Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-171-2012.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/550/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: IURA CONSULTING & MANAGEMENT s.r.o., IČO: 35 797 487, Záhradnícka 72, Bratislava, zast.: LEGALIS s.r.o., IČO: 47 234 458, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 54, proti žalovanému: V. F., K.. XX.X.XXXX, S. R. XXXX, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: O.. Q. T., zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie 36,97 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 10088685 sumu 36,97 eura spolu so 7,75% ročným úrokom z omeškania od 30.6.2010 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX , VS: 10088685 trovy konania 16,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom úroku z omeškania zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu žalovanej sumy z dôvodu, dňa 29.6.2010 cestoval linkou B, čím uzavrel so spoločnosťou Dopravní podnik hl. m. Prahy a.s. zmluvu o preprave osôb. Pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, o čom bolo spísané hlásenie č. 446100 (čl. 7 spisu), číslo priestupku 10088685 a žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť sumu 36,97 eura (950 Kč po prepočte kurzom 25,695 CZK).
Žalovanú sumu žaloba nadobudol od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.6.2011 (čl.2 spisu).
Rozsiahlym zisťovaním pobytu žalovaného súd zistil, že jeho bydlisko nie je známe a zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka. Opatrovník žalovaného sa k veci nevyjadril.
Keďže skutkový stav súd považoval za nesporný a jedná sa o drobný spor, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 17.9.2013.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi právne súd uzatvára:
Podľa Článku 4 Rímskeho dohovor z roku 1980 (platný od 1.8.2006 do 16.12.2009 lebo od 17.12.2009 je účinný Rím I - viď čl. 28 Nariadenia Rady ES 593/2008 zo 17.6.2008)
Rozhodné právo pri absencii voľby
1. V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
2. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkáreň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkáreň ako hlavná prevádzkáreň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkáreň.
V súlade s cit. ustanoveniami Dohovoru súd vec posúdil podľa práva Českej republiky.
Podľa § 760 Obč. zákonníka:
Smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.
Podľa § 37 zákona č. 266/1994 Zb. o dráhach ČR:
Přepravní řád
(1) Podmínky, za nichž se přepravují osoby a jejich zavazadla ve veřejné drážní osobní dopravě a věci ve veřejné drážní nákladní dopravě, stanoví přepravní řády.
(2) V přepravním řádu pro přepravu osob a jejich zavazadel ve veřejné drážní osobní dopravě se uvede zejména
a) vznik, obsah a ukončení přepravní smlouvy, způsob prokazování jejího vzniku, včetně úpravy vztahů mezi dopravcem a cestujícím,
b) náležitosti jízdního dokladu pro přepravu osob, způsob placení jízdného a posuzování platnosti jízdních dokladů,
c) náležitosti přepravního dokladu pro přepravu zavazadel, způsob placení přepravného,
(4) Průvodčí drážního vozidla, osoba, která řídí drážní vozidlo, nebo jiná osoba ve veřejné drážní osobní dopravě pověřená dopravcem a vybavená kontrolním odznakem nebo průkazem dopravce (dále jen "pověřená osoba") je oprávněna dávat cestujícím pokyny a příkazy k zajištění jejich bezpečnosti, bezpečnosti ostatních cestujících a bezpečnosti a plynulosti dopravy. Pověřená osoba je oprávněna (o.i.)
d) uložit cestujícímu, který se neprokázal platným jízdním dokladem, zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému nebo vyžadovat od cestujícího osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě; osobními údaji potřebnými k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému se rozumí jméno, příjmení a datum a místo narození a adresa pro doručování6i).
6) Výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1 500 Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1 000 Kč.
(7) Vláda vydá nařízením přepravní řád pro veřejnou nákladní drážní dopravu. Ministerstvo dopravy vydá vyhláškou přepravní řád pro veřejnou drážní osobní dopravu. Podrobnosti přepravních podmínek mohou být stanoveny ve smluvních přepravních podmínkách.
(8) Porušení povinnosti cestujícího podle odstavce 5, kterým ohrozí pověřenou osobu, je přestupkem podle zvláštního právního předpisu.6j)
Podľa §3 vyhl. 175/2000 Zb. o prepravnom priadku:
(2) Přepravní smlouva je uzavřena, jestliže cestující využije svého práva k přepravě z jízdního dokladu tím, že nastoupí do vozidla nebo vstoupí do označeného prostoru přístupného jen s platným jízdním dokladem (dále jen "nástup do vozidla").
(3) Přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla.
(4) Přepravní smlouva je splněna řádným provedením přepravy ve smluveném rozsahu podle uzavřené přepravní smlouvy.
Podľa § 7 cit. vyhlášky:
Placení jízdného, příplatků a místenek
(6) Nezakoupil-li si cestující jízdenku podle odstavce 3 nebo podle odstavce 5 a je přepravován bez platné jízdenky, považuje se za cestujícího, který se z příčin na své straně neprokázal platným jízdním dokladem.5)
(1) Dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
(2) Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Sb.
Výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.".
V konaní bolo teda preukázané, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka t.j. bez zaplatenia cestovného a preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení Prepravného poriadku mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok.
Pokiaľ ide o omeškanie so splnením záväzku odporcu, tento sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po zistení porušenia tarifno-prepravných podmienok t.j. dňom 30.6.2011, a preto je povinný platiť aj úrok z omeškania, ktorého výška vyplýva z § 1 Nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako repo sadzba ČNB platná pre prvý deň polroka, v ktorom trvá omeškanie.
K 30.6.2010 až ku dňu podania žaloby bola repo sadba ČNB 0,75%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 7,75% ročne odo dňa 30.6.2010 až do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal zo sumy 36,97 eura úroku z omeškania 8% ročne od 30.6.2010 do 30.6.2010, v rozsahu, ktorým presahoval súdom priznanú sadzbu, bola žaloba zamietnutá.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Revúca.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Čo sa týka požiadavky na zaplatenie 1,70 € ako poštovného v rámci trov konania, tejto súd nevyhovel z dôvodu, že do trov konania nemožno podradiť náklady, ktoré vznikli účastníkovi konania (hoci neskôr v konaní úspešnému) v súvislosti s predsúdnou korešpondenciou s protistranou a nie v súvislosti so samotným súdnym konaním.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.