Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-22-2013.pdf
PDF · 116.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v obchodnej právnej veci žalobcu: Glekalena, s.r.o., so sídlom 029 56 Zákamenné 313, IČO: 36 377 538, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom F. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Real - Stav Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 714 157, v konaní o zaplatenie 3.831,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 55/2012-52 zo dňa 02.10.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 55/2012-52 zo dňa 02.10.2012 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 178,68 Eur za trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Vevurku, advokáta, F. XXX/XX, XXX XX M., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.831,80 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.831,80 Eur od 03.12.2010 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania v sume 229,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 710,97 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci a za aplikácie ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 369 ods. 1 OBZ, § 323 ods. 1 OBZ, okresný súd konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu.
Podľa okresného súdu medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom s dojednaným predmetom zmluvy o dielo, ktorým bola realizácia zemných prác vibračným valcom ASC 150 na stavbe protipožiarnej cesty v Zuberci. Skutočnosť samotnej realizácie tohto plnenia vyplývala z predložených záznamov o prevádzke stroja (č.l. 4 až 9 spisu). Žalovaný v konaní nenamietal uplatnený rozsah plnenia 9 hodín na základe priložených záznamov o prevádzke stroja, tak ako vyplývalo zo špecifikácie rozsahu plnenia podľa faktúry č. 2010111 splatnej 02.12.2010. Vo vzťahu k uplatnenej výške žalovanej pohľadávky predložil žalobca listinný dôkaz (č.l. 23 spisu), ktorým bola reakcia žalovaného z 27.09.2011 na výzvu žalobcu na zaplatenie ceny plnenia vyúčtovanej faktúrou č. 2010111 v sume 3.831,80 Eur. Uvedený listinný dôkaz vyhodnotil okresný súd ako uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k jeho záväzku vyúčtovaného faktúrou č. 2010111 v sume 3.831,80 Eur podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Záväzok, vo vzťahu ku ktorému sa žalovaný v liste z 27.09.2011 vyjadril, bol nezameniteľne identifikovaný označením
čísla faktúry (faktúra č. 2010111), ako i fakturovanou sumou 3.831,80 Eur. Záver o tom, že prejav vôle žalovaného v zmysle jeho listu z 27.09.2011 smeroval k uznaniu vyššie identifikovaného záväzku, vyplýval z jeho vyjadrenia, podľa ktorého uvedený záväzok nie je možné v súčasnej dobe uhradiť, avšak bude uhradený po obdržaní finančných prostriedkov od odberateľov žalovaného. Listinný dôkaz
- list žalovaného z 27.09.2011, preukazoval zároveň cenovú dohodu medzi účastníkmi s obsahom dojednania sadzby 35,- Eur bez DPH za jednu hodinu činnosti predmetného stroja. V nadväznosti na uvedené vyhodnotenie listu žalovaného z 27.09.2011 (č.l. 23 spisu) podľa § 132 OSP súd skonštatoval nedôvodnosť procesnej obrany žalovaného smerujúcej proti uplatnenej výške žalovanej pohľadávky. Okresný súd prihliadol i na výpoveď štatutárneho zástupcu „žalovaného“ (správne malo byť „žalobcu“) na pojednávaní dňa 02.10.2012, podľa obsahu ktorej na realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného nebola vystavená zo strany žalovaného žiadna písomná objednávka, pričom pôvodne dohodnutá sadzba 38,- Eur bez DPH za jednu hodinu činnosti stroja bola žalovaným namietaná, čo žalobca akceptoval a pôvodnú faktúru prepracoval na sadzbu 35,- Eur za hodinu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by dlžnú cenu za dielo žalobcovi zaplatil, preto okresný súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.831,80 Eur právnym titulom zaplatenia dlžnej ceny za dielo. So splnením svojho peňažného záväzku zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu za dielo, bol žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola cena plnenia vyúčtovaná. Výsledky vykonaného dokazovania podľa okresného súdu svedčili záveru, podľa ktorého medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o spôsobe platenia ceny za dielo a o jej splatnosti, preto žalobca vystavením faktúry č. 2010111 s lehotou splatnosti 02.12.2010 prejavil svoju vôľu, aby mu žalovaný zaplatil dlžnú cenu za dielo v lehote splatnosti faktúry a na základe faktúry. Skutočnosť, že sa faktúra č. 2010111 splatná 02.12.2010 dostala do dispozičnej sféry žalovaného, vyplývalo z odpovede žalovaného podľa listu z 27.09.2011 (č.l. 23 spisu). Doručením uvedenej faktúry do dispozičnej sféry žalovaného táto naplnila účel výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na plnenie peňažného záväzku vyúčtovaného faktúrou. Pokiaľ teda žalovaný faktúru v lehote jej splatnosti nezaplatil, bol počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti tejto faktúry v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Pri absencii dohody o osobitnej sadzbe úroku z omeškania žalobca dôvodne uplatnil zákonnú sadzbu úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, o výške ktorej sadzby úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania sa žalovaného mal súd vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti (§ 121 OSP). O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného prvostupňovému súdu k vyneseniu vyhovujúceho výroku stačili iba tvrdenia žalobcu, ktoré si v celom rozsahu osvojil a nepotreboval ich konfrontovať so žalovaným. Pre žalovaného ako účastníka konania je neakceptovateľný postup prvostupňového súdu, ktorým mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nebol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný. Nebol ani vypočutý k predmetu sporu, a teda mu nebola poskytnutá možnosť sa brániť, čím boli porušené jeho základné procesné práva. Žalovaný namietol i to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú argumenty a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového súdu. Zdôraznil, že v zmysle § 18 OSP majú účastníci v súdnom konaní rovnaké postavenie; majú právo konať pred súdom vo svojej materčine, súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre všetkých, ktorí vystupujú ako účastníci súdneho konania, platí zásada rovnosti, t.j., že majú rovnaké postavenie a rovnaké práva. Prvostupňový súd však termín pojednávania neodročil a pojednával v neprítomnosti žalovaného, čím hrubo porušil právo žalovaného byť prítomný, keď sa jeho záležitosť prerokúvala pred súdom a došlo k znemožneniu jeho práva oboznámiť súd so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by žalovanému umožnili čo najspoľahlivejšie skutkové zistenie veci. K rovnosti právnych subjektov pred zákonom a súdom v procesnom i hmotno-právnom zmysle žalovaný poukázal i na čl. 12 ods. 1, čl. 1 a čl. 37 ods. 3 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a zásady v čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný do termínu pojednávania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom sa súčasne uvádza, že dôkazy mal predložiť, tak okresný súd bol uzrozumený so skutočnosťou, že takéto dôkazy existujú. Žalovaný vyjadril názor, že prvostupňový súd svojím postupom, ktorým mu odňal možnosť konať pred súdom, procesne pochybil, výsledkom čoho je nesprávne rozhodnutie, ktoré trpí podstatnou procesnou vadou. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 70-72 spisu). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej výške. Podľa žalobcu okresný súd postupoval pri vykonaní pojednávania dňa 02.10.2012 v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP. Zdôraznil obsah listiny na č.l. 23 spisu, podľa obsahu ktorej uznal žalovaný záväzok voči žalobcovi.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za dodržania náležitostí podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Po prejednaní odvolacej veci v rozsahu a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vyjadril v podanom odvolaní, a to tých odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na ním produkovanú obranu v skutkovej rovine v prvostupňovom konaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci, ktorým bol odvolací súd rovnako viazaný v zmysle § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd dospel k záveru, že nezistil opodstatnenosť podaného odvolania.
Odvolacie dôvody žalovaného primárne smerovali k procesnému postupu okresného súdu v prvostupňovom konaní, ktorým postupom malo podľa odvolania dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Pre posúdenie takto vymedzených odvolacích dôvodov sa odvolací súd oboznámil s celým priebehom prvostupňového konania. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca doručil žalobu na Okresný súd Žilina dňa 26.01.2012, od ktorého dňa začalo konanie na súde (§ 82 ods. 1 OSP). Predmetom žaloby bol peňažný nárok na zaplatenie 3.831,80 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vyhovel žalobe platobným rozkazom č.k. 20Rob/27/2012-11 zo dňa 30.01.2012, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V ňom uviedol, že žalovaná faktúra (č. 2010111 so splatnosťou 02.12.2010 na 3.831,80 Eur) bola žalobcovi písomne vrátená z dôvodu, že fakturovaná jednotková cena bola v rozpore s objednávkou žalovaného. Tým, že žalovanému nebola doručená faktúra spĺňajúca všetky náležitosti daňového dokladu, žalovaný sa nedostal do omeškania a namietol i priznaný úrok z omeškania ako neoprávnený. Nevydanie správneho daňového dokladu - faktúry, žalovaný považoval za prekážku na strane žalobcu, pre ktorú nebolo možné doteraz vykonať úhradu.
Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.10.2012, na ktoré predvolal žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Podľa obsahu doručenky na č.l. 25 rub spisu, žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 21.08.2012, a to doporučene do vlastných rúk. Podľa ust. § 45 ods. 2 OSP, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že mu nebolo predvolanie na pojednávanie nariadené okresným súdom na deň 02.10.2012 doručené, resp. doručené v lehote stanovenej v § 115 ods. 2 OSP, a to tak, aby k doručeniu predvolania došlo spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, bolo jeho dôkaznou povinnosťou „vyvrátiť opak“, čo žalovaný nesplnil. Nepreukázal teda, že by predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené do vlastných rúk dňa 21.08.2012, ako vyplýva z obsahu doručenky na č.l. 25 rub spisu. Z uvedeného odvolací súd zhodne s okresným
súdom konštatoval splnenie jednej zo základných kumulatívnych podmienok pre možnosť vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, a to v zmysle § 101 ods. 2 OSP, v rovine preukázania riadneho a včasného predvolania na toto pojednávanie.
Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z ust. § 115 ods. 2 OSP v znení ku dňu nariadeného pojednávania 02.10.2012, spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky došlo doručením predvolania žalovanému riadne a včas podľa obsahu doručenky na č.l. 25 rub spisu. Ďalšou podmienkou v zmysle § 101 ods. 2 OSP je, aby riadne predvolaný účastník nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, čo v danom prípade rovnako bolo naplnené.
Pokiaľ žalovaný dňa 30.09.2012 odoslal okresnému súdu telefaxom písomné ospravedlnenie na pojednávanie so žiadosťou o odročenie, datované v písomnosti z 01.10.2012 (č.l. 32 spisu), v ktorej písomnosti žalovaný uviedol, že ospravedlňuje neúčasť JUDr. Jaroslava Hradňanského na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti (chrípka, teploty) so žiadosťou o odročenie pojednávania, „aby sa JUDr. Jaroslav Hradňanský mohol osobne vyjadriť na pojednávaní“, tak odvolací súd vyhodnotil túto situáciu zhodne s okresným súdom, ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Relevantné bolo zákonné ustanovenie § 119 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto lekárske potvrdenie vo vzťahu k zdravotnému stavu konateľa žalovaného, JUDr. Jaroslava Hradňanského, nebolo zo strany žalovaného doložené tak pri ospravedlnení na pojednávanie so žiadosťou o odročenie v písomnosti datovanej 01.10.2012 v rámci prvostupňového konania, ale nebolo doložené ani dodatočne, pri podaní odvolania žalovaného. Za týchto okolností žalovaný teda nepreukázal existenciu tvrdených dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania a okresný súd neporušil v tomto smere procesné práva žalovaného, ak vykonal pojednávanie dňa 02.10.2012 v neprítomnosti konateľa žalovaného, JUDr. Jaroslava Hradňanského. Okresný súd tiež správne poukázal na existenciu viacerých procesných prostriedkov umožňujúcich účastníkovi konania, ktorý je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, zabezpečiť účasť na nariadenom pojednávaní, pričom žalovaný ani v rámci podaného odvolania nezdôvodnil, prečo nevyužil tieto procesné možnosti.
I s ohľadom na celý priebeh prvostupňového konania, ak žalovaný mal vykonané doručenie platobného rozkazu dňa 08.02.2012 spolu so žalobou a jej prílohami (obsah doručenky na č.l. 11 rub spisu) a do ukončenia dokazovania na súde prvého stupňa na pojednávaní dňa 02.10.2012 bol žalovanému vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie obrany voči žalobou uplatnenému nároku, tak v postupe okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie dňa 02.10.2012 v neprítomnosti žalovaného, odvolací súd nezistil taký postup, ktorým by došlo k odňatiu práva žalovanému konať pred súdom. Takto vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany proti žalobou uplatnenému nároku, a to v rovine splnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, zaťažujúcej v občianskom súdnom sporovom konaní každého účastníka (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP), žalovaný využil v rámci podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu (č.l. 13-14 spisu) a ďalej mal možnosť aj na nariadenom pojednávaní dňa 02.10.2012 sa zúčastniť a realizovať tak svoje práva ale i povinnosti účastníka konania. Keďže okresný súd vytvoril žalovanému v rámci úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, za jej dodržania, dostatočný priestor v danom občianskom súdnom konaní pre realizáciu procesných práv, a to rovnako tak pre žalobcu ako aj pre žalovaného, ktorému doručil i písomné vyjadrenie žalobcu k odporu, tak na strane žalovaného neboli konštatované žiadne obmedzenia alebo porušenia jeho práv
v rovine tvrdeného odňatia žalovanému konať pred súdom. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď žalovaný ako obchodná spoločnosť primárne koná konateľom ako štatutárnym zástupcom, ktorým v rozhodnom čase bol ako jediný konateľ v obchodnom registri zapísaný JUDr. Jaroslav Hradňanský, tak z hmotno-právnej ako i procesnej úpravy vyplýva možnosť obchodnej spoločnosti dať sa zastúpiť i iným splnomocneným zástupcom, pričom žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na takýto postup. K uvedenému záveru odvolací súd dospel i v tej rovine, že žalovaný nepreukázal dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, a to z dôvodu tvrdenej práceneschopnosti JUDr. Jaroslava Hradňanského v zmysle úpravy v § 119 ods. 3 OSP, a preto i v tomto smere žalovaný nepreukázal prekážky, pre ktoré by nemohol zabezpečiť zastúpenie žalovaného na nariadenom súdnom pojednávaní inou osobou.
Okresný súd podľa posúdenia odvolacieho súdu procesne nepochybil ani tým, ak na pojednávaní 02.10.2012 osobitne nevypočul k veci a k vykonaným dôkazom konateľa žalovaného, JUDr. Jaroslava Hradňanského. Z postupu okresného súdu tak pri nariaďovaní vykonaní pojednávania, mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom. Nebol zistený taký postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, ktorý by znamenal nerovnaký prístup k právam (a povinnostiam) na oboch stranách sporu. Nedošlo teda k porušeniu ust. § 18 OSP o rovnosti účastníkov, o rovnosti „zbraní“. Pokiaľ žalovaný mal za to, že mal byť na pojednávaní 02.10.2012 vypočutý, tak odvolací súd poukazuje na § 125 OSP, z ktorého vyplýva, že výsluch (i konateľa) žalovaného je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom boli k veci produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd napokon ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak v tejto rovine nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovaného ako účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva vyššie vyhodnocovaným postupom okresného súdu boli žalovanému vytvorené dostatočné procesné podmienky. Odvolací súd pripomína i okolnosť, že okresný súd v prvostupňovom konaní bol povinný aplikovať i ust. § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
Odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety, výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Tiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. apríla 2002, sp.zn. 6Cdo 51/2012, Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. Uvedené judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd uvádza na dotvrdenie správnosti svojich záverov v danej veci.
Pokiaľ vo väzbe na tvrdené odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom žalovaný ďalej namietol, že takýmto postupom okresného súdu v konečnom dôsledku nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, tak podľa odvolacieho súdu okresný súd i vo vecno-právnej rovine dostatočne vec zhodnotil skutkovo i právne. S odkazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu (§ 219 ods. 1, 2 OSP), ktorá tvorila základ rozhodnutia v danej odvolacej právnej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa vo vecno-právnej rovine oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Z tých dôkazov, ktoré boli v prvostupňovom konaní produkované, okresný súd vyvodil správne skutkové závery a zistený skutkový stav a závery i správne vyhodnotil po právnej stránke. Vykonané dôkazy korešpondovali najmä vo vzájomných súvislostiach práve tvrdenému uplatnenému nároku žalobcu a jeho dôvodnosti. Žalovaným produkovaná obrana, vyjadrená v odpore proti platobnému rozkazu, nebola ničím doložená. Naopak z odpovede žalovaného z 27.09.2011 na druhú upomienku žalobcu (dôkaz na č.l. 23 spisu) bolo zrejmé, že žalovaný akceptoval faktúru žalobcu č. 2010111 na sumu 3.831,80 Eur, vo vzťahu ku ktorej 19.09.2011 obdržal druhú upomienku žalobcu. Žalovaný výslovne uviedol, že: „uvedená faktúra bude z našej strany uhradená po obdržaní finančných prostriedkov od našich odberateľov, ktorí sú tiež v omeškaní so splatením svojich záväzkov“. I tento dôkaz, doložený žalobcom, bol okresným súdom dostatočne zhodnocovaný a ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nevyvrátil v prvostupňovom konaní dostatočne zvládnuté, unesené dôkazné bremeno na strane žalobcu, hoci mal na to vytvorený dostatočný priestor v prvostupňovom konaní. Pokiaľ ide o zhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré mal okresný súd vo veci k dispozícii so zdôraznením, že žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojej obrany neoznačil a nešpecifikoval, napokon ani v podanom odvolaní, tak okresný súd dôkazy zhodnocoval v súlade s ust. § 132 OSP. K tomu odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal.
Pokiaľ ide o obranu žalovaného vyjadrenú v prvostupňovom konaní, odvolací súd sa v konečnom dôsledku stotožnil s okresným súdom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k produkovanej obrane v prvostupňovom konaní, pre ktorú obranu mal vytvorené dostatočné procesné podmienky. Vo všeobecnosti dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vyplynulo, že žalobca preukázal vykonanie diela pre žalovaného v rozsahu a za cenu ako bolo žalované (fakturované) a žalovaný tieto okolnosti popieral, tak v tomto smere dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktorý však z produkovaných dôkazných prostriedkov a jeho postoja v celom priebehu prvostupňového konania svoje dôkazné bremeno neuniesol. Okresný súd pritom dostatočne splnil i svoju povinnosť v zmysle § 132 OSP, keď vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Napokon odvolací súd poukazuje, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Keďže došlo k potvrdeniu vecnej správnosti meritórneho rozhodnutia, v závislosti od takéhoto rozhodnutia došlo cez ust. § 219 ods. 1, 2 OSP i k potvrdeniu rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania, ako výroku závislého a s tým, že osobitné odvolacie dôvody voči rozhodnutiu o trovách prvostupňového konania neboli v odvolaní ani vyjadrené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, a to za trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Náhrada odvolacích trov pozostávala z náhrady za 1 vykonaný úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.01.2013, á 141,09 Eur tarifnej odmeny + 1 x režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, takto spolu 178,68 Eur. Žalovaný nahradí priznané trovy odvolacieho konania žalobcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu, ako miesto plnenia a podľa § 160 ods. 1 OSP tak vykoná v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona