Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-112-2013.pdf
PDF · 75.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. S., I. XXXX/XX, t. č. O. XXX, o vymoženie 1.765,02 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom G., L. XX, pod sp. zn. EX 12410/12, v štádiu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/1291/2012-57 zo dňa 25.10.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nie je formálne vykonateľný z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Zmluva o úvere zo dňa 27.4.2004 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou spotrebiteľskou a rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá je v konečnom dôsledku neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nebola totiž spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale bola vopred pripravená dodávateľom ako súčasť zmluvných podmienok, ktoré nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľ je tak nútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (navyše pred arbitrom, ktorého vybral oprávnený) a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Okresný súd vychádzal i z legislatívy Európskej únie a poukázal tiež na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, vrátane rozhodnutia týkajúceho sa právnej úpravy Slovenskej republiky. Konštatoval, že výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách bol/je (len) demonštratívny a opodstatnenosť jeho záverov potvrdila i neskoršia právna úprava ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok teda disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a konať ako súd vyššej inštancie. Odvolateľ zdôraznil, že preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., aj to len vo vzťahu k plneniu samotnému. Zároveň z dôvodu uvedeného v označenom zákonnom ustanovení môže exekučný súd len zastaviť konanie, nie nevydať poverenie.
V súvislosti s požiadavkou zabezpečenia stability právnych vzťahov a riadneho výkonu spravodlivosti odvolateľ ďalej poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 40/08, v zmysle ktorého nemôže vnútroštátny exekučný súd kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a ani nahrádzať jeho celkovú pasivitu v spore pred rozhodcami. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (zásada rovnocennosti).
Odvolateľ mal za to, že pokiaľ zmluva o úvere bola uzatvorená pred 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ust. § 52 až 54 Obč. zák., ale spravuje sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Dodal, že jeho právny predchodca si len plnil povinnosť uloženú mu v § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, za čo nemožno oprávneného sankcionovať.
Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený nenamietal záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere zo dňa 27.4.2004 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a povinným. Dotknuté, vecne správne, konštatovanie má pritom zásadný význam pre posúdenie prejednávaného prípadu.
Odvolateľ účelovo argumentuje čiastkovými konštatovaniami z odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-40/08. Predmetné rozhodnutie sa vo výroku totiž týka práve posudzovania charakteru rozhodcovskej doložky a priznáva exekučnému súdu oprávnenie na jej prieskum (...“vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom“...). Predovšetkým však v bode 34 odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.
Rovnako aktuálna vnútroštátna judikatúra priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 z 13.1.2013).
Okrem označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odvolací súd poukazuje na ustálené závery aplikačnej praxe (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011), v zmysle ktorých pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (tým je zodpovedaná i ďalšia odvolacia námietka, a to že exekučný súd môže len zastaviť exekučné konanie, ale nie nevydať poverenie), ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Takýto postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia, exekučný súd si ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu, iba skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, t.j. či ho (okrem iného) vydal rozhodcovský súd s právomocou pre daný spor.
Dojednanie o rozhodcovskej doložke v súdenej veci je zaradené do všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný. Povinný/spotrebiteľ ju (zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky) mohol iba ako celok buď prijať, alebo odmietnuť. Nemal teda na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, čo je v rozpore tiež s § 93b ods. 2 veta druhá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách („...klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy...“). Nadväzne neobstojí ani argumentácia odvolateľa, že nemôže byť sankcionovaný za to, že on, resp. jeho právny predchodca, len plnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
Krajský súd zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľovi bola poskytovaná aj v dotknutom období (k 27.4.2004), a to prostredníctvom typovej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Nie je preto podstatné, či predmetná zmluva bola oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom, označovaná ako zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka, rozhodujúcim je, že sa svojim charakterom jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, z čoho vyplýva ochrana povinného v celej škále spotrebiteľsko-právnej ochrany.
Na základe uvedeného odvolací súd (zhodne s okresným súdom) konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v dotknutej spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť (vopred veriteľom/oprávneným) určený rozhodcovský súd. Odvolací súd nadväzne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.