Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Er-320-2003.pdf
PDF · 72.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/320/2003
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v konaní zast. Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, Údernícka 5, Bratislava, proti povinnému: T.B. U., Z.. X.X.XXXX, X. XXXX/XX, F., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 119,50 eur (3.600,- Sk) s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu pod. sp. zn. 8Er/320/2003 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod EX 2364/2003 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a k o n a n i e z a s t a v u j e .
II. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 22.9.2003 poverenie č. 5401 022770 v konaní vedenom pod č. 8Er/320/2003 pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 2364/2003). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 621/2003, NZ 44124/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 4.6.2003.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 621/2003, NZ 44124/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 4.6.2003 a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 6.12.2002 zmluvu o úvere. Veriteľ (oprávnený) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinný) úver v sume 6.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 9.360,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. K.Á. A., na "spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva."
Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 4.6.2003 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. B. Ž. na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. K. A., ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 6.672,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 3.600,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 30.4.2003 splatí v lehote do 11.6.2003, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. K. A. platne splnomocnený na takéto právo.
Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12.2011 treba poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca.
V zmysle § 24 Občianskeho zákonníka zástupca má povinnosť konať osobne. Dať sa zastúpiť ďalším zástupcom - substitútom môže iba v prípade, ak to predpokladajú právne predpisy alebo ak to vyplýva z dohody účastníkov. Takáto dohoda medzi povinným a „splnomocneným zástupcom“ chýba, preto sa Mgr. K. A. nemohol dať zastupovať ďalším zástupcom na spísanie notárskej zápisnice a Mgr. B. Ž.E. tak nebol platne splnomocnený na takýto úkon.
Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci