Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/20/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, L., o zaplatenie 6.733,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -101 zo dňa 11.04.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Východiskovo súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15.07.2016 v zmysle príslušných ustanovení ( až 54 ) a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník bol v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na konštatovaný spotrebiteľský charakter vzťahu a na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu z banky ako právneho predchodcu žalobcu na nebankovú spoločnosť (žalobcu), okresný súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy o bankách (ďalej len „“). Uviedol, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo , a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto podľa (ďalej len „“) neplatný. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu pohľadávku zosplatnil postupom v zmysle v spojení s , keďže opakovane (trikrát, no súdu doložil iba tretiu upomienku

zo dňa 30.11.2018) vyzval žalovaného ako dlžníka, ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok na ich zaplatenie. Zároveň upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nešpecifikoval však konkrétne, pre neuhradenie ktorej splátky úver zosplatnil. Doručenie tejto výzvy žalobca ani nepreukázal. Následne písomne úkonom zo dňa 18.01.2019 oznámil, že ku dňu 18.01.2019 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu oznámenia okresnému súdu nevyplynulo, pre neuhradenie ktorej splátky právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako banky nebola postúpená na žalobcu ako nebankový subjekt platne. Z vykonaného dokazovania bolo okresnému súdu zrejmé, že pohľadávka voči žalovanému nie je ani po konečnom termíne splatnosti (konečný termín splatnosti je 19.06.2024), t. j. nie je splnená podmienka podľa , a nie je splnená ani podmienka podľa nakoľko v zmysle nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Okresný súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal riadne splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky, pretože žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu a najmä vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornil na uplatnenie tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Takouto výzvou mala byť podľa tvrdení žalobcu „tretia upomienka“ zo dňa 30.11.2018, ktorej doručenie žalovanému nepreukázal. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v , alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Právny predchodca žalobcu túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužil a žalobcovi postúpil pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ teda nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nebolo možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca preukázal len zosplatnenie úveru a jeho doručenie žalovanému fikciou doručenia. Žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by banka ako právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovaným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzatvoril, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Okresný súd mal zároveň za to, že k platnému postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť aj preto, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle v spojení s , t. j. právny predchodca žalobcu vo výzve (tretej upomienke) ani v oznámení o zosplatnení úveru neuviedol, pre ktorú splátku využil možnosť úver zosplatniť. Táto neurčitosť má tak rovnako za následok neplatnosť zosplatnenia úveru, ktorý je v zmysle neplatným právnym úkonom. Následne tak právny predchodca žalobcu nemohol tzv. živú pohľadávku postúpiť na žalobcu. Naviac súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle bol pôvodný veriteľ povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie tejto povinnosti je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu ( o ochrane spotrebiteľa). S ohľadom na túto skutočnosť a nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému okresný súd zhrnul, že právny predchodca žalobcu si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čím došlo k osobitne závažnému porušeniu jeho povinnosti. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že zosplatnenie úveru nie je platným právnym úkonom, a tak ani nemohlo dôjsť v zmysle k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorá skutočnosť mala za následok nedostatok aktívnej legitimácie, t. j. vecnej legitimácie na strane žalobcu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej len „“) v spojení s . Nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý bol v konaní nečinný, náhradu trov konania nežiadal a preukázateľne mu žiadne trovy ani nevznikli. S ohľadom na uvedené okresný súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa , , . Žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úvodom zdôraznil, že skutkové tvrdenia ohľadom doručenia upozornenia podľa na možné uplatnenie práva podľa neboli protistranou popreté, a preto v zmysle ust. ich bolo v konaní podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom riadne a opakovane vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a súčasne bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa . Na základe uvedeného žalobca zastal názor, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v zmysle ust. upozornený na možné uplatnenie práva podľa a zároveň bol v nepretržitom omeškaní so splácaním záväzku po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalobca pre úplnosť uviedol, že nepopiera, že v zmysle ust. môže súd vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak nestotožnil sa s postupom okresného súdu, ktorý de facto popieral skutkové tvrdenia strán sporu (žalobcu), ktoré bolo potrebné v zmysle ust. považovať za nesporné. Súd prvej inštancie teda podľa názoru žalobcu nepostupoval v zmysle ust. , ale naopak z pozície pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa (t. j. slabšej strany) aktívne rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného (a tým aj nespornosti v zmysle ust. ) zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie nemal podľa názoru žalobcu oporu v príslušných ustanoveniach , v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa v ďalšom nestotožnil ani s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k neurčitosti jednotlivých výziev, pričom tento právny záver okresného súdu považuje za neodôvodnený, ojedinelý a najmä nesprávny, nakoľko ani z odôvodnenia rozsudku žalobcovi nevyplynulo, z akého ustanovenia osobitné náležitosti predmetných výziev vyplývajú. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k neurčitosti výziev možno považovať za nepreskúmateľné a svojvoľné. Pokiaľ okresný súd uviedol, že nebolo stanovené, pre ktoré splátky sa žalovaný dostal do omeškania a pre ktorú splátku bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, tak žalobca k predmetnému tvrdeniu argumentoval tým, že žiadna zákonná norma neustanovuje osobitnú náležitosť výzvy podľa ust. spôsobom, ako to vyžaduje okresný súd. Postupca nemal zákonom predpísanú povinnosť uvádzať konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a túto povinnosť nemal ani pri vyhotovení výzvy označenej ako Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Pri zosplatňovacej výzve je pritom požiadavka okresného súdu o to absurdnejšia, keďže zákon (druhá veta ust. ) jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné. Nakoľko zákon nestanovuje ako podmienku pre platnosť právneho úkonu také náležitosti, aké požadoval súd prvej inštancie, je podľa názoru žalobcu potrebné vnímať napadnuté rozhodnutie ako arbitrárne. Žalobca v ďalšom tvrdil, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie ukladá. V konkrétnostiach poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 18.01.2019, kedy už došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti postupcom, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 02.12.2020). Žalovaný bol tak v omeškaní viac ako 365 dní, a zároveň žalobca v konaní tvrdil a aj tvrdí, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 30.11.2018 (označenou ako ,,Tretia upomienka- Pokus o zmier“) a výzvou zo dňa 18.01.2019 (označenou ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“). Žalobca teda v konaní tvrdil (a naďalej tvrdí), že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca záverom zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval v prísnom súlade s ust. a žalovaného pred postúpením pohľadávky vyzval na úhradu dlžnej sumy. V súdenom prípade ide o výzvu zo dňa 18.01.2019 (označenú ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“), ku ktorej žalobca priložil aj kópiu doručenky s poznámkou „adresát neznámy.“ V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že v súdenom prípade boli všetky podmienky v zmysle ust. splnené, a teda došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na základe ktorého žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , .

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tomto smere si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa na žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že by pôvodný veriteľ ako banka písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu pred postúpením pohľadávky žalovaného, a teda že by bola dodržaná zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky uvedená v ustanovení .

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). V spore o plnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je všeobecný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. -19 zo dňa 03.07.2012.

9. Podľa (predtým ) , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie

pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018).

11. Ustanovením sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90-dňová lehota nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

12. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením , išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

13. Základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho lístka. Výzva v zmysle ust. pritom musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 30.11.2018 s názvom „Tretia upomienka - pokus o zmier“ vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere, nakoľko žalovaný napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil záväzky plynúce zo zmluvy o úvere. Dlžná pohľadávka predstavovala celkom sumu 413,07 Eur. Doručenie tohto podania nebolo zo strany žalobcu preukázané. Následne podaním zo dňa 18.01.2019 označeným ako: „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva a vyzval žalovaného na splatenie zostatku úveru vo výške 7.093,76 Eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená na adresu uvedenú v zmluve, avšak zásielka bola vrátená s označením: „adresát neznámy.“ Vzhľadom na to, že žalovaný ani po tejto výzve pohľadávku neuhradil, právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 07.12.2020 oznámil žalovanému, že postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere P. žalobcovi, a to ku dňu 01.12.2020. Doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalobca taktiež nepreukázal.

15. Pokiaľ žalobca tvrdí, že banka si pred postúpením pohľadávky splnila povinnosť podľa , tak odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že zo súdneho spisu nevyplýva zaslanie žalovanému takej výzvy, v ktorej ho banka upozornila na to, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe v zmysle označeného ustanovenia . Za takúto výzvu nemožno považovať ani podanie označené ako: „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 30.11.2018, a to jednak s poukazom na obsahové náležitosti, ale najmä vzhľadom na to, že jej doručenie (prípadne pokus o doručovanie) žalovanému nebolo preukázané. Rovnako tak nemožno za výzvu podľa považovať ani podanie označené ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 18.01.2019. Uvedená výzva bola síce realizovaná pred postúpením pohľadávky, avšak na úplne inom právnom základe, a to na podklade ustanovení a

, a nie na podklade , pretože ako už aj z jej označenia vyplýva, jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru, a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje . Žalobca v tomto prípade neprijateľne kumuluje dve rozdielne výzvy s dvoma rôznymi právnymi účinkami na právny status spotrebiteľa (klienta) a tvrdí, že banka si pred postúpením pohľadávky splnila povinnosť podľa . V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že podanie označené ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 18.01.2019 nemôže byť ani po obsahovej stránke považovaná za výzvu v zmysle , pretože ním banka nevyzýva žalovaného k úhrade v dôsledku omeškania dlžníka so splnením záväzku pod následkami postúpenia pohľadávky tretej osobe v prípade jeho nesplnenia, ale uvedeným jednostranným úkonom už vyhlasuje mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie správne. Správne vyvodil, že postup banky pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením, nakoľko nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu, a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovaným.

17. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté, a preto ich bolo v zmysle potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinným, prípadne inými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prvom rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či svedčí aktívna vecná legitimácia samotnému žalobcovi. Bez akýchkoľvek pochybností a právnych polemík je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky. Posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie nesúvisí s ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. V danej veci je potrebné zohľadniť jednu zo základných zásad civilného sporového konania, a to materiálny korektív prejednacej zásady. V rámci materiálnych korektívov prejednacej zásady jedným z podstatných je aj a . V zmysle ust. tento jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. V danom prípade (posúdenie vecnej legitimácie) sa jednoznačne jedná o procesnú podmienku a súd prvej inštancie bol plne oprávnený v zmysle materiálneho korektívu pristúpiť k preskúmaniu základnej procesnej podmienky akou je aktívna vecná legitimácia, a túto následne aj vyhodnotiť a urobiť z nej právne závery. Skutočnosť, či protistrana danú skutočnosť popierala v kontradiktórnom spore, hrá úlohu minimálnu, resp. úlohu zohrávať nemusí, keďže súd môže aj bez návrhu pristúpiť k preskúmaniu procesných podmienok. Je úlohou samotného žalobcu, aby preukázal, že je oprávnený podať takú žalobu, ktorá spĺňa všetky predpoklady v rámci podmienok konania na to, aby takáto žaloba mohla byť podaná a aby mu zároveň teoreticky v konaní zaručovala úspešnosť. Nie je v tomto prípade povinnosťou žalovaného brániť sa voči žalobe, ktorá nespĺňa základné predpoklady pre svoj úspech v zmysle nenaplnenia procesných podmienok, nakoľko touto skutočnosťou je povinný sa zaoberať súd prvej inštancie bez ohľadu na aktivitu druhej sporovej strany. Námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného považuje za neopodstatnené.

18. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie už prvého predpokladu možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), odvolací súd sa už nezaoberal podmienkou splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na . Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

19. Napokon bezpredmetným je (neprimerane rozsiahle) citovanie/odkazovanie odvolateľa na odôvodnenia rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach, keďže tieto rozhodnutia nie sú pre konajúce súdy záväzné (, eventuálne a ). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 . Z obsahu dotknutých rozhodnutí je navyše zrejmé, že vychádzali z odlišných skutkových okolností súdených prípadov. Bolo procesnou povinnosťou žalobcu (v prípade ak chcel poukázať na súvisiacu rozhodovaciu

prax) subsumovať skutkový stav v prejednávanom spore pod prípady posudzované v rozhodnutiach, na ktoré odkázal.

20. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v posudzovanej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )