil súdu presnú špecifikáciu dlhu odporcu voči navrhovateľovi. Táto skutočnosť nevyplýva ani z listinných dôkazov, ktoré produkoval v prvostupňovom konaní. Navrhovateľ totiž nepredložil žiaden doklad, z ktorého by bol jednoznačne preukázaný debetný zostatok a tiež nepreukázal nárok na sankčný úrok a jednotlivé poplatky vyplývajúce z výpisov účtu odporcu. Navyše navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2012 uviedol, že si započítal svoju pohľadávku z debetného zostatku na ťarchu pohľadávky, ktorú mal odporca voči banke z príslušného čísla účtu vo výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryli a podaným návrhom si uplatňoval zostávajúci debetný zostatok. Tieto skutočnosti však v konaní pred okresným súdom nepreukázal. Samotné vyjadrenie vo výpise z účtu odporcu, že výška uplatňovaného nároku je „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ hodnoverným spôsobom nepreukazuje pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi vzniknutú na základe započítania vzájomných pohľadávok. Napriek poučeniu zo strany okresného súdu podľa navrhovateľ ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. Navyše navrhovateľ ani netvrdil skutkové tvrdenia, ktoré sú potrebné na preukázanie skutočností (tieto zmenil až v podanom odvolaní). Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil aj v súlade so zásadami uvedenými v ust. a aj správne vo veci rozhodol.

Rovnako vecne správne bolo aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá úspechu odporcu v tomto konaní a zneniu ust. pri aplikácii ust. , voči ktorému navyše odvolateľ nepodal žiadne odvolacie námietky.

Neopodstatneným odvolacím dôvodom navrhovateľa je i jeho tvrdenie o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR predmetné základné právo neznamená právo účastníka na úspech v konkrétnom súdnom konaní, resp. povinnosť súdu akceptovať a vyhovieť všetkým návrhom účastníka. Inými slovami, nie je porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 a nasl. SR to, ak súd v konkrétnom konaní nevyhovie návrhu účastníka, či už procesnému, alebo vo veci samej.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil ( ) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.