Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-74-2013.pdf
PDF · 97.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Martina Bargela, na verejnom zasadnutí konanom 17. septembra 2013 prejednal odvolanie podané obžalovaným C. I. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/8/2012 z 30.1.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 2T/8/2012-347 z 30.1.2013 bol obžalovaný C. I. uznaný vinným, že:
dňa 24.10.2010 okolo 16.20 h. rýchlosťou najmenej 101,175 km/hod., viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xantia, ev.č. 3Z03347, MPZ CZ, po ceste II/487 v meste U., časť D. Y., smerom na I., okr. Q., kde v km 44,500 pri prechádzaní miernou ľavotočivou zákrutou mu z cestičky pre cyklistov vošla do jazdnej dráhy v rovnakom smere jazdy sa pohybujúca cyklistka S. Y., ktorá pod vplyvom 0,87 promile alkoholu v dychu začala pred križovatkou s miestnou komunikáciou z cestičky pre cyklistov odbočovať doľava na túto komunikáciu, vošla do pravého jazdného pruhu určeného pre smer jazdy na I. a za súčasného odbočovania vľavo ju vodič odzadu zrazil, v dôsledku nárazu spadla na vozovku a utrpela zranenia: polytraumu, Crush syndróm, otvorenú zlomeninu panvy, pomliaždenie oboch pľúcnych krídel s hromadením vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, devastačné poranenie močového mechúra, poranenie steny pošvy, rozsiahle poranenie kože, svalov v oblasti stehna na pravej dolnej končatine, pomliaždenie mäkkých častí s rozsiahlymi krvnými výronmi na pravej a ľavej časti trupu s mnohopočetnými povrchovými odreninami kože a otras mozgu, s poruchou zdravia najmenej 1 rok,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 1 rok.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 30.1.2013 vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, splnomocneného zástupcu poškodenej a prítomný prokurátor po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch prehlásil, že sa vzdáva odvolania.
Dňa 3.6.2013 okresnému súdu bolo doručené písomné odvolanie obžalovaného C. I., podané prostredníctvom jeho obhajcu. Obžalovaný C. I. odvolanie odôvodnil nasledovne: „Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. I., svedkyne poškodenej S. Y., svedka N. X., svedka Bc. C. K., svedka N. U., výsluchom znalcov Ing. D. U. a Ing. I. H. a prečítaním listinných dôkazov, z ktorých bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 24.10.2010 v čase okolo 16.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ceste II. triedy v meste U. - D. Y. smerom na I., kde pri prechádzaní miernou ľavotočivou zákrutou mu z cestičky pre cyklistov vošla do jazdnej dráhy v rovnakom smere jazdy pohybujúca sa cyklistika S. Y. (poškodená), ktorá pod vplyvom 0,87 promile alkoholu v dychu začala odbočovať doľava na komunikáciu. Poškodená vošla do pravého jazdného pruhu v smere jazdy obžalovaného, kde ju obžalovaný odzadu zrazil. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný videl cyklistku už z diaľky, ale nič nenasvedčovalo tomu, že by cyklistka chcela zmeniť smer jazdy. V čase, keď sa dostával na jej úroveň, si všimol, že cyklistka balancuje tzv. slalomovou jazdou a cyklistka
- poškodená v tom okamihu vošla do jeho jazdnej dráhy tým, že náhle zmenila smer a vybočila z cesty pre cyklistov označenej hrubou zelenou čiarou priamo do smeru jazdnej dráhy obžalovaného, bez toho, aby naznačila, že bude meniť smer jazdy. Túto výpoveď obžalovaného potvrdil aj svedok - spolujazdec N. X. a rovnako svedok Bc. C. K.. Z výpovede svedka Bc. C. K. vyplýva, že tento videl, že cyklistka, ktorá jazdila po cestičke pre cyklistov, vošla do jazdnej dráhy vozidlu, ktoré ju odzadu zrazilo. Tento svedok videl, čo sa stalo, avšak nevedel uviesť, čo predchádzalo vzniku dopravnej nehody. Obžalovaný pri dychovej skúške, ktorej sa podrobil, vykázal negatívny výsledok merania. Poškodená S. Y. úmyselne klamala, keď v prípravnom konaní vypovedala, že si vôbec nepamätá na okolnosti dopravnej nehody a na hlavnom pojednávaní tvrdila, že údajne zastavila na bicykli, postavila sa vedľa bicykla a keď videla auto obžalovaného, že je ešte ďaleko, sadla na bicykel a chcela prejsť na druhú stranu cesty. Táto jej výpoveď na hlavnom pojednávaní je v priamom rozpore so zadováženými dôkazmi (s výpoveďou obžalovaného, svedka N. X. a svedka Bc. C. K.). Poškodená úmyselne klamala na hlavnom pojednávaní a nevedela vysvetliť, prečo zmenila svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti pôvodnej výpovedi v prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní nechali vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru dopravy Ing. D. U., ktorý dospel k záveru, že vodič sa pohyboval v mieste dopravnej nehody rýchlosťou 106,5 km/h, pričom v mieste dopravnej nehody bola povolená rýchlosť 70 km/h. Podľa záveru znalca Ing. D. U. ak by sa pohyboval obžalovaný povolenou rýchlosťou, alebo menšou rýchlosťou, mohol by vozidlo zastaviť pred miestom zrážky. Podľa názoru znalca Ing. U., teda cyklistka nevytvorila pre obžalovaného prekážku náhlu. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec zo stôp zistených zo záznamu dopravnej nehody spísaného dňa 24.10.2010, kde ako miesto zrážky bola označená stopa č. 4. Tento záznam z dopravnej nehody po jeho spísaní obžalovaný podpísal. Obžalovaný spochybnil vykonanie záznamu z dopravnej nehody, nakoľko v čase spísania tohto záznamu bol v šoku, dôveroval policajtom, ktorí záznam spisovali a vyznačovali stopy, pričom až v neskoršom štádiu si všimol, že miesto zrážky nebolo v zázname správne označené a neboli v ňom zaznamenané všetky stopy. Preto na návrh obžalovaného bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody, kde priamo na mieste označil obžalovaný miesto zrážky v podstate zhodne so spolujazdcom N. X. ako stopy č. 10 a 12. Po vykonaní rekonštrukcie znalec Ing. D. U. dopracoval znalecký posudok a vyhotovil Dodatok č. 1 k znaleckému posudku, pričom podľa názoru znalca Ing. U. vylúčil znalec, že by k dopravnej nehode mohlo dôjsť v stope č. 12. Z technického hľadiska by sa jednalo podľa jeho názoru o inú dopravnú nehodu, pretože by konečná poloha cyklistky nebola v konečnej polohe, ako bola naznačená pri dopravnej nehode. Závery znaleckého posudku Ing. D. U. boli v priamom rozpore so závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. I. H., ktorý vypracoval znalecký posudok na žiadosť obžalovaného, a znalec Ing. H. mal k dispozícii všetky listinné podklady vyhotovené v prípravnom konaní a aj znalecký posudok Ing. D. U.. Znalec Ing. I. H. z fotodokumentácie vyhotovenej políciou pri dopravnej nehode (ktorá tvorí súčasť záznamu z dopravnej nehody) zistil, že v stope č. 12, ktorú označil obžalovaný na rekonštrukcii ako miesto zrážky, je na fotodokumentácii viditeľný neznámy predmet, ktorý nebol políciou zdokumentovaný. Podľa znalca mohlo ísť o úlomky zo skla poškodeného motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný, alebo o iné stopy z dopravnej nehody. Z výpovede svedka N. U., ktorý bol členom výjazdovej hliadky PZ, vyplynulo, že v čase, keď polícia dokumentovala stopy na mieste dopravnej nehody, sa zvečerievalo a museli používať baterky. Je teda pravdepodobné, že polícia na mieste dopravnej nehody nemusela zadokumentovať všetky stopy. Znalec Ing. H. dospel k rovnakému záveru, že obžalovaný sa v čase dopravnej nehody pohyboval rýchlejšie, ako bola povolená rýchlosť v mieste dopravnej nehody a pohyboval sa rýchlosťou približne 105 km/h pred začiatkom nehodového deja. Znalec Ing. I. H. vypracoval znalecký posudok v dvoch alternatívach. Pri prvej alternatíve vychádzal zo stôp zdokumentovaných políciou, kde stopa č. 4 mala byť miestom zrážky, a pri druhej alternatíve vychádzal zo stopy č. 12, t.j. stopy označenej obžalovaným pri rekonštrukcii. Znalec Ing. H. vyvrátil záver znalca Ing. D. U., že k miestu zrážky nemohlo dôjsť v stope č. 12. Znalec Ing. H. technicky vysvetlil, že v oboch alternatívach je presný uhol natočenia vozidla taký istý, a teda konečná poloha cyklistky zodpovedá miestu zrážky aj podľa druhej alternatívy. Podľa názoru obžalovaného závery znalca Ing. D. U. nemôžu byť správne aj z toho dôvodu, že tento znalec označil miesto zrážky v stope č. 4, kde sa podľa záznamu z dopravnej nehody
našli prvé úlomky zo skla vozidla obžalovaného. Je logické, že pri pohybujúcom sa vozidle nemôže byť miesto zrážky v mieste, kde sa úlomky nachádzajú, pretože pri pohybovej rýchlosti vozidla sa úlomky dostanú do väčšej vzdialenosti v smere pohybujúceho sa vozidla. Znalec Ing. H. vypočítal, že pri nárazovej rýchlosti sú prvé črepiny odhodené do vzdialenosti cca 10 m od miesta zrážky. Aj z tohto dôvodu znalecký posudok Ing. U. nemôže byť po technickej stránke správny, že miestom zrážky je miesto, kde sa našli prvé úlomky po dopravnej nehode. Obžalovaný vytýka prvostupňovému súdu, že po výsluchu oboch znalcov neodstránil prvostupňový súd rozpory v znaleckých posudkoch oboch znalcov a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. D. U. a vôbec neodôvodnil, prečo pri svojom rozhodovaní neprihliadal na závery znalca Ing. I. H.. Nesprávne sú právne názory súdu ohľadom náhlej prekážky, ktorú pre obžalovaného poškodená vytvorila. Prekážka je z technického hľadiska náhla vtedy, ak je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič z povolenej alebo primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený. Technickou príčinou dopravnej nehody bola tá skutočnosť, že cyklistka, ktorá sa pohybovala po ceste pre cyklistov označenej zelenou farbou, náhle odbočila doľava do jazdnej dráhy vozidla, mimo miesta na to určeného, bez toho, aby sa presvedčila, či neprinúti vodiča jazdiaceho po vozovke k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy a či neohrozí vodiča vozidla jazdiaceho za ňou. Tým, že poškodená odbočila tak, že napriek prudkému brzdeniu sa obžalovanému nepodarilo s vozidlom zastaviť pred nárazom do cyklistky, vytvorila pre vodiča motorového vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní aj nesprávne aplikoval predpisy o cestnej premávke. Prvostupňový súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia na ustanovenie § 55 ods. 8 vyhlášky č. 9/2009 o cestnej premávke, kde sa mala cyklistka presvedčiť, či neprichádza po ceste motorové vozidlo, a vôbec neuvádza predpis o cestnej premávke, ktorý zakazuje cyklistovi vybočiť z označenej cesty pre cyklistov smerom do vozovky na mieste, kde je vyznačená hrubá zelená čiara označujúca cestu pre cyklistov. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že poškodená cyklistka vybočila z cesty pre cyklistov v mieste, na ktorom to bolo zakázané, tesne predtým, ako došlo k zrážke, pričom obžalovaný už nemal možnosť dopravnej nehode a jej následkom zabrániť. Záver prvostupňového súdu, že porušenie dopravných predpisov obžalovaným spočívajúce v prekročení povolenej rýchlosti bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nie je správny. Nesprávny je záver prvostupňového súdu, že obžalovaný mal venovať zvýšenú pozornosť cyklistke pohybujúcej sa po cykloceste, keď zaregistroval jej slalomovú jazdu a mal dodržať bezpečnú bočnú vzdialenosť od cyklistky. Bolo preukázané, že obžalovaný zbadal slalomovú jazdu cyklistky tesne pred zrážkou, pričom hneď, ako videl jej slalomovú jazdu, zmenil smer jazdy doľava v úmysle cyklistke sa vyhnúť, ktorá vtom náhle zmenila smer jazdy a vošla do jeho jazdnej dráhy, kedy už obžalovaný zrážke nedokázal zabrániť. Záver znalca Ing. I. H. vážne spochybnil záver Ing. D. U. o vytvorení náhlej prekážky pre obžalovaného. V konaní pred súdom prvého stupňa táto pochybnosť nebola vyvrátená (súd prvého stupňa odmietol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy), a preto podľa zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, mal súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k inému právnemu názoru, jeho rozhodnutie je nesprávne. Obžalovaný preto žiada, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alebo podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.“
Príslušný prokurátor, poškodená S. Y. a jej splnomocnenec sa k dôvodom odvolania nevyjadrili.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, i keď je nesporné, že samotná poškodená má svoj podiel na dopravnej nehode, toto sa ale prejavilo pri právnom posúdení skutku obžalovaného a pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie hlavne z toho dôvodu, aby bolo nariadené nové znalecké dokazovanie vzhľadom na rozpory medzi znaleckými posudkami Ing. U. a Ing. H.. Alternatívne navrhol, aby krajský súd sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný C. I. uviedol, že je nevinný a necíti sa vinný. Pani mu vytvorila náhlu prekážku, vošla mu náhle do jazdnej dráhy, nemohol nijako reagovať. Pár metrov pred automobilom mu vošla do jazdnej dráhy. Žiadal, aby bol oslobodený. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie po splnení zákonných podmienok v neprítomnosti poškodenej S. Y. a jej splnomocnenca.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Krajský súd sa nestotožnil s odvolacími argumentmi obžalovaného, podľa ktorého je nevyhnutné vo veci vypracovať kontrolný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy. Odvolací súd nezisťuje zásadné rozpory v znaleckých záveroch, ktoré vyslovili vo svojich posudkoch znalci Ing. U. a Ing. H.. Je nesporné, že k dopravnej nehode došlo na ceste, ktorá sa nachádza v intraviláne mesta U. a v časti komunikácie, kde je dopravnou značkou povolená maximálna rýchlosť 70 km/h. Podľa znaleckého posudku Ing. D. U. rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným sa na začiatku nehodového deja pohybovala na úrovni 106,50 km/h ± 5 % a podľa znaleckého posudku znalca Ing. I. H. bola rýchlosť motorového vozidla pred začiatkom nehodového deja 105 km/h ± 4 km/h. Obidvaja znalci sa zhodli na tom, že v prípade, ak by sa obžalovaný s motorovým vozidlom pohyboval rýchlosťou predpísanou, teda 70 km/h a nižšou, k stretu motorového vozidla s cyklistkou by nedošlo a obžalovaný mal dostatok času dopravnej nehode zabrániť aj pri takom smere jazdy cyklistky S. Y., aký bol popísaný znalcami. Znalci zhodne vyvrátili tvrdenie obžalovaného C. I., podľa ktorého sa v čase dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou asi 80 km/h. Pre krajský súd je primárnou príčinou dopravnej nehody rýchlosť osobného motorového vozidla riadeného obžalovaným na začiatku nehodového deja, keď sa pohyboval rýchlosťou o cca 50 % vyššou, ako bola na kritickom úseku komunikácie predpísaná dopravnou značkou.
Okresný súd nedal v dôvodoch svojho rozhodnutia relevantnú odpoveď na otázku, ktorú položil v súvislosti s povinnosťou cyklistky predpokladať, že sa vodič pohybuje rýchlosťou vyššou, než bola pre daný úsek predpísaná. Podľa názoru krajského súdu nemožno od účastníka cestnej premávky spravodlivo požadovať, aby predpokladal porušovanie pravidiel cestnej premávky druhým účastníkom. Naopak, každý účastník cestnej premávky má právo predpokladať, že ostatní účastníci cestnej premávky sa riadia pravidlami cestnej premávky, ktoré platia všeobecne pre každého účastníka cestnej premávky. V inom prípade by žiadne pravidlá cestnej premávky nemali zmysel. Účastník cestnej premávky teda nemôže rozumne predpokladať, že iný účastník cestnej premávky poruší pravidlá cestnej premávky, v okolnostiach konkrétneho prípadu však môže predvídať, akým spôsobom sa iný účastník cestnej premávky zachová pri riešení konkrétnej situácie vzniknutej v cestnej premávke. Podľa názoru krajského súdu prekročenie predpísanej rýchlosti o cca 50 % je v okolnostiach prípadu prejednávanej trestnej veci úmyselným porušením pravidiel cestnej premávky a v týchto súvislostiach sa krajský súd nestotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného použitou v obžalobe, ako i v odvolaním napadnutom rozsudku.
V súvislosti s uloženým trestom z napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd prihliadal pri ukladaní trestu na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. Pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného môže v súvislosti s uloženým trestom obžalovanému krajský súd len akademicky konštatovať, že uložený trest považuje za neprimerane mierny.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného Pavla Moravčíka podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.