Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/51/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: C.. B. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX Q., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 495 proti žalovanému: C.. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. ulica XXX/X, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej republiky, o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -52 zo dňa 13.02.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. -52 zo dňa 13.02.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil, ako druhé v poradí, záložné právo v prospech žalobkyne voči žalovanému na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 378 475,00 USD s príslušenstvom, ktorá jej vznikla na základe rozsudku vydaného Obvodným súdom pre 20. súdny obvod v okrese Lee a za okres Lee, Florida, Spojené štáty americké, občianskoprávne oddelenie, spis. zn. 21-CA-000764 zo dňa 14.11.2022 a to na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcim sa v okrese D., obci Q., katastrálne územie Q. a to pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXX/X vo výmere 564 m2, druh pozemku: záhrada, č. XXX/X vo výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X vo výmere 159 m2, druh pozemku: záhrada a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/X, druh stavby: budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby: rekreačný domček (I. výrok) a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (II. výrok).

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na svojich právach, ako i skutočnosť, že budúci možný výkon exekúcie by mohol byť ohrozený. Z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobkyňa má voči žalovanému judikovanú pohľadávku vo výške 378 475,00 USD, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským nálezom dňa 25.07.2022, ktorý bol následne potvrdený konečným rozsudkom Obvodného súdu pre 20. súdny obvod v okrese Lee a za okres Lee, Florida sp.zn. 21-CA-000764 dňa 14.11.2022. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre okres D., obec a katastrálne územie Q. bolo zrejmé, že žalovaný v priebehu súdneho konania zriadil na nehnuteľnostiach, ktorých je výlučným vlastníkom, záložné právo v prospech svojich rodičov. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností

bol povolený dňa 18.08.2022. V konečnom rozsudku boli na zaplatenie žalovanej sumy 378 475,00 USD okrem žalovaného zaviazané aj obchodné spoločnosti B. M. O. OF G. H. Y.., D.. a H.´S B., B., v ktorých bol žalovaný registrovaným zástupcom. Z predloženej výročnej správy obchodnej spoločnosti B. M. O. OF G. H. Y.., D.. bolo zrejmé, že žalovaný dňa 23.08.2022 požiadal o zmenu v osobe registrovaného zástupcu na F. F.. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že takéto konanie žalovaného, ktorým krátil resp. zaťažoval svoj majetok, dôvodne u žalobkyne vzbudzovalo obavu, že uspokojenie jej pohľadávky bude zmarené alebo značne ukrátené. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv strán sporu. V danom prípade sa žalobkyňa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach v obci Q. v okrese D., a to na rekreačnom domčeku a pozemkoch o celkovej výmere 753m2. Vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky 378 475,00 USD (351 383,34 Eur) a skutočnosť, že zabezpečovacím opatrením nedochádzalo k závažnému zásahu do práv žalovaného, nakoľko slúži výhradne na zabezpečenie nárokov žalobkyne a jeho zriadením nedochádzalo k zániku vlastníckeho práva žalovaného, mal súd prvej inštancie za to, že návrhu žalobkyne bolo potrebné vyhovieť.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu zamietol.

3.1 Žalovaný v prvom rade namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa žalovaného nevyporiadal s otázkou miestnej príslušnosti. Vychádzajúc z existujúcej právnej úpravy obsiahnutej v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa neho rozhodol nezákonný súd, čo v konečnom dôsledku už samotné rozhodnutie činí arbitrárnym. S poukazom na a vo vzťahu k miestnej príslušnosti zdôraznil tú skutočnosť, že má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky (uvedené v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie) a vychádzajúc i zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia táto skutočnosť bola žalobkyni v čase podania žaloby o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia známa a v konečnom dôsledku objektívne nesporná. V súvislosti s miestnou príslušnosťou uviedol, že v predmetnej právnej veci nie je daná ani osobitná miestna príslušnosť podľa až a ani kauzálna príslušnosť súdu v zmysle až . S poukazom na dikciu ustanovenia žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie. Zdôraznil tú skutočnosť, že nie je zrejmé ako skúmanie tejto procesnej podmienky konania mohol, čo i len opomenúť súd prvej inštancie, nie je zrejmé akými úvahami, pri skúmaní podmienok konania, sa súd prvej inštancie spravoval, v čom videl ďalšie flagrantné porušenie existujúcej právnej úpravy a ustálenej súdnej praxe.

3.2 Žalovaný ďalej v odvolaní zdôraznil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne otázky, teda i otázky procesného charakteru, a toto právo zahŕňa tiež, aby každá strana súdneho konania mala primeranú možnosť hájiť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere druhej strane. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že mu zásielkou prevzatou dňa 08.03.2023 bolo doručené len predmetné procesné rozhodnutie s tzv. krycím listom a informatívnou poznámkou podpísanou súdnym asistentom D.. K. D. a namietal, že mu nebol doručený, čo i len návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a nie sú mu ani známe poklady, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie odvoláva a práve ktorými súd prvej inštancie dôvodil vo vzťahu k otázke údajného ohrozenia prípadnej exekúcie. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa žalovaného v príkrom rozpore s jeho právom na spravodlivé konanie a konanie, ktoré rozhodnutiu bezprostredne predchádzalo považoval za výsostne nezákonné a minimálne zakladajúce právo žalovaného na ochranu prostredníctvom Ústavného súdu SR, resp. inštitúcii Európskej únie v rámci aproximácie právneho systému Slovenskej republiky.

3.3 Vo vzťahu k samotnej existencii žalobkyňou udávaného exekučného titulu žalovaný poukázal na to, že môže vychádzať pri hodnotení týchto skutočností len z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nakoľko iné poklady mu doručené doposiaľ neboli. Ďalej uviedol, že Okresným súdom Banská Bystrica je pod sp. zn. vedené exekučné konanie oprávneného C.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, ul. O. č. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpená advokátkou JUDr. Lucia Morgošová, advokátska kancelária

Tajovského č. 1, 811 04 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 346 932, proti povinnému C.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ul. F. č. XXX/X, D.: XXX XX Q., o vymoženie 387 475,00 USD s príslušenstvom. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 54 ods. 1 Exekučného poriadku, žalovaný ako osoba povinná podľa cudzieho exekučného titulu podal námietky, ktorými dôvodil vo vzťahu k otázke uznania cudzieho exekučného titulu a zdôraznil predovšetkým tú skutočnosť, že bol podaný návrh na zrušenie rozsudku na Obvodnom súde, 20. súdny dvor štátu Florida, v okrese Lee, v rámci ktorého dokonca namieta trestnoprávnu zodpovednosť žalobkyne majúc za to, že zo strany tejto došlo k sprisahaniu s cieľom získať finančný prospech prostredníctvom podvodu a marenia spravodlivosti, prílohou predmetných námietok bolo i pomerne rozsiahle podanie obsahujúce samotný návrh na zrušenie predmetného rozhodnutia, ktoré má byť cudzím exekučným titulom, pričom v konečnom dôsledku žalovaný žiadal, aby návrh na uznanie cudzieho exekučného titulu bol zamietnutý, resp. tomuto nebolo vyhovené dôvodiac tým, že predmetný exekučný titul je nulitný už od počiatku a nemôže byť pokladom pre vykonanie exekúcie. Žalovaný namietol, že mu nie je zrejmé už i s poukazom na absenciu doručenia návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, z akých dôkazov a pokladov súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená (zákonným predpokladom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia).

3.4 Vo vzťahu k zriadeniu záložného práva zapísaného na LV č. XXX kat. úz. Q. žalovaný zdôraznil, že k zriadeniu tohto záložného práva došlo na základe právne perfektného úkonu vyplývajúceho zo záväzko- právneho vzťahu a to ešte pred samotným rozhodnutím, ktoré má tvoriť cudzí exekučný titul. O existencii tohto rozhodnutia sa žalovaný dozvedel až po doručení návrhu na uznanie cudzieho exekučného titulu v rámci konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozporuplné tvrdenia súdu prvej inštancie, keď na jednej strane vyhovel návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na strane druhej poukazoval na existenciu záložného práva ako aj na rozhodnutie žalobkyne postupovať v rámci dikcie ustanovenia . Takýmto postupom v konečnom dôsledku podľa žalovaného absentuje akákoľvek obava z ohrozenia prípadnej exekúcie a žalobkyňa sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov do budúcna bude bez existencie akéhokoľvek zabezpečovacieho opatrenia môcť domáhať v rámci odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia . Vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia týkajúcim sa majetkovým prevodom žalovaného v USA a týkajúcich sa osoby p. F. F. alias D. D., tieto skutočnosti sú pre žalovaného neznáme, nepreskúmateľné a pre samotné konanie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam podľa neho právne irelevantné. Z dôvodov rozhodnutia nie je podľa žalovaného zrejmé, akých právne relevantných dôvodov sa na tieto skutočnosti, tvrdené len žalobkyňou (pravdepodobne v návrhu) súd prvej inštancie odvoláva.

4. Dňa 21.04.2023 sa k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila žalobkyňa, ktorá bola toho názoru, že z odvolania žalovaného nevyplýva jediný relevantný odvolací dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. Exekučný titul nebol zrušený a jeho vymáhateľnosti nič nebráni. Poukázala na to, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo dňa 17.03.2023 vydané poverenie na vykonanie exekúcie, doposiaľ však exekútor žiadne úkony vedúce k vykonaniu exekúcie neuskutočnil. Argumentáciu žalovaného ohľadom jeho námietok voči uznaniu cudzieho exekučného titulu je preto nutné považovať za irelevantnú. Samotná exekúcia je však podľa nej ohrozená pre správanie žalovaného, ktoré bolo dôvodom zriadenia záložného práva na jedinej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vlastní, keď sa predtým zbavil aj svojho majetku v zahraničí a jedinú nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky zaťažil, a to vedomý si existencie svojho záväzku voči žalobkyni.

4.1 K námietke miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že súd, ktorý rozhodol napadnutým uznesením, bol pre jeho vydanie vecne, kauzálne i funkčne príslušný, pričom súd nebol povinný skúmať svoju miestnu príslušnosť. Túto skúma až na základe námietky žalovaného uplatnenej pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Žalobkyňa podotkla, že nebolo jej zámerom podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na miestne nepríslušný súd, k podaniu návrhu na Okresný súd Lučenec došlo z dôvodu, že tento bol v dôsledku nepozornosti skopírovaný zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR ako prvý uvedený domnievajúc sa, že ide o súd vygenerovaný po zadaní trvalého pobytu žalovaného, podľa ktorého sa určuje všeobecný súd žalovaného, ktorý bol v predmetnej veci miestne príslušným. Žalobkyňa si je vedomá následkov spojených so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti, avšak je presvedčená, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by miestne príslušnému

okresnému súdu bránila v nariadení zabezpečovacieho opatrenia, a teda v rozhodnutí totožnom ako vydal Okresný súd Lučenec. Len pre úplnosť uviedla, že súčasná právna úprava odvolaciemu súdu nebráni v zrušení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, aby vec mohla byť postúpená miestne príslušnému súdu prvej inštancie. V tomto smere má žalobkyňa za to, že je potrebné zachovať jej právo na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu jej práv i právne účinky spojené s podaním jej návrhu.

4.2 K tvrdeniam o nedoručení návrhu žalobkyňa uviedla, že z dokladov nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise vyplýva, že žalovaný prevzal napadnuté uznesenie dňa 08.03.2023. Právneho zástupcu síce splnomocnil na jeho právne zastupovanie až dňa 22.03.2023, t.j. deň predchádzajúci poslednému dňu na podanie odvolania, ide však o advokáta, ktorý žalovaného zastupuje už od 04.01.2023 v súvislosti práve s vedeným exekučným konaním. Žalovanému teda podľa jej názoru nič nebránilo v tom, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu získal prístup do elektronického súdneho spisu, resp. aby žiadal o doručenie samotného návrhu. V tomto smere žalobkyňa poukazuje na obštrukčné správanie sa žalovaného, a to nie len v tomto, ale vo všetkých sporoch so žalovaným, ktoré proti nemu vedie. Prostredníctvom portálu Slovenskej pošty na sledovanie zásielok je zistiteľné, že žalovaný mal napadnuté uznesenie uložené na pošte už od 17.02.2023 a prevzal ho až posledný deň úložnej lehoty, rovnako tak odvolanie bolo podávané až posledný deň lehoty na podanie odvolania, v ktorom bolo ako dôvod uvedené nedoručenie návrhu žalobkyne žalovanému spolu s napadnutým uznesením, na ktorom je odvolanie v podstate postavené, keď žalovaný argumentuje, že nie je preto schopný riadne formulovať odvolacie dôvody. Uvedené pritom bolo možné zhojiť dopytom na súd a nie účelovo predmetnú skutočnosť využiť na podanie odvolania.

4.3 Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že podanie návrhu na zrušenie exekučného titulu nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku vydaného Obvodným súdom pre 20. súdny obvod v okrese Lee a za okres Lee, Florida, Spojené štáty americké, spis. zn. 21-CA-000764 zo dňa 14.11.2022, t.j. exekučného titulu. Zo strany žalovaného ide podľa nej opäť o účelové konanie v súvislosti s vedením exekučného konania proti nemu, pričom žalobkyňa je s návrhom oboznámená a konštatuje, že obsahuje vykonštruované dôvody, ktoré nemôžu pred žiadnym americkým súdom obstáť. Tvrdenie žalovaného, že sa dozvedel o existencii exekučného titulu až v exekučnom konaní, sa nezakladá na pravde. Vyplýva to aj zo samotného exekučného titulu, v ktorom je uvedené, že mu bol doručovaný elektronicky až na 3 e-mailové adresy a aj poštou. Žalovaný sa vyhýbal arbitráži aj súdnemu konaniu a všetky písomnosti zo súdu boli zasielané jeho právnemu zástupcovi a po tom ako ten vypovedal plnú moc, žalovanému na jeho e-mailové adresy a aj prostredníctvom pošty. V tejto súvislosti sa žalobkyňa ohradila voči tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného o špekulatívnom prístupe, či dokonca manipulácii s objektívnymi skutočnosťami. Rovnako nedôvodné sú podľa žalobkyne aj tvrdenia žalovaného, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú majetkové prevody žalovaného právne irelevantné, nakoľko práve tieto žalobkyňou preukázané majetkové prevody odôvodňujú obavu na strane žalobkyne z ohrozenia exekúcie a zakladajú podstatu pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

4.4 S poukazom na vyššie uvedené si bola žalobkyňa vedomá toho, že odvolaním napadnuté uznesenie môže byť zrušené z dôvodu vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti, avšak mala za to, že ide o jediný možný dôvod pre jeho zrušenie, pričom iný dôvod neexistuje. Preto navrhla, aby Okresný súd Lučenec po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, vec postúpil miestne príslušnému súdu s tým, že naďalej trvá na svojom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu podľa , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa 380 , bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario), rozhodnutie okresného súdu v súlade s , zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

7. Podľa (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Prostredníctvom procesného inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ako osobitného procesného postupu zakotveného v tretej hlave tretej časti , dochádza k posilneniu postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Napadnutým uznesením okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie po skončení konania, kedy peňažná pohľadávka bola v prospech žalobcu (ako veriteľa ) judikovaná rozhodnutím vydaným v inom štáte, pričom majetok žalovaného (ako dlžníka) v Slovenskej republike bol zaťažený záložným právom. Žalovaný požiadal o zmenu registrovaného zástupcu v zahraničných spoločnostiach, v ktorých túto funkciu vykonával. Podľa okresného súdu takéto konanie žalovaného, ktorým krátil, resp. zaťažoval svoj majetok vzbudzovalo u žalobkyne dôvodne obavu, že uspokojenie jej pohľadávky bude zmarené resp. značne ukrátené. Nakoľko žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na svojich právach, ako i skutočnosť, že budúci možný výkon exekúcie by mohol byť ohrozený, okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

12. Podľa (1) Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. (2) Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

13. Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

14. Podľa 324 ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal žalovaným vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie. Zákonodarca prostredníctvom v spojení s 324 ods. 2 vymedzil iba vecnú príslušnosť súdov v Slovenskej republike na rozhodovanie o zabezpečovacích opatreniach tak, že vecne príslušný je okresný súd. Výslovne neuviedol, že je na rozhodovanie o zabezpečovacích opatreniach daná miestna príslušnosť súdov odlišne, ako je určená v konaní vo veci samej, teda v ustanoveniach až . Vzhľadom k tomu, že podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, miestne príslušným súdom na konanie o návrhu na jeho nariadenie v prvej inštancii je všeobecný súd žalovaného. Keďže sa nejedná o vec, v ktorej by bola daná výlučná miestna príslušnosť súdu, Okresný súd Lučenec nebol v zmysle oprávnený v danej veci skúmať svoju miestnu príslušnosť pred prvým procesným úkonom žalovaného a musel vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konať a rozhodnúť. Námietku miestnej nepríslušnosti žalovaný mohol efektívne a právne účinne uplatniť až v odvolaní proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keďže pred doručením napadnutého uznesenia nemal o

konaní na súde prvej inštancie vedomosť. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že adresa trvalého pobytu žalovaného nie je sporná a bola žalobkyni známa už v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k tomu, že obec V., v ktorej má žalovaný evidovaný trvalý pobyt sa nachádza v okrese Prešov, možno konštatovať, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný súd, pričom podľa existujúcej právnej úpravy žalovaný nemal nijakú možnosť domôcť sa toho, aby vo veci konal a rozhodol súd miestne príslušný, teda v konečnom dôsledku, aby vo veci konal a rozhodol zákonný sudca. Zlepšenie postavenia žalobkyne nariadením zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku ktorého sa znižuje možné nebezpečenstvo, že jej pohľadávka nebude uspokojená, nemôže byť dosiahnuté na úkor práva žalovaného na zákonného sudcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ako dôvodnú posúdil odvolaciu námietku nesplnenia procesných podmienok na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil. Miestna príslušnosť patrí medzi podmienky konania, ktorá nemá povahu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie bude po vrátení veci odvolacím súdom povinný postupovať v zmysle spoločných ustanovení o príslušnosti súdu a podľa bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom sporové strany.

16. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

18. Taktiež je nutné zohľadniť ako relevantné odvolacie dôvody žalovaného namietajúce postup súdu prvej inštancie v rozpore s jeho právom na spravodlivé konanie, keď mu nebola daná primeranú možnosť hájiť jeho práva za podmienok, ktoré ho neznevýhodňujú v pomere k žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca dôvodne namietal, že mu spolu s napadnutým uznesením, ktorým okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho konania a ani jeho prílohy. Uvedený postup okresného súd je v rozpore s jeho povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia , ktoré sa na základe na konanie o zabezpečovacom opatrení primerane použije. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že okresný súd uvedený nedostatok neodstránil ani počas realizácie úkonov po podaní odvolania. Právo žalovaného na doručenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vrátane všetkých jej príloh sa považuje za súčasť práva na spravodlivý proces. „Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Žalovanému mala byť zo strany okresného súdu daná možnosť oboznámiť sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a s v ňom uvedenou právnou a skutkovou argumentáciou, ako aj možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch a možnosť vyjadriť sa k nim v podanom odvolaní. Pokiaľ okresný súd takúto možnosť žalovanému nevytvoril, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé konanie, pretože nedoručenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh vytvára stav nerovnosti v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní ako aj s princípom kontradiktórnosti konania. Vzhľadom k tomu, že lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť, uvedený nedostatok procesného postupu súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Keďže okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil aj z dôvodu podľa . 19. Odvolací súd ako nedôvodné posúdil odvolacie námietky, ktorých predmetom bolo spochybnenie naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Obsah a dôvodnosť týchto odvolacích námietok boli poznačené v predchádzajúcom bode konštatovaným nesprávnym procesným postupom okresného súdu, keď žalovaný pri ich koncipovaní mohol vychádzať len z

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a nemal k dispozícii návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani jeho prílohy. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, ktorými spochybňoval existenciu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobkyne nepredložil žiadne dôkazy. Na druhej strane žalobkyňa v konaní predložením rozsudku Obvodného súdu pre 20. súdny obvod v okrese Lee a za okres Lee, Florida sp.zn. 21-CA-000764 dňa 14.11.2022 osvedčila základ nároku. Nemožno konštatovať, že by sa jednalo o nedôvodný alebo neexistujúci nárok. V konaní bol naplnený aj predpoklad, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, keďže týmto rozhodnutím bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť istinu vo výške 378 475,00 USD. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. bolo dňa 17.03.2023 vydané poverenie na vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že rozsudok Obvodného súdu pre 20. súdny obvod v okrese Lee a za okres Lee, Florida sp.zn. 21-CA-000764 dňa 14.11.2022 bol uznaný, a teda tento peňažný nárok žalobkyne trvá a je dôvodný. 20. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).