Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. G., zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 20B, Trenčín a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., t.č. bytom H. I., XXX J. K., L. XXX, M., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. júna 2023, č. k. –91, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.01.2014 č. k. -26 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.03.2015 č. k. -37 a opravným uznesením zo dňa 30.03.2015 č. k. -38 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému a uložil otcovi prispievať na výživu maloletého A. mesačne zvýšenou sumou 250,- Eur s účinnosťou od 09.11.2021 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že sumu 210,- Eur bude platiť priamo k rukám matky maloletého a sumu 40,- Eur na tvorbu úspor na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. Matke uložil povinnosť v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku otcovi oznámiť číslo účtu na tvorbu úspor. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov účastníkov konania. Maloleté dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, pričom výdavky spojené s jeho výživou a vzdelaním sú zvýšené. U otca zistil možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Z bankových výpisov otca za obdobie 12/2021-05/2022 zistil, že priemerný mesačný príjem zasielaný na jeho účet bol 1.939,07 libier, to je 2.246,16 Eur mesačne. Doplnil, že aj ak by od uvedenej sumy odpočítal otcom údajne tvrdené pôžičky osobe, ktorú nechcel identifikovať, ani uviesť dôvod týchto pôžičiek, jeho príjem je vo výške 1.894,48 Eur priemerne mesačne. Príjem otca vyplynul z potvrdení jeho zamestnávateľov. Predmetný príjem považoval za adekvátny príjem na určenie výživného, aj pri zohľadnení vyšších výdavkov otca, keďže žije v zahraničí. Otec nepreukázal dôveryhodným spôsobom svoju zníženú pracovnú schopnosť, ani dôvody, pre ktoré by nemal pracovať na plný pracovný úväzok. Z lekárskeho potvrdenia podľa súdu prvej inštancie nevyplýva časové alebo percentuálne zníženie jeho pracovnej schopnosti. Poukázal, že otec má vyživovaciu povinnosť už len k maloletému A.. Vyživovacia povinnosť k dcére L. a A. mu zanikla. V tejto súvislosti uviedol, že otec sa zaviazal plniť vyživovaciu povinnosť k dcéram ku

každej 90,- Eur v čase, keď dosahoval nižší príjem ako v súčasnosti. Dodal, že nikto otcovi nebráni mať partnerku, žiť na dvoch miestach, cestovať, pracovať len toľko hodín, koľko sa rozhodne a podobne, ale jeho povinnosťou je maloletého plnohodnotne zabezpečiť. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 210,- Eur a sumu 40,- Eur na tvorbu úspor na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. K vytváraniu úspor pristúpil s poukazom na postoj otca k maloletému A. a pre prípad nepredvídaných mimoriadnych výdavkov. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle („C.m.p.“).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého A. mesačne zvýšenou sumou 90,- Eur s účinnosťou od 09.11.2021 vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že sumu 70,- Eur bude platiť priamo k rukám matky maloletého a sumu 20,- Eur na tvorbu úspor na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého s vinkuláciou do plnoletosti maloletého. Tvrdil, že uložená vyživovacia povinnosť povedie k prehlbovaniu jeho zadlženosti. Poukazoval na zistenú výšku výdavkov na maloletého. Sumár výdavkov na maloletého uvedený v rozsudku po pomernom rozpočítaní nákladov a vylúčení výdavkov na matkinu hypotéku vypočítal na sumu 375,- Eur, čo označil za mierne nadštandardné výdavky a zhodnotil, že životný štandard maloletého A. je vyšší ako jeho. Namietal, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, preto dôkazom o jeho príjme je daňové priznanie, no súd nebral do úvahy žiadne jeho náklady. Súd podľa neho prihliadal na nepravdivé tvrdenie matky o grante počas Covid 19 krízy - o jeho výške a spôsobe účtovania, no v UK je tento grant považovaný za príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a je súčasťou daňového priznania podliehajúci zdaneniu a odvodovej povinnosti. Ďalej namietal, že súd nebral ohľad na jeho nespôsobilosť vykonávať prácu na plný úväzok s poukazom na lekárske potvrdenie. Navrhuje preto dôkaz súdnym znalcom. Uviedol, že súd prihliadal na list jeho dcéry A. B. ignorujúc princíp bezprostrednosti svedectva, namietal poskytnutie jeho dôverných neverejných správ dcére A. bez privolenia podľa , čo posúdil ako trestný čin. Poukazoval, že predložil doklady o využití súkromnej bezúročnej pôžičky za účelom platenia výživného. Začiatkom roku 2022 jeho brat túto pôžičku vyplatil, čím sa jeho záväzok presunul na inú osobu.

3. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila. Uviedla, že výpočet nákladov na mal. A. v sume 375,- Eur mesačne je subjektívny, ona zabezpečuje všetky potreby maloletého, t.j. aj bývanie pre maloletého, ktoré je kryté hypotekárnym úverom a nákladmi na spotrebované energie a ostatné povinné platby za bývanie, ktoré boli súdu preukázané, pričom nemožno selektovať výdavky na zabezpečenie bývania pre mal. dieťa. Okrem školských potrieb, stravy v škole uhrádza maloletému mimoškolskú záujmovú činnosť a veci osobnej potreby, hygieny a stravy, cestovné do školy a krúžky. Poukázala na bývanie otca, ktorý si hradí v rámci H. I. dve bývania, t.j. priamo v C. a tiež vo M., čo označila za nadštandardné. Tvrdenie otca, že skutočnosti uvedené v návrhu neboli súdom zdokladované, sa nezakladá na pravde, žiadne doplnenie dokazovania nenavrhoval. Výdavky na mal. A. sú štandardné výdavky na dieťa jeho veku a záujmových aktivít. Namietla, že otec ním tvrdené výdavky t.j. najmä výdavky na bývanie 600,- libier, cestovné 120,- libier, strava 350,- libier a pod. nevedel zdokladovať, ani logicky vysvetliť súdu. Poukázala, že otec má aktuálne vyživovaciu povinnosť len k mal. A., nakoľko k dcére A. a L., ktoré sú plnoleté a živia sa samé, mu zanikla. Označila za absurdné, že otec bol ochotný a schopný s nižším príjmom zo zamestnania dlhodobo uhrádzať výživné 90 + 90 + 70, t.j. spolu 250,- Eur a aktuálne s vyšším príjmom nie je ochotný prispievať na výživné pre mal. A. sumou 250,- Eur.

4. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že cestovné náklady a pôžička boli preukázané. K bývaniu v dvoch nehnuteľnostiach uviedol, že miestnosť v prenájme v C. je malá izba v podkroví, ktorá je využívaná len na prespanie. Cez voľné dni trávi čas u priateľky, kde nemá vlastnú izbu. Finančne jej prispieva v rámci svojich možností približne 100,- libier. Cestovné 120,- libier je v C. bežné, toto preukázal popisom cestovania s nutnosťou použitia viacerých prostriedkov hromadnej dopravy. Za minulé obdobie mu vznikol z dôvodu snahy plniť rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti dlh. Mal v úmysle dlh splatiť po znížení vyživovacej povinnosti ku L. a A.. Uviedol, že predložil výpisy z účtu F. A. preukazujúce čerpanie pôžičky a následné splatenie tejto sumy bratom F.. Spochybňovať všeobecného lekára považuje za absolútne neprípustné. Lekársku správu poskytol na vyzvanie súdu. Namietal, že matka predložila falošný dôkaz z úradných oficiálnych registrov v I., svojej dcére neklamal, predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve F. A., ktorá mu túto nehnuteľnosť ponúkla na splátky, súd rozhodol aj na základe tohto falošného dôkazu a na základe nezákonne získanej súkromnej komunikácie.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len C.m.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , z nasledovných dôvodov:

6. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, podrobne a náležite, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca a aj s dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody otec prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

8. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca prešiel veľmi dlhý čas (cca 7 rokov), a u maloletého prirodzene došlo k podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov - fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, a predovšetkým poskytovaním výživného.

9. Otec sa bráni poukazom na iný postup súdu voči matke ako voči nemu. Pomery matky na účely rozhodnutia súdu o jej podanom návrhu boli súdom prvej inštancie dostatočne zistené, je zrejmé, aké mala v rozhodnom období príjmy ona i priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, aké má výdavky, životné náklady, boli zistené jej rodinné, sociálne a osobné pomery. Matka je však tá, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa a to formou bezodplatného výkonu. Plnenie vyživovacej povinnosti len vo forme peňažného výživného je povinný poskytovať otec, ktorý sa plneniu tejto povinnosti v požadovanej výške bráni viacerými tvrdeniami, ktoré súd musel preveriť a zistiť ich pravdivosť. Postup súdu voči otcovi a voči matke bol rovnaký, charakter a predmet konania so zreteľom na záujem dieťaťa a postoj a správanie účastníkov v konaní však vyžadovali od súdu rôzne početné úkony v záujme zistenia skutočného stavu veci, ako ukladá § 36 Zákona o rodine.

10. Z úpravy výchovy dieťaťa (osobná starostlivosť matky) a zo žiadneho styku ani záujmu otca o maloletého je zrejmé, že každodennú starostlivosť o maloletého celoročne vykonáva matka, u ktorej dieťa býva. Matka preto dennodenne uhrádza všetky bežné i mimoriadne potreby maloletého. Len v jej povinnostiach je nakupovať dieťaťu denne stravu, zakupovať potrebné oblečenie, hygienické prostriedky, zabezpečovať potrebnú zdravotnú starostlivosť, platiť náklady spojené s bývaním dieťaťa, s jeho záujmami a pod., preto musí mať k dispozícii potrebnú peňažnú sumu.

11. Vo vzťahu k námietke otca o nesprávne zistených a posudzovaných nákladoch dieťaťa odvolací súd uvádza, že je všeobecne zrejmé, že suma zvýšeného výživného, ktorá predstavuje 8,33 Eur/ deň pre XX-XXXXX dieťa, nepokryje všetky jeho životné náklady. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca, že výška výživného pre maloletého musí zodpovedať len jeho nákladom. Zákonom je upravené iné hľadisko pre určenie rozsahu výživného pre dieťa, a tým je životná úroveň rodičov. Z porovnania životnej úrovne otca, ktorý býva v dvoch nehnuteľnostiach, má skrátený pracovný čas, vykonáva len práce, ktoré mu vyhovujú, a ktorý v prednese potvrdil záujem o kúpu nehnuteľností v cudzine, a životnej úrovne maloletého dieťaťa, ktoré má XX rokov, navštevuje základnú školu, venuje sa aktívne športu a navštevuje odborné ambulancie nemožno hodnotiť úroveň života syna ako nadštandardnú.

12. Odvolací súd súhlasí so zistenými zárobkovými pomermi otca súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie zistil príjmy otca z ním predložených listinných dôkazov - výpisov z účtu. Tak zistil príjmy otca za obdobie piatich mesiacov (12/2021-05/2022) vo výške 2.246,16 Eur mesačne v priemere v hrubom. Otcovi sa nepozdávala uvedená výška príjmov, neuviedol však konkrétnu sumu, ktorú považuje za svoj príjem. Namietal, že neboli od zistenej sumy odpočítané náklady jeho činnosti (ich výšku ani charakter v odvolaní neuviedol). Odkazoval na daňové priznanie v anglickom jazyku. Z dostupných informácií na

internete odvolací súd zistil, že základná minimálna mzda v N. je vo výške 10,42 libier. Potom mesačná minimálna mzda predstavuje 1.667,- libier, t.j. 1.958,64 Eur. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného z nižšej výšky príjmov otca - 1.894,48 Eur (po odpočítaní otcom tvrdených pôžičiek), čiže vychádzal z nižšej výšky príjmov, ako je miestna minimálna mzda, pričom túto sumu považoval za adekvátny príjem na určenie zvýšeného výživného aj pri zohľadnení vyšších výdavkov otca v zahraničí (600,- libier bývanie, 350,- libier strava, 120,- libier cestovné), hoci neboli v plnom rozsahu preukázané - viď bývanie vo M.. Odvolaciemu súdu sa zdá neuveriteľné, že by otec dosahoval zo svojej pracovnej činnosti v N. nižšie príjmy, ako je tamojšia základná minimálna mzda (pričom priemerná mzda v N. je až trojnásobne vyššia). V takom prípade by bolo namieste a plne dôvodné žiadať od otca, aby ukončil nerentabilnú podnikateľskú činnosť a aby sa v záujme dosiahnutia potrebného príjmu zamestnal.

13. K námietke otca týkajúcej sa hodnotenia jeho lekárskeho potvrdenia a jeho dôkaznej sily vo vzťahu k tvrdeniu otca o pracovnej nespôsobilosti vykonávať prácu na plný pracovný úväzok 40 hodín týždenne, odvolací súd uvádza, že súhlasí s hodnotením tohto dôkazu vykonaným súdom prvej inštancie. Predmetné lekárske potvrdenie označené ako lekárske vyjadrenie na žiadosť otca zaobstarané otcom deň pred pojednávaním u všeobecného praktického lekára, ktorý zrejme nie je pravidelným ošetrujúcim lekárom otca a ktorého otec dlhodobo nenavštívil, nemožno hodnotiť vzhľadom na jeho obsah ako preukazné. Takýmto by mohol byť lekársky posudok s uvedením konkrétnych údajov pracovnej nespôsobilosti vymedzenej percentuálne pracovnými hodinami alebo charakterom práce, obsahujúci odôvodnenie opierajúce sa o podklady z odborných vyšetrení a zdravotnej dokumentácie. Návrh otca na doplnenie dokazovania o tejto otázke súdnym znalcom považuje odvolací súd za zbytočný. Súd prvej inštancie totiž pri určovaní výživného vychádzal z reálneho príjmu otca, ktorý skutočne dosahuje pri ním určenej pracovnej dobe (skrátenej 20 hodín týždenne). Nevychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať pri inom (dlhšom) pracovnom úväzku alebo pri vykonávaní inej práce. Niet preto dôvod tvrdenie otca o jeho pracovnej spôsobilosti preukazovať nákladným dokazovaním.

14. Tvrdenia otca o tom, že súd prihliadal na list jeho dcéry A. B., že súd rozhodol aj na základe falošného dôkazu z úradných oficiálnych registrov v I. a na základe nezákonne získanej súkromnej komunikácie s dcérou A., sú nepravdivé. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia pri uvádzaní zistených skutočností a úvah, ktorými sa pri hodnotení dôkazov a formulovaní svojich záverov riadil (ods. 18 odôvodnenia), uvedené dôkazy vôbec nespomenul, neuvádzal, že by na ne prihliadal a nevyvodzoval z nich žiaden zo svojich záverov. Preto niet dôvodu venovať sa ich preskúmavaniu v odvolacom konaní z hľadiska ich zákonnosti. Uvedená námietka je preto nepravdivá a nedôvodná.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám.

16. Odvolateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.