Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-151-2013.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/151/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Tomáš Kušnír, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. L. XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Andrej Cifra, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Andrej Cirfa, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, adresa pre doručovanie: 984 01 Lučenec, Dr. Herza 12, o zaplatenie 414,99 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa zo dňa 06. 03. 2013 a 07. 03. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/93/2012-90 zo dňa 22. 01. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v sume 37,69 € a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu: JUDr. Andrej Cifra, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od doručenia rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o zaplatenie 414,99 € s prísl. zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 48,43 € a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 85,93 € a to právnemu zástupcovi odporcu a vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že súd zmluvu uzavretú dňa 16. 08. 2002 posúdil ako spotrebiteľskú, ktorej základnou črtou je, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy pred jej uzavretím. Zmluva bola uzavretá na strane prenajímateľa ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane odporcu ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou osobu a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Návrh na súd o zaplatenie sumy 414,99 € s prísl. bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Potom je rozhodujúca otázka, či odporca dňa 17. 06. 2010 (keď už bola pohľadávka premlčaná) platne uznal záväzok, keďže v prípade uznania by od uvedeného dňa začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a teda námietka premlčania by nebola dôvodná. V konaní nebolo preukázané, že odporca ako dlžník vedel o tom, že pohľadávka je premlčaná, čo nevyplynulo ani z jeho výpovede. V uzavretej dohode je vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch uvedené v bode 3. dohody ako forma splatenia záväzku. Pokiaľ ide o formulár, ktorý je dosť obsiahly a obsahuje text, ktorý musí byť pre laika (ako je aj odporca, ktorý ako manuálny pracovník zrejme má len málo skúseností s písomnými dokumentmi ako takými), len ťažko zrozumiteľný. Súd potom uveril odporcovi prihliadnuc na to, že v
predloženej dohode sú dopisované v predtlači len určité údaje (bežne si ľudia všímajú tieto, keďže predtlačené texty sa nemenia) a aj z vedomostí získaných v obdobných veciach, že tento nemal vedomosť o tom, že dlh bol v čase podpisovania dohody premlčaný a nemal vedomosť o následkoch premlčania. Zakomponovanie prehlásenia o vedomosti o premlčaní dlhu do bodu o forme splatenia záväzku je jednoznačne aj zavádzajúce. Nebolo preukázané, že odporca ako dlžník v čase uznania záväzku mal vedomosť o tom, že dlh je už premlčaný, nenastali účinky predĺženia premlčacej doby a preto, keď odporca a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Toto právo priznal aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Súd priznal náhradu trov konania za úkony - spoločné úkony za odporcu a vedľajšieho účastníka a to prevzatie vecí v sume 29,88 €, plus paušál v sume 7,63 €, účasť na pojednávaní v sume 29,88 €, plus paušál v sume 7,63 €. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd tiež priznal cestovné v sume 8,63 €, náhradu za stratu času v sume 13,02 €. Spolu za spoločné úkony právneho zástupcu, ktorý v konaní zastupoval odporca a tiež vedľajšieho účastníka, v sume 96,85 €. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za úkon vedľajšieho účastníka
- podanie odporu v sume 29,88 €, plus paušál 7,63 €. V odôvodnení okresný súd tiež uviedol, za ktoré úkony právnej služby nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Uviedol, že odporca dňa 17. 06. 2010 podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Táto spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Odporca tiež potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Dohoda je uznanie dlhu zo strany odporcu. Došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Odporca sám požiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach. Navrhovateľ mu toto umožnil. Je logické, že navrhovateľ si musí zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára odporcami a to uznaním dlhu zo strany odporcu s čím je splnené aj plynutie novej premlčacej doby. Potom je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzavretím dohody keďže ide o prejav slobodnej vôle odporcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov. Konanie odporcu nie je možné považovať za morálne a čestné. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ má za to, že odporca po tom ako sa oboznámil s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že vedľajší účastník nemá právo podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Vedľajší účastník má právo podať odpor iba v tých prípadoch keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, čo v súdenej veci nie je.
Navrhovateľ namietal rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, že do dnešného dňa nebolo preukázané plnomocenstvo na základe ktorého odporca splnomocnil advokáta JUDr. Andreja Cifru na zastupovanie v konaní. Súd nemal priznať právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava veci a účasť na pojednávaní. Právny zástupca už bol s daným prípadom oboznámený ako právny zástupca vedľajšieho účastníka. Tiež účasť na pojednávaní považuje navrhovateľ za účelovú, pretože v konaní boli podané písomné vyjadrenia a na pojednávaní odporca neuviedol žiadne iné skutočnosti.
Navrhovateľ namietal priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Uviedol, že vedľajší účastník vstupuje do konania v záujme ochrany spotrebiteľa, preto musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľom ako účastníkom dostatočnú právnu ochranu. Navrhovateľ nespochybňuje právo odporcu zvoliť si v konaní svojho právneho zástupcu, ale nevidí účelnosť v podobných v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom raz ako zástupcom vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom odporcu. Vzhľadom na uvedené je možné aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP. Navrhovateľ tiež uviedol, že vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Pred zaslaním o vstupe do konania vedľajší účastník nemá vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nie je žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov prvo a druhostupňového konania.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľ pri uzatváraní „Dohody“ bez akýchkoľvek pochybností je v postavení dodávateľa, potom súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára kontrole v zmysle § 153 ods. 3 OSP a to pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Uzatvorenie „Dohody“ je v rozpore s dobrými mravmi, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty. Navrhovateľ vo formulárových „Dohodách“ necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, to znamená suma dlhu je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. Navrhovateľ chce uzavretím „Dohody“ pre potreby súdneho konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá nárok. Navrhovateľ formulárové dohody uzatváral hromadne a plánovito v desať tisícoch prípadov. Zamestnanci navrhovateľa pri podpisovaní formulárových dohôd postupujú plošne, dlžníkov nepoučujú o premlčaní záväzku a už vôbec nie o podstate samotného premlčania. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V rovine ochrany spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Spotrebiteľ chcel splátky, ale musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej „Dohody“ zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva.
Vedľajší účastník žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa presadzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov. Ak by sa nemajetnému združeniu odmietalo právo na plnú náhradu trov konania, v skutočnosti by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľa zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa. Trovy boli účelne vynaložené. Poukázal na princíp rovnosti zbraní. Tiež uviedol, že nie sú dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP.
Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 37,69 € a to za jeden úkon právnej služby podanie vyjadrenia k odvolaniu.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP) v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového súdu je podrobné a komplexné tak, pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj právne zdôvodnenie a potom odvolací súd v celom rozsahu naň odkazuje. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, z predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď zmluvu uzavretú medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva, na základe ktorej navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola uzavretá dňa 16. 08. 2002 (č. l. 4 - 4 p. v. spisu). Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa. Postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 16. 08. 2002 bola uzavretá zmluva, ktorou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Tiež navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že odporca uznal vyššie uvedený záväzok v „Dohode o uznaní dlhu“. Navrhovateľ v konaní predložil „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (č. l. 44 spisu). Správne okresný súd uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potom potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je ale potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny vzťah uznania dlhu. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov upravuje nekalé obchodné praktiky, ktoré v ust.§ 7 ods. 2 písm. a/ definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Ak potom zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je zmluvou spotrebiteľskou a teda právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, aj na nadväzujúce právne úkony (teda aj právny úkon uznania dlhu) je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku je nepochybne možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky dlhu vtedy, ak dlžník vedel, že dlh bol v čase uznávacieho prejavu premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o jeho premlčaní, jeho následkoch, je zakomponovaná v bode 3 tejto dohody označenom ako „forma splatenia záväzku“. Potom formulácia vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovaná do bodu 3, ktorý sa týka formy splatenia dlhu, keď vedomosť o premlčaní dlhu má právny význam len pre uznanie záväzku, ktorý je upravený v bode 2 dohody a nie v bode 3, je zavádzajúca. Odporca nemal vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahuje aj uznanie dlhu, ktorý v čase uznania už bol premlčaný. Preto toto uznanie nevyvoláva právne účinky tak ako na to poukázal navrhovateľ v podanom odvolaní.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pripravená na vopred predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov. Spotrebiteľ (teda odporca) tak nemohol ovplyvniť jej obsah. Je tiež ťažko predstaviteľné, že dodávateľ s množstvom spotrebiteľov zvládol prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednať všetky podstatné (prípadne tiež nepodstatné) zložky dohody. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a) OZ). Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi okresného súdu, keď okresný súd uviedol, že formulár je dosť obsiahly a obsahuje text, ktorý musí byť pre laika (ako je aj odporca, ktorý ako manuálny pracovník zrejme má len málo skúseností s písomnými dokumentmi ako takými) len ťažko zrozumiteľný. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktike, alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Odvolací súd opätovne poukazuje, že zakomponovanie tejto formulácie vedomosti o premlčaní dlhu je zavádzajúce.
Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza.
Vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania dňa 19. 09. 2012 (č. l. 24 - 27 spisu), teda pred vydaním platobného rozkazu. Platobný rozkaz č. k. 12C/93/2012-30 bol vydaný dňa 27. 09. 2012.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP) vyplýva priamo zo zákona, teda z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP. V prípade právnickej osoby, kde je procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. OSP v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného skončenia.. Potrebné je zohľadniť ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom ustanovenia § 93 ods. 2 OSP (citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. 10. 2008), cieľom tohto ustanovenia bolo nepochybne rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konania ako vedľajší účastník. V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia ochranu spotrebiteľa a pod. V rámci tohto typu vedľajšieho účastníka na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR vydaný v konaní sp. zn. 1Cdo 234/2004, v ktorom vyslovil, že vedľajší účastník môže vstúpiť do konania kedykoľvek od okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu.
Odvolací súd teda uvádza, že vedľajší účastník, ktorý môže vstúpiť aj do rozkazného konania, teda do vydania platobného rozkazu má právo podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu; lehota na podanie odporu je limitovaná odvolacou lehotou účastníka.
V súdenej veci bol platobný rozkaz č. k. 12C/93/2012-30 zo dňa 27. 09. 2012 doručený odporcovi dňa 02. 10. 2012; vedľajší účastník podal odpor dňa 02. 10. 2012. Odpor bol podaný v lehote hlavného účastníka, dôvodne potom okresný súd prihliadol na podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu.
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania. Aj v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odporcu v konaní zastupoval advokát na základe plnomocenstva (č. l. 57 spisu). Podobne tak aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní zastupoval vedľajším účastníkom splnomocnený advokát na základe plnomocenstva.
Je nesporné, že každý sa môže dať zastúpiť advokátom (§ 25 ods. 1 OSP), v súdenej veci tak teda urobil odporca ako aj vedľajší účastník. So zastúpením advokátom sú spojené pre účastníka konania trovy konania, pretože advokát má vždy právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov od účastníka, ktorého zastupuje. Potom pri rozhodovaní v sporovom konaní o náhrade trov konania medzi stranami sporu treba úspešnému účastníkovi priznať, aby mu protistrana nahradila trovy konania.
Vedľajší účastník - v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať buď samostatne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie.
Ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností medzi právo na náhradu trov konania patrí aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. Základná zásada v konaní o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 OSP. Táto zásada vychádza zo skutočnosti, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránené záujmy, má právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Právo úspešnej procesnej strany proti neúspešnej strane konania na náhradu nákladov vychádza zo základného princípu, ktorý sa uplatňuje v civilnom sporovom procese, to znamená princípu dvoch strán v kontradiktórnom postavení. Úspech jednej procesnej strany je zároveň neúspechom druhej procesnej strany.
Odporca mal v konaní plný úspech. Súd návrh zamietol v celom rozsahu. Odporcovi potom vzniklo právo na náhradu trov konania ako úspešnému účastníkovi, potom aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania, teda i právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník vystupoval na strane úspešného účastníka.
Navrhovateľ v podanom odvolaní síce navrhol, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nebola náhrada trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 OSP priznaná, ale neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu nebola priznaná výnimočne náhrada trov konania (§ 150 ods. 1 OSP).
Tvrdenie navrhovateľa o tom, že konanie vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu v podobe jeho právneho zastúpenia zbytočne navyšuje trovy konania, odvolací súd nepovažoval za právne relevantné. Ak by navrhovateľ pristupoval k podávaniu návrhov po dôkladnom rozbore uplatňovanej pohľadávky, mohol by sa vyhnúť podaniu návrhov tam, kde ide o nárok zjavne premlčaný. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom bolo tiež dôvodom zamietnutia návrhu. Odvolací súd tiež uvádza, že k žiadnemu navyšovaniu trov konania a ani k nehospodárnosti konania by nedošlo, ak by navrhovateľ po dôkladnom zvážení nepodal návrh tam, kde ide o uplatnenie si zjavne neprimeranej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a o premlčanie nároku.
Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V súdenej veci okresný súd s poukazom na toto ustanovenie znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a tiež za úkon právnej služby účasť na pojednávaní, pretože ide o spoločné úkony právneho zástupcu pri zastupovaní dvoch osôb a to odporcu a vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, potom vzniklo vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovami odvolacieho konania vedľajšieho účastníka je jeden úkon právnej služby splnomocneného právneho zástupcu vedľajšieho účastníka - písomné podanie, vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 37,69 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby v sume 29,88 €, plus režijný paušál v sume 7,80 €. Aj túto sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na jeho účet do 3 dní od doručenia rozsudku.
Navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.