Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19Co-141-2012.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/141/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Y. L., a.s., O. cesta XX, K., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej M. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K., G. XXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom AK v Poprade, Štefánikova 882/39, v konaní o zaplatenie 3.849,04 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.3C/167/2010-170 zo dňa 05.04.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania vo zvyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaná povinnosť uhradiť v prospech žalobcu istinu 3.779,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p. a. zo sumy 3.779,08 Eur od 25. 06. 2007 do zaplatenia, všetko na účet žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti súd konanie zastavil. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa, advokáta Advokátskej kancelárie v Bratislave trovy konania vo výške 1.048,20 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 3.849,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p.a. z uvedenej sumy od 25.06.2007 do zaplatenia. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/06/90976 uzavretej dňa 24.04.2006 úver vo výške 5.103,57 Eur za účelom financovania osobného motorového vozidla zn. DAEWOO Nubira. Toho istého dňa bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 06/90976/ ZPVP, ktorou žalovaná ako dlžník na zabezpečenie všetkých pohľadávok vzniknutých zo zmluvy o spotrebnom úvere previedla na žalobcu ako veriteľa, vlastnícke právo k financovanému predmetu. Žalovaná nadobudla predmet financovia na základe zmluvy o dodávke tovaru - kúpnej zmluvy č. 96/ KZO zo dňa 24.04.2006
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v žalobe trval na tom, že žalovaná svoj záväzok uhradiť mesačné splátky nesplnila, dostala sa do omeškania, preto v súlade s článkom VII. ods. 1 písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok žalobca ku dňu 26.07.2006 určil predčasnú splatnosť úveru.
Žalobca tak ku dňu 26.07.2006 určil predčasnú splatnosť úveru. Tým vznikol žalobcovi nárok na peňažné plnenie, ktorý si uplatnil finančným vyúčtovaním zmluvy č. UZF/06/90976 zo dňa 30.05.2007 vo výške 3.928,88 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 24.06.2007. Žalovaná tento svoj záväzok neuhradila.
V odôvodnení napadnutého rozsudku bolo ďalej konštatované, že žalovaná žiadala návrh zamietnuť poukazujúc okrem iného aj na premlčanie nároku. Mala za to, že predmetný právny vzťah je civilnoprávnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže odstúpenie od zmluvy žalovaná prevzala 27.07.2006, premlčanie podľa Občianskeho zákonníka uplynulo dňa 27.07.2009.
Súd prvého stupňa danú vec posúdil ako záväzkovo právny vzťah riešený Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aj premlčaciu lehotu posudzoval ako 4-ročnú a mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Taktiež neakceptoval námietku žalovanej týkajúcu sa neprijateľných podmienok uvedených v zmluve s tým, že na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 258/01 Zb. o spotrebiteľských úveroch.
Pre čiastočné späťvzatie návrhu čo do výšky 40 Eur bolo konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavené.
Nárok na úrok z omeškania posúdil súd prvého stupňa podľa ust. § 369 ods. 1 OZ s tým, že omeškanie trvalo od 25.06.2007.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého úspešnému účastníkovi priznal trovy konania celkom vo výške 1.048,20 Eur podľa § 10 ods. 1, § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 817,70 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 230,50 Eur.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehota podala odvolanie žalovaná. Súdu prvého stupňa vytýkala nesprávne právne posúdenie veci a to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávny skutkovým zisteniam ( § 221 ods. 1 písm. h/ O. s.p. ). Ďalej tiež uviedla, že konanie má inú vadu, a to nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolateľky napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia NS SR, a aj na rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS/119/03-30 a IV. ÚS/115/03, podľa ktorých účastník má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Podľa odvolateľky napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo zo žiadnej jeho časti nie je zrejmé, na podklade akých právnych predpisov rozhodol a vyslovil svoje právne závery. Nie je z neho teda jasné, z akého dôvodu a na základe akých úvah dospel k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
Odvolateľka v ďalšom poukázala na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol už zrušený a ktorý upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru a poskytoval ochranu spotrebiteľa, s čím sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca úmyselne obišiel uvedený zákon a podriadil zmluvu pod znenie Obchodného zákonníka. Vyslovila svoj názor, že uvedený zmluvný vzťah podlieha režimu Občianskeho zákonníka a opätovne aj v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.02.2008 č.k. 1Sžo/106/2007 so záverom, že zmluvný vzťah účastníkov aj lízingovej zmluvy má zodpovedať všeobecnej úprave zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o občianskoprávny vzťah, kde rozhodujúca bude aj úprava ostatných náležitosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Poukázala na ust. § 52 a § 53 OZ.
Podľa odvolateľky samotné všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o spotrebnom úvere č. 06/90976 obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Keďže predmetná zmluva o spotrebnom úvere č. UZF/06/90976 sa týka žalovanej ako spotrebiteľa - fyzickej osoby, aj premlčacie doby sa musia riešiť Občianskym zákonníkom, kde podľa § 101 je premlčacia doba 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. V zmysle ust. § 100 a § 101 OZ všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Premlčanie sa musí riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sú v prospech spotrebiteľa - žalovaného.
V odvolaní ďalej poukázala na to, že samotná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou a ďalšia strana ku nej len pristúpila podpísaním s akceptáciou obsahu. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, poprípade návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej trovy konania.
K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že považuje odvolanie za neodôvodnené, účelové a postrádajúce oporu v zákone. Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol. Vyslovil svoj názor, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľského úveru, hmotnoprávne upravený ustanoveniami Obchodného zákonníka, vrátane premlčania. Zákon o spotrebiteľských úveroch je osobitným zákonom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje zmluvy o úvere. Aj premlčanie je treba posudzovať podľa predpisov Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy nebola ako zmluvný typ spotrebiteľskou zmluvou dotknutá zmluva v zmysle § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007. Až novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008, bolo vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na právnu formu uskutočnené uvedenou novelou. Predmetný právny vzťah je treba posudzovať podľa doterajších predpisov, t. j. podľa Občianskeho zákonníka platného a účinného pred 01.01.2008. Predmetná úverová zmluva preto nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007. Taktiež poukázal na to, že žalovaná nijako neuviedla, že v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán vo VZP úverovej zmluvy. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 178,46 Eur.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné pre jeho nepreskúmateľnosť zrušiť.
Z ust. § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len O. s. p. ) vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na spravodlivý súdny proces je zákonným právom účastníka súdneho konania a je garantované Ústavou SR ( článok 46 a nasl. ), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( článok 6 ods. 1 ), ako i zákonmi Slovenskej republiky.
Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( pozri nálezy Ústavného súdu SR z 12.05.2004, sp. zn. I. ÚS/226/2003, z 27.07.2011, sp. zn. III. ÚS/198/2011 ).
Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s citovaným ust. § 157 ods. 2 O. s. p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku
a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočností, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia musí mať tú základnú vlastnosť, že a je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. V takomto prípade ide o arbitrárne rozhodnutie, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie absolútne nedostatočne, bez toho, aby náležite uviedol, z akého právneho titulu vyplynula žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu priznanú vo výške 3.779,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 25.06.2007, pritom sa nedá zistiť ani to, z čoho priznaná istina pozostáva.
Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré každý rozsudok v odôvodnení musí obsahovať, a to okrem tvrdeného nároku žalobcu, stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považoval súd prvého stupňa za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal prípadné ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvého stupňa neuviedol riadne ani príslušnú citáciu právnej normy, pod ktorú subsumoval priznaný nárok žalobcu.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania vo zvyšujúcej časti postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vrátil a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa je opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že náležite dodrží zákonné ustanovenia pre odôvodnenie rozsudku, kde okrem iného stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Jeho úlohou bude zhodnotiť aj všetky odvolacie námietky žalovanej a v rámci odôvodnenia nového rozhodnutia sa náležite vysporiada so všetkým, čo každé riadne odôvodnené rozhodnutie súdu musí obsahovať.
V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť súdu prvého stupňa na poskytnutie nevyhnutnej ochrany spotrebiteľa, ktorým žalovaná v predmetnom právnom vzťahu nepochybne je a ktorú musí v zmysle ustálenej judikatúry súd každému spotrebiteľovi poskytnúť. Musí preto náležite prehodnotiť právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi, a či došlo k platnému „určeniu predčasnej splatnosti úveru žalobcom“, či vznikol žalobcovi nárok na žalovanú sumu, z čoho táto pozostáva. V prvom rade však bude úlohou súdu prvého stupňa vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú žalovanou počas prvostupňového ako aj druhostupňového konania a v tejto súvislosti bude nevyhnutné vykladať si všetky ustanovenia potrebné pre rozhodnutie v prospech spotrebiteľa tak, aby bola náležite zabezpečená jeho ochrana aj v súvislosti s implementáciu smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Iba ak súd prvého stupňa zistí, že nárok nie je premlčaný, iba v takom prípade sa bude zaoberať nárokom ako takým, ktorý posúdi podľa príslušného hmotného práva, a to v súlade s charakterom uzatvorenej zmluvy ako spotrebiteľskej.
Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.
V zmysle ust.§ 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd ešte dodáva, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie vo zvyšujúcej časti zastavené. Preto tento výrok nadobudol právoplatnosť v zmysle § 206 ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.