Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-270-2011.pdf
PDF · 157.96 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/270/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: R. T., W.. X.X.XXXX, M. F. Q. X, V. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 30.8.2011 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v celkovej výške 1.566,39 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že sudkyňa Okresného súdu Košice I R.. Y. sa počas konania vo veci 36C/136/2008 správala voči nemu diktátorsky, ex offo zneužívala svoju funkciu a nútila ho k tomu, aby vypovedal tak, ako chce ona, resp., ako to chce ona počuť. Keď prirovnal svoju bývalú manželku k domine, tak mu chcela napariť poriadkovú pokutu za takéto vyjadrovanie sa, a keby jej manžel také niečo povedal, tak že by si to odskákal. Začala prirovnávať jeho manželský vzťah k jej manželskému vzťahu. Bola, ako keby sa nedokázala ovládať, ako by si svoje frustrácie zo svojho manželstva prenášala do súdneho konania. Ďalej mu sudkyňa zhabala originál majetkového priznania, ktorý jej predložil počas konania k nahliadnutiu. Aj keď ju opakovane niekoľkokrát žiadal, aby mu originál majetkového daňového priznania vrátila, sudkyňa s výsmechom povedala, že nevráti, a že si ho ponechá v spise. Spôsob, akým sudkyňa odmietla vydať originál majetkového daňového priznania navrhovateľovi, sa dá prirovnať k týraniu, resp. diskriminácii podriadeného z dôvodu moci nad podriadeným. Až keď navrhovateľ vstal s tým, že ide žiadať o vrátenie originálu majetkového daňového priznania predsedu príslušného okresného súdu, sudkyňa bola ochotná vrátiť ho s tým, že hneď v danom momente má ísť urobiť na vrátnicu súdu kópiu jeho majetkového daňového priznania aj pre advokáta protistrany.
Keďže v takomto duchu vedené konanie nemôže viesť k spravodlivému, resp. zákonnému rozsudku vo veci, navrhovateľ sa rozhodol podať priamo počas konania námietku zaujatosti voči sudkyni. Sudkyňa však povedala, že nemá nárok na podanie námietky a začala mu citovať zákon, že námietka sa dá podať len na prvom pojednávaní. On ako účastník konania však trval na tom, že ju podáva. Nakoniec jeho naliehaním sudkyňa námietku do diktafónu zaznamenala, avšak podstatu jeho odôvodnenia námietky do diktafónu výsmešne prekrútila. Oznámil jej teda, že odôvodnenie dodatočne doručí písomne.
Navrhovateľ mal za to, že sudkyňa vyššie opísaným konaním okrem iného aj zásadným spôsobom porušila sudcovskú etiku, nepresadzovala a neobhajovala nezávislosť sudcovskej funkcie, nevystupovala nezaujato k stranám v konaní bez predsudkov z dôvodu pohlavia, nedbala o to, aby svojim správaním nebolo možné spochybniť jej nestrannosť.
Dňa 20.1.2010 bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3NcC/59/2009-82, z ktorého vyplýva, že senát Krajského súdu nevylúčil sudkyňu R.. Y. z rozhodovania vo veci s odôvodnením, že sudkyňa R.. Y. vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sa absolútne nezakladajú na pravde. Sudkyňa z konania vylúčená nebola.
Dňa 26.6.2009 doručil predsedovi Okresného súdu Košice I sťažnosť na sudkyňu R.. Y.. Túto sťažnosť predseda súdu vyslovene „odpinkal“ a dal ju vybavovať podpredsedníčke Okresného súdu Košice I R.. J.. Keďže s vybavením sťažnosti nesúhlasil, dňa 15.2.2010 podal opätovnú sťažnosť na sudkyňu Okresného súdu Košice I R.. Y.. Pri riešení opakovanej sťažnosti podpredsedníčka súdu R.. J. porušila svoje povinnosti, keď sťažnosť prejednala úplne v rozpore s princípom spravodlivého prístupu. Dňa 4.3.2010 vypočula právneho zástupcu jeho bývalej manželky. Z vyjadrenia odpovedi na jeho opakovanú sťažnosť pre neho vyplynulo iba to, že ten samozrejme nie pod prísahou sa vyjadril k čomukoľvek, len nie k faktom, na ktoré on ako sťažovateľ poukazoval. Vyjadril iba svoje pocity, ktoré navrhovateľ nemohol konfrontovať žiadnou otázkou. R.. J. si neprizvala na vyjadrenie sa k faktom, ktoré boli uvádzané v sťažnosti protistranu v tomto konaní, t.j. jeho bývalú manželku. Ako dôvod jej neprizvania podpredsedníčka súdu uviedla: „pretože jej záujem v tomto konaní je protichodný so záujmom sťažovateľa“. K takémuto zdôvodneniu jej neprizvania navrhovateľ môže uviesť iba to, že zo skutočností, ktoré sa mu v tomto konaní udiali boli v tomto konaní všetci, t.j. sudkyne a aj právny zástupca protichodní so záujmami sťažovateľa. Preto navrhovateľ žiadal, aby opätovne boli vypočutí: K.. E. T., R.. H. F., R.. E. Y., R.. X. J., ako aj zapisovateľka R.. J..
Taktiež navrhovateľ uviedol, že bolo porušené jeho právo podať sťažnosť priamo u predsedu súdu do zápisnice. Predmetom jeho sťažnosti do zápisnice mal byť spôsob, akým Okresný súd Košice I zmenil právo občanov na preštudovanie súdnych spisov, účinkom čoho nastal na predmetnom súde podľa názoru navrhovateľa zámerne vytvorený chaos. Pred zmenou smel občan vidieť spis okamžite, keď sa na preštudovanie spisu dostavil. Keď sa však dňa 26.2.2010 navrhovateľ dostavil na Okresný súd Košice I za účelom preštudovania si spisu vo veci, v ktorej konala práve sudkyňa R.. Y., nebolo mu umožnené si tento spis preštudovať. Bol „odídený“ s tvrdením, že spis si môže preštudovať až o 2 týždne. Rozhodol sa preto podať sťažnosť priamo u predsedu súdu do zápisnice. R.. J. ako podpredsedníčka súdu, ktorá ho prijala, odmietla spísať do zápisnice jeho sťažnosť. Odhovárala ho všemožne, len aby sťažnosť nepodal. Snažila sa ho presvedčiť, že nech sťažnosť nepodáva, a že ona mu na oplátku umožní to, aby si predmetný spis preštudoval prednostne u nej v kancelárii, nakoľko ho mala práve pred sebou na stole. Na tvrdenie podpredsedníčky súdu, že na spisovanie do zápisnice nemá navrhovateľ nárok, tento vstal s tým, že ide podať sťažnosť k predsedovi Krajského súdu. Vzápätí R.. J. zavolala zapisovateľku. Tá však nechcela písať to, čo do zápisnice chcel uviesť navrhovateľ, ale len výlučne to, čo jej kázala autoritatívnym spôsobom R.. J.. Za účelom toho, aby mal aspoň doklad o tom, že v ten deň chcel podať sťažnosť do zápisnice, navrhovateľ podpísal úradný záznam, ktorý zapisovateľke nadiktovala R.. J., a ktorý obsahom úplne prekrúca to, čo sa udialo. Keďže to, ako funguje právo občanov na preštudovanie si spisov na Okresnom súde Košice I navrhovateľovi nebolo ľahostajné a R.. J. odmietla spísať sťažnosť do zápisnice, rozhodol sa navrhovateľ dňa 26.2.2010 požiadať ju listom, aby ho informovala, ako vybavovala jeho sťažnosť. Odpoveď na sťažnosť dostal od R.. J. dňa 19.3.2010. S vybavením sťažnosti nebol spokojný, namietol, že sťažnosť nebola vybavená v súlade s princípom rovnosti účastníkov konania, lebo je v odpovedi na jeho sťažnosť uvedených množstvo klamstiev a neprávd, a to je aj jeden z dôvodov, prečo inicioval toto konanie.
Postupom súdu mu vznikla škoda vo výške 66,39 EUR za zaplatenie súdneho poplatku. Ak by konanie o vybavenie jeho námietky zaujatosti proti R.. Y. bolo prebehlo v súlade so zákonom, bol by mu vrátený súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti, pretože súd v konaní o námietke zaujatosti by zistil, že sudkyňa R.. Y.Ú. konala voči jeho osobe diskriminačne a zaujato. Krajský súd v Košiciach mal zistiť, že
jeho vznesená námietka zaujatosti by bola opodstatnená. Čo sa týka ďalšieho odškodného vo výške 1.500,-EUR, je to nemajetková ujma z toho, že musel písať sťažnosti, venoval tomu čas, aby napravil nezákonný stav. Ešte teraz, keď si spomenie na pojednávania s R.. Y., tak má triašku v žalúdku. Doteraz má z toho traumu, a to aj napriek tomu, že už ubehli 4 roky.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že vie, že na vine nie sú len súdy, ale aj celý systém, a keď je zlý systém, sudcovia majú tendenciu sa v tomto trende viesť. Preto aj samotná jeho žaloba nesmeruje len voči sudkyni, ale voči štátu, ktorý zodpovedá za ten stav, aký tu je, pretože štát, resp. Národná rada SR pripravuje zákony. Samotný sudca, keď rozhoduje, cíti moc. Môže rozhodnúť akokoľvek, necíti zodpovednosť, resp. môže aj svojvoľne konať a takto pristupovať aj k účastníkom konania. Najväčšiu zodpovednosť za to, že dochádza k takýmto deformáciám v konaniach nesú poslanci Národnej rady SR. Ľudia sú súčasťou systému a psychologický trend ich do seba vtiahne a závisí od osobnosti, toho- ktorého človeka, ako sa správa, resp., ako sa tomu poddá. Ľudia, ktorí sú autoritatívnymi typmi, a ktorí sú výbušnejší, najskôr vedome a neskôr už podvedome tento systém využívajú a zneužívajú, deformujú ho.
Navrhovateľ celú žalobu postavil na ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj na ustanovení čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Jemu ako účastníkovi konania vznikla ujma, že mu boli odopreté práva na spravodlivú ochranu a nestranné konanie.
Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich nediskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenska. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom je podľa Ústavného súdu porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (citát z nálezu Ústavného súdu I. ÚS 26/94 z 10.5.1994).
Rámec povinností štátneho orgánu, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu upravuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom protirečí príkazu ústavnej normy. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenom v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje tým ústavou zaručené práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup podľa tohto ustanovenia sa považuje aj iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, riadne sa ospravedlnil, k veci sa vyjadril písomne. Vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 21.6.2013. Vo vyjadrení odporca uvádza, že navrhovateľ v prvom rade namieta spôsob, akým bola vybavená jeho námietka zaujatosti a opätovná námietka zaujatosti vznesená v konaní pod sp. zn. 36C/136/2008 proti zákonnej sudkyni.
V súvislosti s namietaným postupom poukázal na to, že o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/59/2009-82, ktorým súd nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z obsahu žalobného návrhu ďalej vyplýva, že zákonná sudkyňa nebola vylúčená ani po podaní opätovnej námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa. S ohľadom na uvedené odporca považuje za potrebné zdôrazniť, že skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodované o vznesených námietkach zaujatosti, už boli predmetom rozhodovania pred príslušným orgánom, ktorý dôvod pre vylúčenie sudcu z konania nevzhliadol. Skutočnosti tvoriace podklad pre rozhodnutie o týchto námietkach však nemôžu byť predmetom konania o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Konanie o náhradu škody v zmysle tohto zákona nemôže nahrádzať konanie o námietke zaujatosti, v ktorom navrhovateľ nedosiahol vylúčenie zákonnej sudkyne z veci. Civilný súd nemá právomoc v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z.z. hodnotiť správnosť rozhodnutia orgánu oprávneného konať o námietke zaujatosti, resp. konštatovať, či bol namietaný sudca, v tej-ktorej veci zaujatý.
V tejto súvislosti odporca uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ so vznesenou námietkou zaujatosti nebol úspešný, v žiadnom prípade nezakladá nárok podľa zák. č. 514/2003 Z.z, v ktorom by mal byť prípadný neúspech navrhovateľa „zhojený“ poskytnutím finančnej náhrady zodpovedajúcej súdnemu poplatku za podanie námietky zaujatosti podľa zák. č. 71/1992 Zb. Ust. § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. jednoznačne stanovuje, že poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka uplatnená odôvodnene, čo však nemožno konštatovať vo veci žalobcu. Pre uplatnenie si takéhoto nároku v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. odporca nevidí dôvod, pričom opätovne zdôrazňuje, že konanie o námietke zaujatosti, prípadne neúspech v takomto konaní nemožno nahrádzať uplatnením si nároku v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na uvedené odporca namieta, že v súvislosti s postupom súdu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
V písomnom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že nemá vedomosť o obsahu podania podpredsedníčky Okresného súdu Košice I zo dňa 26.2.2010, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu, a ktorým mala byť vybavená sťažnosť navrhovateľa týkajúca sa práva na nahliadnutie požadovaného súdneho spisu. Odporca však poukázal na ust. § 195 zák. č. 543/2005 Z.z., že zákon nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by súd bol povinný zabezpečiť nazeranie do požadovaného spisu, pričom z predmetného ustanovenia vyplýva, že podrobnosti o nazeraní do spisu určí predseda súdu. Súd je pri poskytovaní súdnych spisov k nahliadnutiu bezpochyby limitovaný počtom osôb - žiadateľov, ktorí o nazretie spisov požiadali, ako aj personálnym a materiálnym vybavením súdu, pričom nie je možné pri každom žiadateľovi zabezpečiť, aby ten-ktorý spis bol k dispozícii okamžite, bezprostredne po tom, ako osoba o nazretie do spisu požiada. Odporca nespochybňuje právo navrhovateľa nahliadnuť do súdneho spisu, má však za to, že neumožnenie nahliadnutia bezprostredne po požiadaní zo strany navrhovateľa nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na uvedené mal odporca za to, že ani v jednom prípade nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu. Naviac, odporca dodal, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevzniká automaticky a dôvodnosť takto uplatneného nároku je potrebné spoľahlivo preukázať. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je pritom potrebné preukázať taký zásadný zásah do práv poškodenej osoby, pri ktorom nie je konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením, a pri ktorom nie je možné vzniknutú ujmu uspokojiť inak. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ vznik nemajetkovej ujmy nijako nepreukázal. Bližšie skúmanie prípadného vzniku nemajetkovej ujmy však odporca nepovažuje za potrebné, nakoľko podľa jeho názoru nebola preukázaná ani existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu doložil oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré mu odporca doručil dňa 27.7.2011. Odporca v oznámení uviedol, že žiadosti navrhovateľa nebolo vyhovené.
Na vznesenú námietku zaujatosti zákonného sudcu Y.. Y. J. v tejto veci zo dňa 2.3.2012 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5NcC/10/2012-26 zo dňa 13.3.2012 rozhodol o tom, že sudca Y.. Y. J. spolu s ďalšími sudcami nie sú vylúčení z prejednávania tejto veci. Z prejednávania a rozhodovania v tejto veci sú vylúčené sudkyne R.. U. E. R.. Y..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/136/2008 mal súd preukázané, a to predovšetkým zo zápisnice z pojednávania zo dňa 5.5.2009, že navrhovateľ výslovne žiadal zaprotokolovať, že na pojednávaní sa cítil diskriminovaný ako muž, nemohol sa slobodne vyjadriť ku skutočnostiam, boli mu zo strany sudkyne kladené otázky k predmetu konania, a keď on sa snažil otvorene a pravdivo vypovedať, stále mu boli kladené otázky a pritom na protistranu kladené otázky, prípadne jej výpoveď prerušovaná zo strany sudkyne nebola.
Ďalej zo zápisnice z tohto dňa je zrejmé, že navrhovateľ na otázku sudkyne, či vznáša námietku zaujatosti voči nej uviedol, že nie.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.6.2009 v spomínanej veci súd zistil, že navrhovateľ výslovne žiadal, aby mu súd vrátil predložené majetkové priznanie a žiadal to od sudkyne zvýšeným hlasom. Sudkyňou bol upozornený na jeho neprístojné správanie sa v pojednávacej miestnosti a na to, že voči sudkyni vystupuje hrubo. Bol upozornený, že v prípade, ak sa ešte raz tak bude správať, bude mu uložená poriadková pokuta.
Súd zároveň vrátil navrhovateľovi majetkové priznanie s tým, že po pojednávaní vyhotoví v budove Krajského súdu v Košiciach na prízemí v stánku PNS jeho kópiu a doručí ju súdu do pojednávacej miestnosti č. 123. Taktiež bol poučený v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p., že účastník konania je povinný dokladať do spisu listinné dôkazy v potrebnom počte rovnopisov.
Navrhovateľ na tomto pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že sudkyňa voči nemu vystupuje ako žena.
Navrhovateľ doručil súdu dňa 14.7.2009 námietku zaujatosti voči sudkyni R.. Y.. Žiadal, aby bola z prejednávania predmetnej veci vylúčená. Do spisu bola doložená aj sťažnosť na sudkyňu R.. E. Y., ktorú podal navrhovateľ dňa 14.7.2009 k sp. zn. 36C/136/2008. V sťažnosti navrhovateľ uviedol, že sudkyňa nedokáže nestranne viesť konanie vo veci. V konaní zreteľne diskriminuje jeho osobu ako muža psychickým nátlakom, resp. utláčaním, výsmechom, opovrhovaním a vyhrážaním sa pokutou, ak slobodne v konaní vypovedá k veci, čím dosahuje to, že navrhovateľ sa obáva vypovedať vo veci podľa skutočností podstatných pre vynesenie rozsudku a využíva svoju moc ex offo. Na sťažnosť sa písomne vyjadrila sudkyňa R.. Y.. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnosť sa nezakladá na pravde, priebeh pojednávaní vyplýva zo zápisníc z pojednávaní. V tejto právnej veci, ako aj v ostatných vystupuje nestranne a nie je si vedomá toho, že by sťažovateľa diskriminovala, pretože je muž. Sťažnosť považovala za neopodstatnenú.
Navrhovateľ podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.9.2009 doplnil námietku zaujatosti voči sudkyni, a to z dôvodu diskriminácie z dôvodu pohlavia, o čom sa mal dozvedieť dňa 23.6.2009.
Námietka zaujatosti bola predložená Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd uznesením č.k. 3NcC/59/2009-82 zo dňa 4.12.2009 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Košice I R.. E. Y. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/136/2008.
Sudkyňa R.. Y. dňa 15.3.2010 predložila spis predsedovi súdu z dôvodu svojej zaujatosti, pretože zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/67/2010 sa dozvedela, že navrhovateľ podal voči jej osobe žalobu o nápravu porušených práv diskrimináciou z dôvodu pohlavia. Mala za to, že samotné podanie žaloby voči jej osobe zakladá objektívny predpoklad, že má pomer k účastníkovi, t.j. k navrhovateľovi a preto možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Z toho dôvodu žiadala, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci 36C/136/2008. Predseda súdu opatrením zo dňa 17.3.2010 pridelil vec na rozhodovanie sudkyni R.. X. J..
R.. J. oznámila predsedovi súdu svoju námietku zaujatosti vo veci 36C/136/2008 z dôvodu, že navrhovateľ podal voči nej žalobu na Okresný súd Košice I, ktorá sa vedie pod sp. zn. 11C/67/2010. Predseda súdu opatrením zo dňa 12.5.2010 rozhodol o pridelení spisu R.. Ž..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I Spr 61/09 mal súd preukázané, akým spôsobom bola vybavovaná sťažnosť navrhovateľa voči sudkyni R.. Y.. Sťažnosť bola podaná dňa 14.7.2009. Sudkyňa sa ku sťažnosti vyjadrila dňa 29.7.2009. Predseda Okresného súdu odpovedal na sťažnosť navrhovateľovi dňa 14.8.2009. Navrhovateľ dňa 25.1.2010 podal sťažnosť na predsedu Okresného súdu Košice I a sudkyňu R.. Y.. Krajský súd v Košiciach sťažnosť 29.1.2010 postúpil na prešetrenie vybavenia sťažnosti na Okresný súd Košice I. Predseda súdu reagoval svojim stanoviskom dňa 4.2.2010. Dňa 18.2.2010 navrhovateľ doručil súdu opätovnú sťažnosť na sudkyňu R.. Y..
V tomto spise sa nachádza aj úradný záznam zo dňa 22.2.2010 spísaný na Okresnom súde Košice I R.. X. J., v ktorom sa uvádza, že do kancelárie podpredsedníčky súdu sa dostavil navrhovateľ, požiadal o spísanie úradného záznamu, pričom podpredsedníčka súdu R.. X. J. mu najskôr povedala, že spísanie úradného záznamu je nad rámec zákona. Na to navrhovateľ uviedol, že to bude riešiť inou formou. Následne podpredsedníčka súdu zavolala do svojej kancelárie asistentku a dala jej pokyn, aby si sadla za počítač a spísala do záznamu obsah sťažnosti, ktorú navrhovateľ chce podať. Tento však po 5 minútach s pani podpredsedníčkou zmenil svoj úmysel podať sťažnosť a uviedol do záznamu to, čo je uvedené vyššie. Zo strany podpredsedníčky mu bola ponúknutá možnosť, že v priebehu 10 minút mu zabezpečí spis, o ktorý žiadal v informačnej kancelárii. On však tento spôsob odmietol s tvrdením, že on nechce, aby bol vybavený prednostne, jemu ide o princíp, pretože ako by k tomu prišli iní občania, ktorí by sa nešli sťažovať. K tomu bol pripojený úradný záznam zo dňa 22.2.2010 napísaný pracovníčkami informačnej kancelárie - Y. L. E. V.Á. V., z ktorého vyplýva, že v tento deň sa do informačnej kancelárie dostavil navrhovateľ za účelom nahliadnutia do súdneho spisu. Účastníkovi bolo oznámené, že do spisu je možné nahliadnuť 2. alebo 3. marca 2010. On na to reagoval, že dovtedy môže byť vo veci konanie, a keď sa ho spýtali na spisovú značku s tým, že by bolo možné ho vybaviť aj hneď, pokiaľ by tam bolo nariadené pojednávanie, on sa hneď ohradil, že porušili jeho ústavné práva a spisovú značku im nepovedal. Chcel, aby mu dali písomne, že nemôže nahliadnuť do spisu. Opätovne ho vyzvali, aby povedal číslo spisu, do ktorého chce nahliadnuť, ale on nervózne a podráždene povedal, že sa ide sťažovať na informačnú kanceláriu.
Podpredsedníčka súdu R.. J. predvolala na vypočutie R.. H. F., ktorý sa zúčastnil pojednávania vo veci 36C/136/2008, ktorý sa vyjadril k sťažnosti navrhovateľa na sudkyňu R.. Y.. R.. F. vo svojej výpovedi uviedol, že z uskutočnených pojednávaní nenadobudol žiaden dojem, že by vo veci konajúca sudkyňa nadržiavala niektorej zo strán, resp. niektorú zo strán poškodzovala. Je pravdou, že zo strany vo veci konajúcej sudkyne boli určité výtky k správaniu sa navrhovateľa, a to aj na pojednávaní konanom dňa 23.6.2009, ale tieto výtky považoval osobne za oprávnené, keďže navrhovateľ nevypovedal k veci, naopak jeho výpoveď pravidelne skĺzavala do invektív voči protistrany. Nie je pravdou, že by ho protistrana slovne napádala, resp., že by tak konal on ako jej právny zástupca. Čo sa týka zhabania majetkového priznania, jednalo sa o listinný dôkaz v konaní, ktorý mal navrhovateľ predložiť, pričom tak učinil a daňové priznanie predložil len v jednom vyhotovení, ktoré sudkyňa chcela založiť do spisu. Navrhovateľ ho žiadal vrátiť, s čím sudkyňa nesúhlasila, ale nakoniec mu uvedené daňové priznanie vrátila. S tým, ale nesúhlasil on (R.. F.). Podľa jeho názoru, ktorý aj na pojednávaní okamžite vyslovil, mal byť tento listinný dôkaz ponechaný v spise tak, aby sa s ním mohli všetci účastníci, prípadne aj Krajský súd oboznámiť. Ďalej R.. F. vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť a ani si nespomínal na skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť o diskriminačnom prístupe sudkyne k navrhovateľovi z dôvodu pohlavia alebo akéhokoľvek iného dôvodu. Navrhovateľ sa vo svojich výpovediach vracal k svojmu spolužitiu s bývalou manželkou, k ich manželským problémom, prípadne aj k problémom v súvislosti s konaním o výživnom na maloleté deti a invektívam voči bývalej manželke. Bol vo veci konajúcou sudkyňou upozorňovaný, aby sa k týmto veciam nevracal, že nie sú predmetom konania, aby sa správal slušne a možno z tohto vyplýval pocit jeho diskriminácie, čo R.. F. vôbec za diskrimináciu nepovažoval.
V spise sa nachádza aj odpoveď predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 9.3.2010 ako vybavenie opakovanej sťažnosti, ktorú zaslal navrhovateľ na sudkyňu vo veci 36C/136/2008.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Týmto zákonom je zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Podľa § 1 písm. a) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu:
1. Ako sa voči nemu počas konania, resp. pojednávania správala zákonná sudkyňa
2. Akým spôsobom bola vybavovaná jeho sťažnosť na postup sudu
Ad. 1)
Proti postupu a správaniu sa sudkyne R.. Y. na pojednávaní vo veci sp. zn. 36C/136/2008 podal navrhovateľ jednak námietku zaujatosti, ako aj sťažnosť. O námietke zaujatosti rozhodol v zmysle ust. § 16 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd, a to uznesením č.k. 3NcC/59/2009-82 zo dňa 4.12.2009 tak, že sudkyňa R.. Y. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/136/2008. O námietkach voči tomu, ako sa mala správať sudkyňa na pojednávaní, teda už nadriadený súd raz právoplatne rozhodol. Konanie o náhradu škody podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže nahrádzať konanie o námietke zaujatosti, v ktorom účastník nedosiahne také rozhodnutie, aké by si predstavoval. Civilný súd nemá právomoc v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z.z. hodnotiť správnosť rozhodnutia orgánu oprávneného konať o námietke zaujatosti, resp. konštatovať, či bol namietaný sudca zaujatý alebo nie.
Navrhovateľ sa súdnej ochrany svojho práva domáhal v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava vo svojom čl. 46 ods. 4 hovorí, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je práve zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, okrem iného nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ak by sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 6 ods. 1
citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto prípade uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3NcC/59/2009-82 zo dňa 4.12.2009, ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa R.. Y. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 36C/136/2008 zrušené nebolo. Práve v tomto rozhodnutí sa Krajský súd v Košiciach zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa voči tomu, ako sa sudkyňa R.. Y.Á. správala voči jeho osobe počas pojednávania.
Nesprávny úradný postup je definovaný v § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Za nesprávny úradný postup sa okrem iného považuje aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. V tejto súvislosti musí súd opäť poukázať na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3NcC/59/2009-82 zo dňa 4.12.2009, v ktorom o nezákonnom zásahu sudkyne do práv sťažovateľa bolo rozhodnuté tým, že sudkyňa nebola vylúčená, Krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci vylučovali.
Ďalej súd poznamenáva, že z rovnakých dôvodov, ako bola vznesená námietka zaujatosti voči sudkyni R.. Y. navrhovateľ podal aj sťažnosť predsedovi súdu dňa 14.7.2009. Súd sa sťažnosťou riadne zaoberal, o čom svedčí pripojený spis pod sp. zn. Spr 61/09. Sťažnosť, ako aj opätovná sťažnosť boli vybavené ako nedôvodné, nakoľko v postupe zákonnej sudkyne neboli zistené žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by samotné vedenie pojednávania z jej strany mohlo vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti. Aj v tomto prípade musí súd konštatovať, že v rámci žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nemôže preskúmavať, či námietke bolo vyhovené alebo nebolo vyhovené, či bola vyhovená ku spokojnosti sťažovateľa alebo nie, ale musí posudzovať len procesný postup súdu pri vybavovaní sťažnosti. Pochybenie súdu pri vybavení sťažnosti proti R.. Y. však navrhovateľ nenamietal, resp. nie je to predmetom tohto konania.
Keďže v tejto časti žaloby nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nie je potom možné priznať ani náhradu škody.
Ad. 2)
Druhá časť žaloby smerovala voči správaniu sa a postupu R.. J., ktorá vybavovala sťažnosť navrhovateľa voči postupu informačnej kancelárie. Navrhovateľ chcel naštudovať v informačnej kancelárii spis, v ktorom konala R.. Y., avšak tam mu povedali, že spis môže dostať k nahliadnutiu až o 2 týždne. Preto sa rozhodol, že to oznámi predsedovi súdu a zároveň, že na takýto postup podá aj sťažnosť. Preto šiel za predsedom súdu, ten ho však poslal za podpredsedníčkou R.. J.. Podpredsedníčka súdu odmietla zaprotokolovať jeho sťažnosť do zápisnice. Namiesto toho mu navrhla, že si môže spis preštudovať, pretože ho mala práve pred sebou na stole. Navrhovateľa v tejto chvíli ani nezaujímal jeho konkrétny spis, ale chcel poukázať na to, že ľudia dlho čakajú, kým si môžu naštudovať svoje spisy, a aby súd odstránil takýto nedostatok. Zároveň sa spýtal podpredsedníčky súdu, či aj iným ľuďom umožní naštudovať si spis v jej kancelárii. Ona odpovedala, že nie. Navrhovateľ takýto postup považoval za klientelizmus, preto trval na tom, že chce spísať do zápisnice sťažnosť, čo mu podpredsedníčka súdu umožnila až po tom, ako povedal, že pôjde za predsedom Krajského súdu. Sťažnosť spisovala zapisovateľka R.. J.. Tá však písala iba to, čo jej diktovala R.. J.. Pretože navrhovateľ nesúhlasil s tým, ako R.. J. spisovala jeho sťažnosť, rozhodol sa, že sťažnosť napíše sám. Postup R.. J. v navrhovateľovi vyvolal traumu. Podľa jeho názoru porušila zákon aj ústavu.
Nazerať do súdneho spisu umožňuje účastníkom konania ust. § 44 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.
Nazeranie do súdneho spisu bližšie rozoberá ust. § 195 zák. č. 543/2005 Z.z. o kancelárskom poriadku. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia nazerať do súdneho spisu možno na súde v informačnom centre súdu, v odôvodnených prípadoch aj v príslušnom súdnom oddelení, ale vždy pod dohľadom povereného zamestnanca súdu. Nazerať do súdneho spisu možno len v pracovných dňoch a v presne určenom čase. Údaje o tom, kde a kedy možno nazrieť do súdneho spisu, uvedú sa na informačnej tabuli súdu. Podrobnosti o nazeraní do súdneho spisu určí predseda súdu.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že nie je zákonom stanovená žiadna lehota, kedy má byť spis predložený účastníkovi alebo jeho právnemu zástupcovi k nahliadnutiu. Na nahliadnutie do spisu slúži informačná kancelária súdu, iba v odôvodnených prípadoch môže účastník alebo jeho právny zástupca nahliadnuť do spisu v súdnom oddelení. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal žiaden odôvodnený prípad, aby do súdneho spisu nahliadal v súdnom oddelení. Spis mu mal byť teda predložený v informačnom centre súdu. Súd je pri poskytovaní súdnych spisov k nahliadnutiu limitovaný počtom žiadateľov, ktorí o nazretie do spisu požiadali, ako aj personálnym a materiálnym vybavením súdu, pričom nie je objektívne možné pri každom žiadateľovi zabezpečiť, aby ten-ktorý spis bol k dispozícii okamžite, bezprostredne po tom, ako osoba o nazretie do spisu požiada.
Naviac, ako vyplýva z úradného záznamu spísaného pracovníčkami informačnej kancelárie Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2010, navrhovateľ po tom, ako mu bolo oznámené, že do spisu je možné nahliadnuť 2. alebo 3. marca 2010, nervózne a podráždene reagoval, že dovtedy môže byť vo veci konanie, a keď sa ho spýtali na spisovú značku s tým, že by bolo možné ho vybaviť aj hneď, pokiaľ by tam bolo nariadené pojednávanie, on sa hneď ohradil, že boli porušené jeho ústavné práva a spisovú značku nepovedal. Čiže pracovníčky informačného centra ani nemohli zistiť, či v predmetnom konaní je určený termín pojednávania.
Ďalej je potrebné si uvedomiť, že rovnaké právo nahliadnuť do súdneho spisu majú aj ostatní účastníci konaní, ktoré sa vedú na Okresnom súde Košice I, nielen navrhovateľ, pričom nahliadnutie do spisov sa zabezpečuje postupne. Navrhovateľ nepreukázal, že by tým, že dňa 22.2.2010 nemohol nahliadnuť do súdneho spisu, mu vznikla nejaká škoda, za ktorú by zodpovedal štát v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. (nemohol si naštudovať spis, v ňom listinné dôkazy, čo malo za následok rozhodnutie vo veci v jeho neprospech, prípadne, že mu bola uložená nejaká povinnosť, ktorú kvôli tomu nemohol splniť a bola mu uložená nejaká sankcia, atď.).
Čo sa týka spôsobu vybavenia sťažnosti navrhovateľa, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu, tu súd poukazuje na ust. § 64 zák. č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť nie je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.
Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, sťažnosť má smerovať proti spôsobeným prieťahom v konaní alebo proti porušeniu zásad dôstojnosti súdneho konania. Preto bolo povinnosťou podpredsedníčky súdu, ktorá pripravovala podklady pre vybavenie sťažnosti predsedovi súdu, aby zistila, čoho sa sťažovateľ, t.j. navrhovateľ svojou sťažnosťou domáha.
Navrhovateľ sa podanou sťažnosťou zo dňa 22.2.2010 domáhal toho, že mu nebolo umožnené nazrieť do súdneho spisu 36C/136/2008. Keďže predtým dňa 18.2.2010 navrhovateľ doručil súdu sťažnosť na R.. Y.Ú., spis mala v čase spísania sťažnosti u seba v kancelárii podpredsedníčka súdu R.. J.Á., ktorá pripravovala podklady predsedovi súdu na vybavenie sťažnosti. Bola to zhoda okolností, nič viacej a nič menej, že práve v čase, keď navrhovateľ prišiel podať sťažnosť, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do tohto spisu. Spis sa práve nachádzal u podpredsedníčky súdu. Žiadosti navrhovateľa o nahliadnutie
do predmetného súdneho spisu mohlo byť vyhovené okamžite. Navrhovateľ to však odmietol s tým, že nechce byť vybavený prednostne, jemu išlo o princíp.
V zmysle ust. § 42 ods. 2 O.s.p. každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde.
Podľa § 42 ods. 3 veta prvá O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že je pravdou, že každý účastník konania môže požiadať o spísanie svojho podania do zápisnice na súde. Ďalej však z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že každé podanie musí mať určitú formu, naviac musí byť z neho zrejmé, čo sa týmto podaním sleduje. Navrhovateľ svojim podaním chcel napísať sťažnosť na to, že mu nebolo umožnené ihneď nahliadnuť do súdneho spisu. Podpredsedníčka súdu priamo ponúkla navrhovateľovi ako sťažovateľovi vyriešenie jeho sťažnosti, a to bez toho, aby musela byť spísaná zápisnica. Z uvedeného vyplýva, že podpredsedníčka súdu R.. J. postupovala v súlade s ust. § 42 O.s.p., ako aj v súlade s ust. § 64 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a nedá sa teda konštatovať, že došlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to má na mysli ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.
Okrem toho, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu postupom podpredsedníčky súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti (podľa jeho tvrdenia jej nesprávnym úradným postupom) vznikla nejaká škoda. Nepredložil žiaden dôkaz, žiadnu listinu o vzniknutej škode, nedokladoval žiadne zhoršenie svojho zdravotného stavu spôsobené týmto konaním. Na predloženie všetkých listinných dôkazov bol riadne vyzvaný a poučený vzorom 114, ktorý riadne prevzal dňa 22.12.2011 a bol o tom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučený aj sudcom na pojednávaní dňa 13.9.2013.
Taktiež navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že súd neskoro predkladá účastníkom konania k nahliadnutiu spisy v informačnom centre.
Keďže súd nezistil v tejto žalovanej veci nesprávny úradný postup súdu a nebola preukázaná ani žiadna škoda, ktorá by vznikla navrhovateľovi, čo sú základné zákonné predpoklady zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ počas konania navrhol ako svedkov vypočuť: K.. T., R.. F., R.. Y., R.. J. a zapisovateľku R.. J..
Čo sa týka vypočutia K.. T., R.. F. E. R.. Y., ich výpovede mali objasniť, ako sa správala R.. Y. na pojednávaní. Tu súd poukazuje na to, že konanie R.. Y. ako zákonnej sudkyne posudzoval Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o námietke zaujatosti a čo sa týka vypočutia R.. J. a zapisovateľky R.. J. k spôsobu vybavenia sťažnosti a napísania úradného záznamu, tu súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise Okresného súdu Košice I Spr 61/09. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vypočuť navrhovaných svedkov, preto návrh navrhovateľa na vypočutie týchto svedkov zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade bol v plnom rozsahu úspešný odporca, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli. Navrhovateľ bol vo veci neúspešný, nárok na náhradu trov konania mu tak nevznikol, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).