Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-5104-2008.pdf
PDF · 101.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5Er/5104/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., IČO: 35 962 682, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, zastúpený: LAW FIRM Trenčín s.r.o., so sídlom Mierové nám. 37, 911 01 Trenčín, IČO: 36 856 240, proti povinnému: F.L., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 3003/2008, o vymoženie 663,78 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 3003/2008, na základe poverenia Okresného súdu Piešťany č. 5204 008289 zo dňa 27.11.2008 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Súdnemu exekútorovi súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorú sumu je oprávnený povinný zaplatiť k rukám súdneho exekútora v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany, na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.09.2008, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07.07.2008 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX so sídlom Nábrežie arm. Gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Tomášom Tomaníčkom, č.k. i627.4598 zo dňa 25.04.2008 (ďalej len „exekučný titul“), poverením zo dňa 27.11.2008, číslo 5204 008289, poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, (ďalej len „súdny exekútor“) vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 663,78 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.
Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 663,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 260,15 eura od 11.02.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 403,64 eura od 18.06.2007 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 175,26 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Z odôvodenia rozhodcovského rozsudku, a tiež z predmetných zmlúv o úvere vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601017 zo dňa 12.08.2006 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601056 zo dňa 17.09.2006 (ďalej len „zmluvy“). Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601017 zo dňa 12.08.2006 sa povinný zaviazal splácať poskytnutý úver 232,36 eura v 26 týždenných splátkach v sume po 32,93 eura. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601056 zo dňa 17.09.2006 sa povinný zaviazal splácať poskytnutý úver vo výške 265,56 eura v 39 týždenných splátkach v sume po 10,62 eura. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že povinný si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté úvery navýšené o úrok a náklady riadne nesplnil, a preto sa oprávnený
obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý svoju právomoc odvodzoval z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd po preskúmaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601017 zo dňa 12.08.2006 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9220601056 zo dňa 17.09.2006, ako aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Jednou zo základných čŕt spotrebiteľských zmlúv je tiež, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre väčší počet spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ).
Podľa § 53 ods. 4 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom; ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (Súdny dvor EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o rozhodcovskom konaní“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia zakotvujú osobitnú právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili. V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu.
V súvislosti s právomocou súdu preskúmať samotnú rozhodcovskú doložku súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých") v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012).
Súd teda osobitne preskúmal rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv uzavretých medzi účastníkmi. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v čl. 4 bod 4.1 s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, ako aj spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr uzatvorených zmlúv, alebo súvisiacich s týmito zmluvami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik týchto zmlúv, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu pri IUDEX so sídlom Nábrežie arm. Gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. Takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (R 58/1997).
Predmetnú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku, a preto exekúciu na jeho podklade nemožno vykonávať.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle zhora uvedených zákonných ustanovení tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, keďže konanie bolo zastavené.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len „vyhláška“/). Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V súvislosti so zastavením exekúcie súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaslal súdu vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. spolu s vydokladovaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, hotových výdavkov a straty času. Táto výzva bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2012, o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa v súdnom spise. Súdny exekútor zaslal súdu vyčíslenie trov exekúcie, v rámci ktorých si uplatnil minimálnu odmenu 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov (poštovné) vo výške 14,96 eura a zvýšenie o daň z pridanej hodnoty, avšak nepredložil súdu exekučný spis, ani iným spôsobom nevydokladoval vykonanie jednotlivých úkonov a hotové výdavky. Súdny exekútor tak neučinil ani po opätovnom upozornení zo strany súdu (zaslaného dňa 25.07.2013 na mailovú adresu súdneho exekútora zverejnenú na oficiálnej webovej stránke Slovenskej komory exekútorov). Keďže súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie priznáva súdnemu exekútorovi ich náhradu v rozsahu, ktorý je preukázaný, v tomto prípade nebolo možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu uplatnených hotových výdavkov za poštovné v sume 14,96 eura, keďže opodstatnenosť takto vyčíslených náhrad súdny exekútor nepreukázal.
Vzhľadom na uvedené tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorá suma predstavuje minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti 33,19 eura zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 6,64 eura.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal zaplatiť trovy exekučného konania oprávneného, nakoľko má za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Piešťany. Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.