Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-39-2013.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/39/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej F. X., bytom E. Z. X, B., o vymoženie 578,24 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov a oprávneného, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 20. apríla 2012, č. k. 3 Er 172/2005-25 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len združenie) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodni tým, že v súvislosti s ustálením okruhu účastníkov exekučného konania vzhľadom na znenie ust. § 37 Exekučného poriadku nie je vedľajší účastník v exekučnom konaní prípustný, nejde o sporové konanie, nie je možné použiť právnu úpravu § 93 ods. 2 O.s.p., preto po oznámení združenia rozhodol tak, že nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného.
Vo vzťahu k ďalšiemu výroku uviedol, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 4.5.2005, pričom exekučným titulom je notárska zápisnica N 4451/2004, Nz 80511/2004 spísaná 6.11.2001 na notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave. Túto zápisnicu za povinnú podpísal a jej dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny, úroku z omeškania, poplatku z úveru, trovy právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice, uznal v zápisnici Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec povinnej na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere uzavretej medzi povinnou a oprávneným. Tento splnomocnenec tiež súhlasil s vykonateľnosťou tejto zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa zhodnotil toto splnomocnenie ako neplatné, pretože splnomocnenie na uznanie dlhu bolo udelené v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, v tom čase nebolo zrejmé, či vôbec dlžník poruší svoj záväzok, teda dlžník sa vzdal svojho práva na uznanie resp. neuznanie dlhu v
dobe, keď nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku, jeho výške, preto je splnomocnenie neurčité, všeobecné a absolútne neplatné kvôli rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej uviedol, že vzhľadom na formu zmluvy, z ktorej notárska zápisnica vychádza, ktorá je vopred pripravená formulárová typová zmluva s inkorporovaným plnomocenstvom, pričom spotrebiteľ nemohol ich obsah nijako ovplyvniť, je zrejmé, že nevyjadruje jeho vôľu, plnomocenstvo nebolo udelené slobodne, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa tiež skonštatoval rozpor medzi záujmami zástupcu a dlžníka, keďže zástupca sám určil aj lehotu dokedy má byť dlh zaplatený, na čo nebol oprávnený, teda nehájil záujmy dlžníka, ale skôr veriteľa, ktorý ho navyše sám určil za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári úverovej zmluvy. Takýto zástupca nemohol v mene dlžníka vyjadriť ani súhlas s vykonateľnosťou zápisnice, a preto predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, nie je možné na jej podklade viesť exekúciu kvôli jej nulite ako aktu, preto súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie bude súd v zmysle odôvodnenia rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Proti výroku uznesenia, ktorým nebol pripustený vedľajší účastník do konania podalo odvolanie združenie. Združenie nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní vylúčené. Poukázalo na úpravu tzv. druhej skupiny subjektov ako vedľajších účastníkov v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. po úprave účinnej od 15.10.2008, ktorých na vstup do konania legitimizuje zákon, záujem na výsledku sporu nie je rozhodujúci, zásadným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v zmysle čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Združenie poukázalo aj na postup pri rozhodovaní o vedľajšom účastníctve v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd o tom rozhoduje, len ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, pričom v tejto veci takýto návrh nemal súd k dispozícii a rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia. Združenie upozornilo na postup umožňujúci prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku. Združenie vyjadrilo názor, že nesprávnou interpretáciou právnych predpisov došlo k odňatiu práv združenia na prístup k súdu. Združenie navrhlo uznesenie v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.
Proti výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená podal odvolanie oprávnený. Oprávnený v prvom rade poukazuje na to, že v tomto prípade exekučný súd (prvého stupňa) posudzoval opätovne vec, o ktorej už s výsledkom nerozpornosti rozhodol. Zoširoka rozoberá otázky týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu, popisuje právne mechanizmy, ktoré ako jediné podľa jeho názoru prichádzajú do úvahy pri napádaní notárskych úkonov, pričom posudzovanie platnosti notárskej zápisnice, rušenie alebo zmena obsahu notárskej zápisnice exekučným súdom podľa názoru oprávneného nie je možné a v tejto súvislosti dôvodí aj princípmi právnej istoty a hodnotí postup exekučného súdu v napadnutom uznesení ako činnosť mimo rámca jemu zverenej právomoci. Ďalej oprávnený zdôraznil, že v konaní pred exekučným súdom bol porušený princíp rovnosti zbraní, rovnakého zaobchádzania pri výkone a ochrane ľudských práv, a to v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1 (právo na súdnu ochranu), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivý súdny proces), čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (výkon a ochrana práva na pokojné užívanie majetku). Jeho postavenie malo byť znevýhodnené oproti povinnej, exekučný súd mal postaviť oprávneného ako subjekt podnikajúci na trhu s finančnými službami do pozície nevýhodnej a zásadne odlišnej od postavenia ostatných súťažiteľov, pretože ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu patrila z titulu platnej zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej uvádza, že exekučný súd použil normatívnu úpravu, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, pretože aplikovaná smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá takú záväznosť ako nariadenie, je adresovaná členským štátom, nie všetkým fyzickým a právnických osobám, jej priamy účinok neprichádza do úvahy, lebo bola transponovaná do právneho poriadku SR (zák. č. 150/2004 Z. z.). Oprávnený tiež uvádza, že ani použitie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v danej veci nebolo možné, prípustné, pretože exekučným súdom citované rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť. V nasledujúcich pasážach oprávnený venuje pozornosť zásade rovnosti zbraní, jej úprave v čl. 6 Dohovoru, poukazuje na podstatu obsahu zásady, ktorou je možnosť strán mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany, mať rovnocennú
možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený ďalej tvrdí, že nemal tieto možnosti v exekučnom konaní. Oprávnený napáda záver exekučného súdu, že predmetné plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, a teda neplatné z dôvodu hrubého nepomeru medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Týmto dojednaním podľa mienky oprávneného povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti, záväzky, oprávnenému nevznikli nové práva, výhody, povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto oprávnenému nemohla vzniknúť nijaká výhoda. Povinný navyše mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti plnomocenstvo nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo ide o jednostranný právny úkon. V závere oprávnený poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k otázke súladnosti exekučného titulu so zákonom poukázal na to, že súd už raz exekučný titul posudzoval, a to pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré v tejto veci udelené bolo, teda súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom zistil. Nejaké následné preskúmavanie exekučného titulu exekučným súdom je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súčasťou odvolania oprávneného je aj alternatívny návrh s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu podľa § 212 O.s.p.
Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok neupravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súdu prvého stupňa v predmetnej veci nič nebráni použiť ustanovenia O.s.p. (§ 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.).
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné zmluvné podmienky a vedľajší účastník podporuje odstránenie faktickej nerovnováhy, ktorú predstavuje diktát formulárových produktov vopred pripravený zo strany dodávateľa ( rozsudky Mostaza Claro, Asturcom a iné ).
Preto niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie práve ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p. v spojení s § 251 ods.4 O.s.p. V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní (či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom, či nejde o právom nedovolené plnenie; § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Prvostupňový súd nebol dôsledný ani pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh, ale takýto návrh nie je v spise obsiahnutý (§ 93 ods. 3 in fine O.s.p.).
Podľa § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Toto ustanovenie teda umožňuje vstup vedľajšieho účastníka na základe jeho podnetu alebo výzvy iného účastníka, pričom neupravuje povinnosť súdu rozhodovať o tomto podnete ani výzve. Na druhej strane však súd má povinnosť rozhodovať o návrhu ohľadom prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorý v zásade podá účastník konania, podľa názoru ktorého vedľajšie účastníctvo v danom konaní nie je prípustné. Z obsahu predmetného spisu (č.l. 19) vyplýva, že je v ňom obsiahnuté podanie vedľajšieho účastníka - oznámenie o vstupe - teda práve zákonom predpokladaný vstup z vlastného podnetu, avšak akýkoľvek návrh namietajúci prípustnosť vedľajšieho účastníctva zo spisu nevyplýva. Už len preto bolo potrebné zrušiť uznesenie v tejto napadnutej časti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v tejto časti (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ ods. 2 O.s.p.). napadnuté uznesenie.
V ďalšom konaní bude musieť prvostupňový súd brať do úvahy prítomnosť vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní a vzhľadom na štádium exekučného konania o relevantných návrhoch a nárokoch vedľajšieho účastníka rozhodnúť.
Ohľadom odvolania oprávneného a jeho námietok odvolací súd uvádza nasledovné.
Pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom C- 40/08) odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti, podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pretože na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
V súvislosti s oprávneným namietnutou osobitnou povahou notárskej zápisnice ako exekučného titulu odvolací súd uvádza, že zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere č. 8051418 zo dňa 23.04.2004, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že povinná prevzala na seba záväzok a že si ho ako zástupcu nevybrala. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za vecne správne, preto uznesenie v tejto časti potvrdil podľa § 219 O.s.p.
V súvislosti s návrhom na iniciovanie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázkach predložených oprávneným odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) zamietol.
Na záver odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.