Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Ukrajiny, bytom: C. XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20000-6/2019-BA zo dňa 20. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0214087817-GC04/17 zo dňa 18. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle , , ôsmy bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) predpísala žalobcovi za obdobie: júl, august, september, október, november a december 2016 a obdobie január, február, marec 2017 poistné na:

- nemocenské poistenie v sume XXXX,XX eur

- starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume XXXX,XX eur

- poistné na invalidné poistenie v sume XXXX,XX eur

- poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXXX,XX eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/ a ods. 3 písm. c/, § 21 ods. 1 písm. b) ZSP, § 129 ods. 1 ZSP a vecne tým, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistene, že poistne a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že listom zo dňa 28, februára 2017 mu Sociálna poisťovňa, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, oznámila zmenu maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného spolu s určením výšky poistného. Následne mu bolo doručená napadnuté rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu poistného vo výške XX.XXX,XX eur Podľa prechodného ustanovenia § 293dm zákona sa v rokoch 2016 až 2018 športovec s profesionálnou zmluvou o vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Takáto osoba sa neprihlasuje do Sociálnej poisťovne, športovec nie je povinne poistený a neodvádza poistné do Sociálnej poisťovne. Príjmy, ktoré dosahuje, nie sú príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby, ale profesionálneho športovca v zmysle Profesionálnej zmluvy o výkone športovej činnosti, ktorú dňa 1. januára 2016 uzatvoril s TK LOVE 4 TENNIS. Svoju

činnosť zároveň vykonáva ako člen športovej organizácie, a preto nemožno k nemu pristupovať ako k samostatne zárobkovo činnej osobe. Poukazuje tiež na skutočnosť, že v zmysle o dani z príjmov nie je (daňový) rezident Slovenskej republiky a nemá v úmysle poberať na Slovensku starobný dôchodok ani iné dávky zo Sociálnej poisťovne. Na základe uvedených skutočností žiada, aby bol bezodkladne odstránený nezákonný stav a aby bola jeho osoba vymazaná zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne, pretože to má negatívny dopad na jeho kariéru profesionálneho športovca.

4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie svojím rozhodnutím č. 20000-6/2019-BA zo dňa 20. marca 2019 podľa § 179 ods. 1 písm. b/, § 2018 ods. 2 ZSP zmenila výrok rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2017 tak, že z výroku rozhodnutia vypustila text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom rozhodnutie zo dňa 18. apríla 2017 potvrdila.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa , , ZSP, ZSP v znení , účinného od 1. januára 2011, a ZSP v znení , ZSP v znení Z. z , účinnom od 1. januára 2011, ZSP v znení Z. z, účinnom od 1 januára 2008, , .. zákona a ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005, zákona v znení zákona č , ZSP, účinného od 1. januára 2004, ZSP v znení , účinného od 1. januára 2015, ZSP, účinného od 1. januára 2004, zákona v znení zákona č , účinného od 1 januára 2005 a vecne tým, že na základe profesionálnej hráčskej zmluvy bol profesionálny športovec v právnom vzťahu, ktorý (v závislosti od formulovania zmluvy) mohol, ale aj nemusel zakladať dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu sa profesionálna hráčska zmluva športovca na účely sociálneho poistenia nepovažovala za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Profesionálny športovec, ktorý dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (vypĺňal v daňovom priznaní údaj o príjmoch dosiahnutých podľa zákona č o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu bez oprávnenia, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká a zaniká v závislosti od výšky dosiahnutého príjmu, resp. zaniká aj na základe podania čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby bez oprávnenia o nevykonávaní činnosti.

6. Ďalej uviedla, že žalobca dňa 1. januára 2015 uzatvoril s tenisovým klubom: TK LOVE 4 TENNIS, IČO: 42173060, so sídlom Čsl. Parašutistov 29, 831 03 Bratislava, profesionálnu zmluvu o výkone športovej činnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 1. januára 2015 do 31. decembra 2017.

7. Žalobca za rok 2015 dosiahol príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním), ktorých výška XXX XXX,XX eur presiahla sumu ustanovenú zákonom za rok 2015 - X XXX,XX eur. V období rozhodujúcom pre platenie poistného na základe príjmu za rok 2015, t j. Od 1. júla 2016 do 30. júna 2017, žalobca nepredložil Sociálnej poisťovní čestné vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia, o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (resp. o ukončení vykonávania samostatnej zárobkovej činností). Vzhľadom na absenciu tohto dôležitého dôkazu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nemohla pri posúdení právneho postavenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a s tým súvisiacich práv a povinností žalobcu, prihliadať na ZSP v znení , účinného od 1. januára 2016.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, upozornila žalobcu listom č -2016, zo dňa 19 júla 2016, že jeho príjem dosiahnutý za rok 2015 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2016 V daňovom priznaní za rok 2015 žalobca uviedol príjmy dosiahnuté v zahraničí, z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, žalobcu zároveň vyzvala, aby v prípade, ak má určenú uplatniteľnou legislatívy v zmysle nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov a disponuje formulárom PD A1, zaslal fotokópiu predmetného formulára priamo Sociálnej poisťovní, pobočka Bratislava.

9. Žalobca na predmetné upozornenie nereagoval. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, zaslala žalobcovi oznámenie č. 700-0201984917. GC24/17, zo dňa 17. februára 2017 o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 1. júla 2016. Žalobcovi bolo taktiež zaslané oznámenie č. 700-0201999817-GC24/17, zo dňa 28. februára 2017 o zmene vymeriavacieho základu na platenie poistného samostatne zárobkovo činnej osoby

10. Vo svojom rozhodnutí žalovaná ďalej uviedla, že uplatniteľná legislatíva sa určuje len v prípade výkonu činnosti v dvoch alebo viacerých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) a Švajčiarska Zo zisteného stavu veci vyplýva, že žalobca nevykonával súčasne zárobkovú činnosť v dvoch alebo viacerých krajinách EHP a Švajčiarska, ale ad hoc navštevoval medzinárodné športové turnaje, na ktorých podával športový výkon a dosahoval zaň príjmy. Žalobca je od 10. novembra 2014 registrovaný v registri fyzických osôb v športe, ktorý vedie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ako športovec s príslušnosťou k športovému klubu TK LOVE 4 TENNIS Z tohto dôvodu, bez ohľadu na to, v ktorej krajine žalobca zdaňoval príjmy, mala Sociálna poisťovňa, ústredie, za to, že prvostupňový orgán postupoval správne, keď žalobcovi v súlade s ZSP v znení , účinného od 1. januára 2015 oznámil, že od 1. júla 2016 splnil podmienky pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle slovenskej legislatívy.

11. Vzhľadom na príjem dosiahnutý za rok 2015 a maximálne ohraničenie vymeriavacieho základu pre platenie poistného bol žalobca za obdobie júl 2016 až december 2016 povinný odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu X XXX,XX eur mesačne, t. j v sume X XXX,XX eur mesačne a za obdobie január 2017 až marec 2017 v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu X XXX,XX eur mesačne, t. j. v sume X XXX,XX eur mesačne.

12. Ustanovenia zákona sú kogentné, t. j. nie je možné odchýliť sa od ich významu. Fyzická osoba, ktorá je registrovaná v Sociálnej poisťovni, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, je povinná platiť a odvádzať poistné. Od povinnosti platiť poistné nie je možné upustiť na základe vyhlásenia fyzickej osoby, že v budúcnosti nemá záujem poberať dávky sociálneho poistenia. Žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, je povinný poistné predpísané napadnutým rozhodnutím zaplatiť. V zákone absentuje Inštitút zmiernenia tvrdostí zákona.

II. Správna žaloba

13. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 18. apríla 2017. Zároveň žalobca navrhoval aj priznanie odkladného účinku svojej žalobe.

14. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe prechodného ustanovenia § 293do ZSP, sa v rokoch 2016 až 2018 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Takáto osoba sa neprihlasuje do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie a poistné do Sociálnej poisťovne sa neodvádza. Vzhľadom na čo príjmy ktoré dosahuje, nie sú príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby, ale profesionálneho športovca v zmysle Profesionálnej zmluvy o výkone športovej činnosti uzatvorenej medzi TK LOVE 4 TENNIS a žalobcom - A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 01.01.2016. Zároveň svoju činnosť vykonáva ako člen športovej organizácie, takže nemožno k nemu pristupovať ako k samostatne zárobkovo činnej osobe.

15. Druhostupňové, rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich platenie poistného.

16. Ďalej žalobca uvádza, že podľa žalovanej na základe profesionálnej hráčskej zmluvy bol profesionálny športovec v právnom vzťahu, ktorý (v závislosti od formulovania zmluvy) mohol, ale aj nemusel zakladať dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu. Z toho dôvodu sa profesionálna hráčska zmluva športovca na účely sociálneho postenia nepovažovala za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Profesionálny športovec, ktorý dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu bez oprávnenia, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká a zaniká v závislosti od výšky dosiahnutého príjmu, resp. zaniká aj na základe podania čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby bez oprávnenia o nevykonávaní činnosti. Uvedené odôvodnenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise, pričom žalobca považuje za neopodstatnené odôvodniť rozhodnutie druhostupňového orgánu absenciou čestného vyhlásenia v prípade, ak existuje jasne formulované prechodné ustanovenie týkajúce sa postavenia športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu. Žalovaná sa s uvedenými skutočnosťami vo svojom odôvodnení vysporiadala nedostatočne.

III. Vyjadrenie žalovanej

17. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZSP v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ( ZSP v znení ).

18. Vychádzajúc z ustanovenia ZSP v znení je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

19. U žalobcu boli v spornom období naplnené obe vyššie popísané podmienky nutné pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle , a to dovŕšenie zákonom predpísaného veku a dosiahnutie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia a v znení neskorších predpisov.

20. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ( a ZSP). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.

21. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne

zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, tj. podľa a v znení neskorších predpisov, pričom v , resp. v ZSP nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla, resp. od 1, októbra kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna, resp, do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním za rok 2015 (v sume XXX XXX,XX eur: daňové priznanie za rok 2015 podané žalobcom dňa 31. marca 2016) boli vyššie ako zákonom stanovená suma X XXX,XX eur, a preto bol v prejednávanom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie.

23. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že žalobca v spornom období spĺňal podmienky ustanovené zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy podľa a v znení neskorších predpisov presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. S účinnosťou od 1. januára 2015 sa fyzická osoba, ktorá vykonáva športovú činnosť na základe profesionálnej hráčskej zmluvy považuje na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu bez oprávnenia, pretože predmetná zmluva sa nepovažuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

24. Žalobca uzavrel dňa 1. januára 2015 so športovým klubom TK LOVE 4 TENNIS, IČO: 42 173 060, profesionálnu zmluvu o výkone športovej činnosti, pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2017.

25. Podľa druhá veta povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v a a na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Žalobca však Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, v ktorom by vyhlásil, že odo dňa 1. júla 2016 nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nepredložil.

26. Z dôvodu, že žalobca bol v spornom období v súlade s ZSP v znení považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva činnosť bez oprávnenia (dovŕšil 18 rokov veku a dosahoval príjmy podľa a v znení neskorších predpisov), v rozhodujúcom období preukázateľne dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu a zároveň Sociálnej poisťovni nepredložil čestné vyhlásenie, v ktorom by vyhlásil, že odo dňa 1. júla 2016 športovú činnosť nevykonáva, bol v období od júla 2016 do marca 2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie.

IV. Replika žalobcu

27. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadala s dôležitým prechodným ustanovením §293do ZSP, ktoré v danom období znelo: Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra

2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného sa športovec v rokoch 2016 až 2018 so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzatvorenou podľa o športe nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Takáto osoba sa neprihlasuje do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie a poistné do Sociálnej poisťovne sa neodvádza.

28. Príjmy ktoré žalobca dosahuje, nie sú príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby, ale profesionálneho športovca v zmysle príslušnej profesionálnej zmluvy, a svoju činnosť vykonáva ako člen športovej organizácie. Na základe uvedeného nemožno k žalobcovi pristupovať ako k samostatne zárobkovo činnej osobe. Pre úplnosť informácii žalobca uvádza, že predmetná profesionálna zmluva bola podľa jej článku 3. uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.01.2016 do 31.12.2018.

29. Ďalej žalobca upozorňuje, že žalovaná nikdy nerozporovala uzatvorenie, platnosť ani obsah predmetnej profesionálnej zmluvy či už v predchádzajúcom správnom konaní, ako ani vo svojom vyjadrení v rámci súdneho konania. Zároveň považuje za dôležité podotknúť, že toto obdobie tzv. "odvodových prázdnin“ bolo voči profesionálnym športovcom predĺžené novelou predmetného zákona aktuálne až do 31. decembra 2021. Konanie, ako aj vyjadrenie žalovanej možno považovať za účelové a nesprávne, najmä s prihliadnutím na oficiálne informácie zverejnené žalovanou na svojom webovom sídle. Týmito sú: Informácia Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.12.2018 pod názvom „Výnimka pre profesionálneho športovca na platenie poistného bude platiť až do 31. 12. 2021“ (dostupné na <E.- F. -XX-XXXX /XXXXX G.>), Informácia Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.02.2019 pod názvom „Profesionálny športovec sa nehlási do Sociálnej poisťovne - má výnimku do 31.12. 2021“ (dostupné na <E.?>).

V. Duplika žalovanej

30. Žalovaná opätovne uvádza, že v prejednávanom prípade Sociálna poisťovňa rozhodovala o žalobcovi ako o samostatne zárobkovo činnej osobe.

31. Z dôvodu, že žalobca bol v spornom období v súlade s považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva činnosť bez oprávnenia (dovŕšil 18 rokov veku a dosahoval príjmy podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), v rozhodujúcom období preukázateľne dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu a zároveň Sociálnej poisťovni nepredložil čestné vyhlásenie, v ktorom by vyhlásil, že od 1. júla 2016 športovú činnosť nevykonáva (práve naopak žalobca uvádza, že športovú činnosť vykonával), bol v období júl 2016 až marec 2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné.

VI. Relevantná právna úprava

32. Podľa (ďalej len ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

35. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

36. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

37. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ ZSP, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 5 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

39. Podľa , príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v , sú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

40. Podľa § 293do ZSP, zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.

41. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

43. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

44. O Odkladnom účinku bolo rozhodnutie Krajským súdom v Bratislave, uznesením sp. zn. zo dňa 20.08.2019. Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol.

45. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie obdobie: júl, august, september, október, november a december 2016 a obdobie január, február, marec 2017 celkovo v sume XX.XXX,XX eur.

46. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu statusu jeho osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby a zadefinovanie jeho príjmov ako príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti od čoho sa následne odvíjalo nesprávne konštatovanie vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a teda aj samotného jeho predpísania. Kľúčovým v očiach

správneho súdu je preto zodpovedanie otázky, či bolo v rozhodnom období žalobcu možné považovať za zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu za ktorého však v zmysle prechodného ustanovenia nebol jeho zamestnávateľ povinný odvádzať poistné, alebo bol žalobca vychádzajúc z jeho deklarovaného príjmu samostatne zárobkovo činnou osobou a poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie mal v dôsledku dosiahnutia rozhodného príjmu odvádzať.

47. Správny súd dospel k názoru o potrebe konštatovať správnosť záverov žalovanej, ktorá žalobcu považovala v období júl, august, september, október, november a december 2016 a obdobie január, február, marec 2017 za samostatne zárobkovo činnú osobu ( ZSP) na účely sociálneho a nemocenského poistenia podľa ako lex specialis pre oblasť sociálneho poistenia a to na základe ním vykázaných príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ako profesionálneho športovca.

48. Vymedzenie statusu žalobcu, teda, či je v očiach o sociálnom poistení považovaný za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu sa odvíja práve od druhu zárobkovej činnosti resp. príjmu, ktorý vykazuje. Tak ustanovenie citovaného zákona definujúce zamestnanca ako aj ustanovenie definujúce samostatne zárobkovo činnú osobu, totiž odkazujú na príslušné ustanovenia upravujúce jednotlivé druhy príjmov podľa

49. Žalobca v danom prípade splnil definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia , keďže dovŕšil 18 rokov veku a dosiahol príjem podľa citovaného zákona v spojení s Teda žalobca bol správne žalovanou považovaný za samosatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vzhľadom na výšku jej deklarovaného dosiahnutého príjmu, bola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevkyna starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity podľa ZSP.

50. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na prechodné ustanovenie ktoré posúva termín posudzovania znakov závislej práce u fyzickej osoby, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, správny súd konštatuje, že na prípad žalobcu ho nemožno aplikovať. Žalobca informácie uvádzané žalovanou na jej oficiálnej stránke v súvislosti s týmto ustanovením navyše dezinterpretuje, tieto články žalovanej sa týkajú povinností, ktoré majú športové kluby ako zamestnávatelia.

51. Zmienené ustanovenie rieši situáciu, v ktorej sa po zmene právnej úpravy od 1. januára 2016 ocitli športové kluby, ktorým vznikla povinnosť plného odvodového zaťaženia za športovcov, ktorí vykonávajú šport spôsobom spĺňajúcim znaky závislej práce. Viaceré kluby totiž avizovali, že nebudú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené osobné náklady športovcov a ďalej sa starať o rozvoj profesionálneho športu na Slovensku. Poskytnutím dostatočnej lehoty na prispôsobenie sa zvýšenej finančnej náročnosti im zákonodarca umožnil hľadať riešenie tejto situácie. Inými slovami, uvedené ustanovenie v žiadnom smere nerieši situáciu žalobcu, ktorý vykázal príjmy nie zo závislej činnosti podľa (príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu) ale vykázal príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia citovaného zákona.

52. Teda z dôvodu, že žalobca bol v spornom období v súlade s považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva činnosť bez oprávnenia (dovŕšil 18 rokov veku a dosahoval príjmy podľa a v znení neskorších predpisov), v rozhodujúcom období preukázateľne dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu a zároveň Sociálnej poisťovni nepredložil čestné vyhlásenie, v ktorom by vyhlásil, že odo dňa 1. júla 2016 športovú činnosť nevykonáva, bol v období od júla 2016 do marca 2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Súd zároveň dodáva, že žalobca ani len netvrdí, že by v predmetnom období športovú činnosť nevykonával (práve naopak nebolo pochýb o tom, že žalobca v tomto období športovú činnosť vykonával).

53. Čo sa týka dôkazu, na ktorý odkazuje žalobca – zmluvu zo dňa 01.01.2016 uzavretú medzi ním a TK LOVE 4 TENNIS tunajší súd uvádza, že profesionálny športovec je návrhom zákona upravený v dvoch rovinách, a to ako (i) zamestnanec ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa znaky závislej práce, a ako (ii) samostatne zárobkovo činná osoba, ak jeho výkon nespĺňa znaky závislej práce. Návrh zákona však v rozsahu prvej - zamestnaneckej roviny výkonu športovej činnosti športovcom nezabúda ani na už dnes existujúcich športovcov, ktorí na (iii) základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajú šport v rezortnom športovom stredisku.

54. Podľa zákona o športe, profesionálny športovec vykonáva šport: a/ na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce ( v znení neskorších predpisov), b/ na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku (napríklad o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení , o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) alebo, c/ ako samostatne zárobkovo činná osoba.

55. Definovanie prvej roviny profesionálnych športovcov ako zamestnancov reflektuje tú skutočnosť, že na vzťahy medzi športovcom a športovým klubom - ak je medzi nimi uzavretý vzťah hovoriaci o výkone športovej činnosti športovcom, ktorá má znaky závislej práce - sa musí nahliadať ako na vzťah pracovnoprávny.

56. Predkladateľ zákona teda pristupuje k definovaniu profesionálneho športovca prostredníctvom aktivity, na základe ktorej normuje tento vzťah a aplikačne ho zaraďuje do pracovnoprávneho režimu. Robí tak vtedy, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle , pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v zmysle . Je pritom právne irelevantné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti. Nie je taktiež dôležité, ako profesionálneho športovca - profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí byť tento vzťah pokrytý profesionálnou charakteristikou podľa predkladaného zákona. Iný stav by bol prirodzene v rozpore so zákonom. Návrh zákona navyše kategóriu profesionálnych športovcov explicitne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej následne (ustanovenie návrhu zákona) normuje minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzťahu v športe (minimálne podstatné náležitosti od ktorých sa nemôžu zmluvné strany odchýliť).

57. Druhou kategóriou, ktorú zavádza návrh zákona, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba. V týchto prípadoch návrh zákona reflektuje a vytvára právny rámec predovšetkým pre úpravu profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činností živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca - zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa (ustanovenie ), alebo zmluvy podľa (ustanovenie ).

58. Vychádzajúc z uvedeného možno dospieť k záveru, že profesionálneho športovca ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o športe možno definovať na základe obsahu zmluvy a podmienok, ktoré má so športovou organizáciou v tejto zmluve dohodnuté. Buď sa bude ich vzťah riadiť zmluvou uzavretou podľa zákona o športe (pokiaľ bude táto zmluva obsahovať jej podstatné náležitosti potrebné pre jej vznik a platnosť) alebo sa bude vzťah spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho resp. upravujúcimi tzv. inominátne zmluvy

59. V prejednávanom prípade správny súd (a rovnako tak ani žalovaná) nie je v pozícii, aby posudzoval platnosť Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a TK LOVE 4 TENNIS z hľadiska splnenia obligatórnych náležitostí podľa ustanovenia § 35 zákona o športe (napríklad či obsahuje podmienky týkajúce sa mzdy alebo dovolenky) a vo výroku rozhodnutia by autoritatívne o tejto otázke rozhodol. Súd však povahu tejto zmluvy posúdil, ako prejudicálnu otázku, keďže jej zodpovedanie má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. V nadväznosti na uvedené, závislou prácou možno podľa ustanovenia rozumieť prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje ani len minimálne požiadavky zákona o športe, napríklad nie je dojednaná mzda a mzdové podmienky športovca ( zákona o športe), resp. vymedzená zákonom predpokladaným spôsobom podľa a nasl. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Zmluva taktiež neobsahuje: druh športu, ktorý má športovec vykonávať ( zákona o športe), výmera dovolenky a spôsob jej čerpania ( zákona o športe), deň začatia vykonávania športu ( zákona o športe). V zmluve chýbajú taktiež ustanovenia akéhokoľvek zákona podľa ktorého je táto uzavretá.

60. Už iba z uvedených zistení nemal správny súd akékoľvek pochybnosti, že hoci je v názve Zmluvy uvedené, že je uzavretá ako „Profesionálna zmluva o výkone športovej činnosti“, jej obsah ju definuje skôr ako osobitne neupravenú zmluvu podľa , kde si účastníci zmluvy upravili spôsob spolupráce a teda na jej základe nemohla byť vykonávaná akákoľvek činnosť žalobcu voči klubu TK LOVE 4 TENNIS považovaná za závislú prácu podľa . Opätovne súd uvádza, že z obsahu zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobca voči klubu TK LOVE 4 TENNIS vykonával závislú prácu a vystupoval v pozícii podriadenosti zamestnanca.

61. Taktiež sám žalobca nikde v administratívnom konaní ani v súdnom konaní neuvádza, že by bol zamestnancom klubu TK LOVE 4 TENNIS.

62. Na záver tunajší súd uvádza, že žalobca ani v administratívnom konaní ani v súdnom konaní nespochybňuje samotný spôsob výpočtu poistného alebo jeho výšku.

63. Správny súd dospel k záveru, že pre nedôvodnosť uplatnených námietok žalobcu, ako aj pre absenciu vlastných zistení o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa v spojení s .

64. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).