Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-185-2012.pdf
PDF · 117.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimír Pribula a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: M. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, na strane odporcu, zastúpeného HKP Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 434,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 5C/72/2012-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výrokov o zamietnutí zvyšku návrhu, určenia, že zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 5C/72/2012-56 Okresný súd Topoľčany rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 124,01 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,96 eura od 16. 04. 2008 do zaplatenia, zo sumy 69,43 eura od 13. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 9,92 eura od 12. 06. 2008 do zaplatenia a zo sumy 23,70 eura od 12. 07. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Súd určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení č. 948805322 zo dňa 28. 11. 2007 pod bodom II. týkajúca sa povinnosti účastníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 9.073,11 Sk (301,17 eura) je ako neprijateľná neplatná. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 434,84 eura s prísl. z dôvodu, že spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzavrela s odporcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb zo strany poskytovateľa a povinnosťou odporcu bolo platiť odplatu za poskytnuté služby. Odporca sa neplnením povinností dostal do omeškania, záväzok mu bol vyúčtovaný faktúrou 1000467369 splatnou 15. 04. 2008 vo výške 20,96 eura, faktúrou 1000554789 vo výške 69,43 eura splatnou 12. 05. 2008, faktúrou 10004689847 splatnou 11. 07. 2008 vo výške 9,92 eura a faktúrou 1000793750 vo výške 23,70 eura splatnou 11. 07. 2008. Navrhovateľ ďalej požadoval zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t. j úroku z omeškania vo výške 8,5 %. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 11. 12. 2008. Odporca pohľadávku uznal a žiadal povolenie splátok vzhľadom na jeho finančnú situáciu. Istinu vo výške 124,01 eura vie zaplatiť jednorázovo. Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil a po vykonanom dokazovaní zistil, uzavrel so spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. dňa 28. 11. 2007 zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení a zaviazal sa riadne a včas platiť odplatu za poskytnuté služby. Povinnosti odporca neplnil, v dôsledku čoho mu bol vyúčtovaný nedoplatok
vyúčtovacími faktúrami 1000467369 splatnou 15. 04. 2008 vo výške 20,96 eura, faktúrou 1000554789 vo výške 69,43 eura splatnou 12. 05. 2008, faktúrou 10004689847 splatnou 11. 07. 2008 vo výške 9,92 eura a faktúrou 1000793750 vo výške 23,70 eura splatnou 11. 07. 2008. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 12. 2008. Súd právne vec posúdil podľa ust. § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/203 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 434,84 eura spolu s úrokom z omeškania je dôvodný iba čiastočne. Považoval za nesporné, že prišlo k uzavretiu zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 28. 11. 2007, porušením povinnosti odporcu mu vznikol nedoplatok vo výške 124,01 eura, ktorý neuhradil ani na výzvu navrhovateľa zo dňa 13. 01. 2012. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie tohto nedoplatku spolu s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 20,96 eura od 16. 04. 2008 do zaplatenia, zo sumy 69,43 eura od 13. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 9,92 eura od 12. 06. 2008 do zaplatenia a zo sumy 23,70 eura od 12. 07. 2008 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V časti o zaplatenie sumy 310,83 eura spolu s úrokom z omeškania súd návrh zamietol ako nedôvodný s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Zmluva o pripojení je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 OZ sa vychádza z toho, že spotrebiteľ koná v dobrej viere a očakáva profesionálne konanie od dodávateľa. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uvedené sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ak ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, sú zákonom sankcionované absolútnou neplatnosťou. Právoplatné rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky ukladá povinnosť dodávateľovi zdržať sa používania takýchto podmienok. Ochrana spotrebiteľa na základe uvedeného sa týka formulárových zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ spravidla nevie ovplyvniť. V danom prípade súd skúmal zmluvnú pokutu v zmluve o pripojení a jej dodatku a zistil, že pri zmluvnej pokute vo výške 310,83 eura vo vzťahu k mesačnému poplatku v sume 13,94 eura predstavuje zmluvná pokuta 22,29 násobok mesačného poplatku, preto z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná. Spôsob, akým dodávateľ dohadoval zmluvnú pokutu poškodzuje spotrebiteľa. Navrhovateľ uzavrel zmluvu o pripojení formou formuláru, ktorý mal vopred pripravený a ktorej obsah spotrebiteľ nevedel ovplyvniť. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zverený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza zo znevýhodneného postavenia spotrebiteľa v porovnaní s predajcom (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 06. 200, Oceáno Group Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ďalej zo dňa 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, čl. 37. Uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/G.). Súd poukázal na bod 2.3 dodatku k zmluve o pripojení, ktorý je formulovaný nasledovne „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, “signalizuje, že je určený neurčitému okruhu spotrebiteľov a týka sa neurčitého okruhu porušení alebo vzťahov. Zmluvné pokuty označené indikatívne sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výška zmluvnej pokuty sa nemení v závislosti od toho, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprimeranú sankciu, nakoľko je rovnaká na začiatku doby viazanosti aj na jej konci. Za relevantné považoval súd to, že zmluvná pokuta zohľadňuje cenu zľavneného mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantuje návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Súd po uvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že zmluvná pokuta upravená v obchodných podmienkach spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Súd nemohol pri výške zmluvnej pokuty použiť moderačné právo v zmysle § 545 a OZ, pretože osobitné ustanovenia § 52 a nasl. OZ regulujúce spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v OZ. Súd nevidel riešenie v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a bolo by problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by nieslo riziko, že v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmoderovaná, ale predsa by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenia odporcovi povinnosť plniť, preto súd v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 310,48 eura spolu s úrokom z omeškania zamietol a zároveň podľa § 153 ods. 3, 4 OSP vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v dodatku zmluvy o pripojení v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu s tým, že táto zmluvná podmienka je neplatná. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal úspech v konaní 71 % náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy v konaní nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 310,48 eura z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky (teda v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu) a v časti výroku o trovách konania. V odvolaní poukázal na ust. § 544 ods. 1, 2 OZ, na čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení. Poukazoval na charakter zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorý možno použiť, ak sa na ňom zmluvné strany dohodli. Navrhovateľ má za to, že medzi ním a odporcom v danom prípade došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku, ktorý odporca potvrdil svojím podpisom, a tým vyjadril súhlas s jeho obsahom a stanovenou výškou zmluvnej pokuty. Odporcovi bol poskytnutý mesačný program Pre mňa 70 spolu s mobilným telefónom v hodnote 4.494,-- Sk za cenu 1,--Sk. Nakoľko porušil svoje povinnosti, v zmysle dodatku k zmluve o pripojení je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá pozostáva z ceny telefónu SAMSUNG M300 v hodnote 4 494,-- Sk (149,17 eura) a zvyšná časť je paušalizovaná náhrada škody, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V dôsledku uvedeného bol odporca povinný navrhovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu. V konaní nebolo sporným, že odporca porušil zmluvné povinnosti, teda nevykonal riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a postupcom poskytnuté služby. Zmluvnou pokutou si navrhovateľ zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny telefónu, ktorý poskytol odporcovi v rámci zvýhodnenej ceny. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domnieva, že výška zmluvnej pokuty je primeraná, resp. ak by bola príliš nízka, nebola by naplnená jej podstatná funkcia, teda hrozba sankcie pri porušovaní zmluvných povinností. Poukázal tiež na to, že zmluvná pokuta je uvedená v dodatku, ktorého obsah nie je rozsiahly a odporca sa s ním mohol oboznámiť. Okrem iného je dodatok k zmluve samotným odporcom podpísaný na znak súhlasu. Navrhovateľ poukázal na ust. § 79 OSP, ktorý uvádza, že účastník konania nie je povinný vec právne kvalifikovať, a teda ak sa súd nestotožní s právnou kvalifikáciou účastníka, môže nárok na zaplatenie sumy vo výške 301,17 eura považovať za náhradu škody. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že dojednanie zmluvnej pokuty nemalo charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a nesúhlasí s tvrdením, že by ustanovenia zmluvy spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že si uplatňuje trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 37,85 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eura s DPH spolu 47,01 eura (podanie odvolania).
Vyjadrenie k odvolaniu podal vedľajší účastník Spotrebiteľské združenia OSA v zastúpení HKP Legal, s.r.o., ktorý uviedol, že dlh odporcu považuje v celom rozsahu za premlčaný, preto nepovažuje za potrebné bližšie sa vyjadrovať k návrhu a odvolaniu navrhovateľa. Poukázal na časť rozsudku súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade zmluvnej pokuty, s takýmto posúdením súdu sa plne stotožňujú a rozhodnutie súdu v tejto časti žiadajú potvrdiť. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,99 eura.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1, o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP), keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne v časti zamietnutia zvyšku návrhu, a v časti, ktorou prvostupňový súd určil podmienku v zmluve za neprijateľnú, nakoľko jej dojednanie má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý bol zamietnutý nemožno pre účinne vznesenú námietku premlčania súdne priznať.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považujú dojednania, ktorými dodávateľ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 52 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danej veci je zrejmé, že ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že konanie sa začalo podaným návrhom, ktorým si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie sumy 434,84 eura. Navrhovateľ si uplatňoval 124,01 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 % a 310,83 eura z titulu zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania. Navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s.r.o. pohľadávku získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2008. Nedoplatok vznikol na základe neplnenia si povinnosti odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Nedoplatok vznikol za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, keď odporca prestal vykonávať riadne a včas úhrady faktúr. Nedoplatky mu boli vyčíslené spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % vyúčtovacími faktúrami nasledovne: faktúrou č. 1000467369 splatnou 15. 04. 2008 vo výške 20,96 eura, faktúrou 1000554789 vo výške 69,43 eura splatnou 12. 05. 2008, faktúrou 10004689847 splatnou 11. 07. 2008 vo výške 9,92 eura a faktúrou 1000793750 vo výške 23,70 eura splatnou 11. 07. 2008. Odvolací súd má za preukázané na základe postupu súdu prvého stupňa, že skutočne prišlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany odporcu. Uvedené odvolací súd uvádza iba z toho dôvodu, že predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania nie je prvostupňovým súdom priznaný vyššie uvedený nárok navrhovateľa, ale predmetom je posúdenie „nárokovateľnosti“ zmluvnej pokuty a posúdenie charakteru zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ktoré niektoré skutočnosti sú rozhodujúcimi skutočnosťami aj pre uvedené posudzovanie v rámci odvolacieho konania.
Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 cit. zákona, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z uplatnenej zmluvnej pokuty odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, a táto námietka bola vznesená po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu v rámci odvolacieho konania s tým, že napriek existencii dôvodov, pre ktoré by bolo možné považovať rozhodnutie prvostupňového súdu za správne v otázke zamietnutia zvyšku návrhu (práve v časti uplatnenej zmluvnej pokuty), je potrebné sa uvedenou námietkou premlčania zaoberať prednostne.
Vzhľadom na skutočnosť, že právo na zmluvnú pokutu mohol navrhovateľ uplatniť po prvýkrát vtedy, keď došlo k porušeniu zmluvných povinností, ktoré boli zmluvnou pokutou zabezpečené, je možné
konštatovať, že zmluvnú pokutu mohol navrhovateľ uplatniť v zmysle bodu II- 2.3 dodatku ku zmluve o pripojení zo dňa 28. 11. 2007 (v spojení s čl. 6.7 písm. a/ VOP a s bodu 2.2 dodatku), najskôr uplynutím 45 dní od nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, pričom z navrhovateľom pripojených listinných dôkazov vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňoval voči odporcovi faktúrou zo dňa 03. 07. 2008. Návrh na začatie konania, a teda aj uplatnenie nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu uplatnil navrhovateľ na súde podaným návrhom na začatie konania dňa 13. 02. 2013. Z uvedeného možno uzavrieť, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol súdne uplatnený po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehote, preto ak bola uplatnená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na podporu odporcu, potom je nutné konštatovať, že uvedená zmluvná pokuta je nevymáhateľná a prvostupňový súd v tejto časti rozhodol vecne správne, keď návrh v tejto časti zamietol (zamietol vo zvyšku návrhu).
Pokiaľ ide o odvolací prieskum ohľadne napadnutého výroku prvostupňového rozsudku, ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky v dodatku k zmluve o pripojení č. 948805322 zo dňa 28. 11. 2007 pod bodom II. týkajúca sa povinnosti účastníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 9.073,11 Sk (301,17 eura) ako neprijateľnej podmienky, odvolací súd poukazuje na dôvody neprijateľnosti, ktoré uviedol prvostupňový súd, pričom na zdôraznenie správnosti už uvedeného dodáva, že neprijateľnosť uvedenej pokuty možno vidieť aj v tom, že ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti, ktorú odporca porušil. Ak právny predchodca navrhovateľa „zvýhodnil“ odporcu pri kúpe mobilného zariadenia „akciovou cenou,“ potom mal zmluvne vztiahnuť porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku po určenú dobu práve na túto povinnosť, pretože tak ako bolo široko dojednanie o zmluvnej pokute koncipované vo vzťahu k porušeniu niektorej z povinností, do tejto množiny zmluvnú pokutu „aktivizujúcich“ povinností vyplývajúcich dodatku, resp. VOP, patrí aj zmluvná pokuta vo výške „dohodnutej“ (9.073,11 Sk, resp. uplatnenej 9.364,06 Sk), na ktorej zaplatenie vzniká nárok pre porušenie plnenia, teda nezaplatenia čo i len najnižšej sumy za poskytnuté služby zo strany odporcu- účastníka zmluvy, spotrebiteľa, čo v zásade nemôže byť primeranou sankciou spojenou s neplnením záväzku tak ako tomu bolo i v tomto prípade.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému odporcovi v tomto konaní nepriznal, pretožemu žiadne odvolacie trovy nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu taktiež nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia, z nasledovných dôvodov.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 24 ods. 1 prvá veta OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze pod sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25. mája 2010 uviedol: „prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia ustanovenia § 150 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. septembra 2000). „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter“ (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk - judikát č. R 34/1982). „Nepriznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk
- judikát č. R 23/1989)“.
Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľ ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je akékoľvek spotrebiteľské združenie, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana spotrebiteľov, a ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol: „Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu; môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.
Odvolací súd uvádza, že tak účastník konania, ako aj účastník konania, ktorého zákon označuje za vedľajšieho účastníka konania sú účastníkmi konania, ktorí sú oprávnení sa nechať zastupovať v konaní spôsobilou a zákonom fakultatívne povolanou osobou. Takýto zástupca je legitímnym subjektom konania, ktorý svojou činnosťou napĺňa ústavné ciele tak, že umožňuje účastníkovi sa účinne brániť, alebo uplatňovať svoje právo pred súdom. Uvedené je naplnením ústavne zakotveného práva na spravodlivý proces. Zastúpenie je na mieste práve najmä z dôvodu, že účastníkovi konania môže odborne zdatný zástupca napomôcť k úspechu v súdnom konaní. Celá koncepcia právnych predpisov upravujúcich konanie pred súdom s takouto možnosťou počíta, dokonca v prípade, ak takáto právna pomoc viedla k úspechu a sú splnené podmienky účelnosti právnej pomoci, priznáva možnosť uplatniť, a aj reálne mať priznanú náhradu trov, ktoré účastníkovi konania vznikli, od neúspešného účastníka konania (v sporovej veci). Vedľajší účastník, vystupujúci v tomto konaní, je subjektom práva, ktorý je spôsobilým subjektom vedľajšieho účastníctva (vedľajšej interveniencie) v súdnom konaní podľa § 93 ods. 2 OSP.
Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonom zákonodarca rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami zákon, bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia) považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia stanovených podmienok poskytuje prostredníctvom ministerstva príslušnú podporu (§ 25 ods. 6 cit. zák.). Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.
Spotrebiteľské združenie OSA vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší
účastník a ako taký sa nechal právne zastúpiť advokátskym subjektom tak, že ho písomne splnomocnili na zastupovanie v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátskou spoločnosťou. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní sa ktorýkoľvek vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším odborníkom, dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné najmä v situácii, keď jeho potreba odbornej pomoci neprekračuje bežnú odbornú vybavenosť potrebnú na dosiahnutie účelu poskytovanej právnej pomoci, alebo táto potreba nevyplýva zo zvlášť zložitého skutkového a právneho prípadu. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešnejšieho účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia, čo v tomto prípade znamená nepriznanie náhrady všetkých uplatnených trov konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.