Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20CoE-78-2013.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Subarea
20CoE/78/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F I M A K O spol. s r.o., so sídlom Dlhá 89, 010 09 Žilina, IČO: 31 573 657, o vymoženie 29 258,02 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu X. X. XXX/XX, XXX XX N., pod sp.zn. EX 23/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/262/2003-15 zo dňa 4.2.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie potvrdzuje.
V nenapadnutej časti ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,55 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej „EP“), § 58 ods. 1 EP. Konštatoval, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24K 345/97-372 zo dňa 3.9.2008 súd zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia. Vzhľadom na to, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nedošlo k prevodu, resp. k prechodu predmetného dlhu na iný subjekt, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a súčasne o jej zastavení. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, na tieto zaviazal oprávneného podľa § 203 ods.2 EP, nakoľko trovy exekúcie nemôžu byť vymožené od povinného z dôvodu neexistencie majetku už neexistujúceho subjektu. Z hľadiska výpočtu výšky odmeny exekútorovi aplikoval § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) oprávnený nie je povinný hradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Navrhol, aby súd predmetné uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekúcie
Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril.
V predkladacej správe zo dňa 06.08.2013 (č.l. 24 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že VSÚ správne postupoval, keď zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť trovy exekúcie s poukazom na ust. §
203 ods. 2 EP, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra po zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, a preto exekúcia na povinného bola zastavené pre nedostatok majetku podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Tento názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS SR 4MCdo 14/2006.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadne výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne, pri aplikácii § 219 ods. 1 O.s.p..
V prvom rade krajský súd uvádza, že ak je príčinou zániku povinného nedostatok jeho majetku po splnení rozvrhového uznesenia, exekučný súd zastaví exekúcie nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods.1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP). V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 veta prvá EP). V tomto je súdna prax ustálená (napr. uznesenie NS SR č.k. 6 M Cdo 13/2012 zo dňa 15. augusta 2012). Ak teda v danom prípade došlo k výmazu z obchodného registra povinného z dôvodu, že konkurzný súd rozhodol o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia (čo vyplýva z výpisu z obchodného registra na povinného), je nepochybné, že príčinou zániku povinného bol nedostatok jeho majetku. V tom prípade prvostupňový súd nesprávne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ale bolo potrebné ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Keďže však výrok uznesenia prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení nebol napadnutý odvolaním, tento zostal nedotknutý. Uvedené však odvolací súd konštatuje vzhľadom na to, že právne posúdenie konkrétneho dôvodu zastavenia exekúcie má priamy dôsledok na rozhodovanie súdu o závislom výroku, ktorým je výrok o náhrade trov exekúcie.
Keďže, ako vyplýva z odôvodnenia vyššie, v danom prípade bola exekúcie zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je potrebné bez ďalšieho aplikovať § 203 ods. 2 EP a rozhodnúť o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora tak, že tieto trovy znáša oprávnený. Ak teda nastane taká skutková situácia, že príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, ako tomu bolo práve v danom prípade, exekučný súd je povinný postupovať podľa § 203 ods. 2 EP a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. V tomto prípade nie je možné a ani potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, pretože zavinenie oprávneného sa skúma len v prípade skutkovej podstaty uvedenej v § 203 ods. 1 EP. Ak však nastane situácia ako v danom prípade, je potrebné použiť ust. § 203 ods. 2 EP a zaviazať na náhradu trov oprávneného. Preto nepochybil prvostupňový súd, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Okresný súd svoje rozhodnutie o trovách exekúcie oprel o ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 238 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. septembra 2005).
Podľa § 203 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ust. § 203 ods. 1 a 2 zák.č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.08.2005) upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Je síce pravdou, že v tomto ustanovení, ani v ostatných ustanoveniach upravujúcich trovy exekúcie (§ 200 až § 203 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005), zákonodarca výslovne neupravil, že v prípade zániku povinného z dôvodu výmazu bez právneho nástupníctva je povinný hradiť trovy exekúcie oprávnený.
Znenie § 203 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005 je podľa názoru krajského súdu aplikovateľné aj na posudzovanú procesnú situáciu, keď bolo jednoznačne preukázané, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v dôsledku zrušenia konkurzu na majetok povinného po splnení
rozvrhového uznesenia, došlo k výmazu povinného z obchodného registra bez právneho nástupníctva. Uvedená situácia jednoznačne preukazuje, že došlo k zániku povinného, že ani de facto nemôže existovať žiaden majetok povinného. Aplikácia ust. § 203 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. na prejednávanú vec je vecne správa a použiteľná aj pre posudzovanú skutkovú a procesnú situáciu. Je nesporné, že povinný nielenže nemá majetok, ale neexistuje a že žiadny majetok nemôže neexistujúci subjekt vlastniť. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o trovách exekúcie a s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 je tu povinnosť, aby k náhrade trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník a riadne a včas podanému odvolaniu zákonný sudca nevyhovel, tak ako vyplýva z obsahu spisu, je vecne správne, a preto toto rozhodnutie potvrdil. Súčasne krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, a to pri aplikácii § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v konaní, nevzniká mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor, ktorý bol účastníkom konania v konaní o náhrade trov exekúcie, si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.