Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-93-2012.pdf
PDF · 102.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému F. M., nar. 05. 08. 1975, bytom v E. L. XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 414,99 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba, ktorou sa žalobca domáha na žalovanom zaplatenia 414,99 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 26. 07. 2010 do zaplatenia, sa z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 48,43 eur trov právneho zastúpenia a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 85,93 eur trov právneho zastúpenia do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom tieto trovy (v celkovej výške 134,36 eur) je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného a vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol vo svojej žalobe podanej na súd dňa 02. 08. 2012, že s účinnosťou od 01. 01. 2006 došlo k zániku spoločnosti zrušením bez likvidácie, ktorá spoločnosť bola účastníkom zmluvného vzťahu aj jej imanie prešlo na Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2006 bola potom postúpená pohľadávka voči žalovanému žalobcovi. Dňa 16. 08. 2002 bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, ktorú povinnosť si však nesplnil a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval neuhradené splátky v žalovanej výške. Žalovaný uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré však v tomto konaní nie sú uplatnené. Úroky z omeškania žiadal od 16. 12. 2006, teda odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, potom však žalobu zmenil tak, že tieto úroky žiada od 26. 07. 2010.
Dňa 19. 09. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného.
Žaloba bola dňa 27. 09. 2012 vybavená platobným rozkazom, proti ktorému vedľajší účastník podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahu neprijateľné podmienky. Tiež dohoda o uznaní záväzku predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty. Pritom všetko nasvedčuje tomu, že nárok je v celom rozsahu premlčaný a prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov už rozhodol iný súd. Je nelogické, aby spotrebiteľ mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Preto uznanie dlhu je potrebné považovať za absolútne neplatné dojednanie, nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 02. 08. 2009, a preto je ako celok premlčaný
Žalobca navrhol odpor vedľajšieho účastníka odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X U. XXX/XXXX, podľa ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel. Takým konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, tzv. skrátené konanie, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. K vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom uviedol, že vedľajší účastník koná iba sám za seba a nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, teda nemôže ani vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Poukázal aj na to, že podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák. sa nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, pričom toto uznanie práva nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zák., čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Obč. zák. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného úprava obsiahnutá v § 558 Obč. zák. pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Teda ak by aj žalovaný v čase uznania nevedel o premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák. nastupuje. Nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že dohoda je dodatkom k spotrebiteľskej zmluve, lebo ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou spočívajúcou v umožnení splácania v splátkach. Na dohodu sa preto nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani tvrdenie o vynútenej návšteve pracovníka žalobcu nie je preukázané.
Žalovaný (už zastúpený zástupcom) tiež vzniesol námietku premlčania a pripojil sa k odporu podanému vedľajším účastníkom.
Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval písomných podaní.
Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že 16. 08. 2002 uzavrel zmluvu, podľa ktorej mu bol dodaný televízor za cenu uvedenú v zmluve a on sa ju zaviazal zaplatiť v 24 splátkach. Už sa nepamätá, koľko splátok zaplatil, ale zhruba polovicu. Na výzvu na platenie nereagoval. Potom raz bez toho, aby sa nejako vopred ohlásili prišli dvaja páni a všetko prebehlo narýchlo asi za 10 minút, kedy písomnosť nestihol ani riadne prečítať. Hovorili, že buď sa musia dohodnúť na ďalších splátkach alebo bude musieť uhradiť všetko naraz. Spomínali, že pohľadávka mala byť už dávnejšie uhradená a on sa ešte ospravedlnil, že nemal z čoho platiť, lebo prišiel o prácu. Prišli s tým, že to už malo byť uhradené a pripadalo mu to skôr ako vyhrážka, že buď sa dohodnú na ďalšom kalendári alebo sa to bude riešiť ináč. Na otázky súdu ohľadom vzdelania a vedomostí o lehotách uviedol, že má poľnohospodársku školu bez maturity a väčšinou pracoval manuálne. Nevedel o tom, že sú nejaké lehoty na to, dokedy sa môže žalovať a pod. Pri návšteve nebola reč o tom, dokedy sa to malo dať na súd, prípadne prečo pohľadávku ešte nežalovali. Počul také niečo ako výraz premlčaná pohľadávka, "nevie, ale je to asi 10 rokov teraz". Považuje za správne uhradenie dlhu, uznáva, že by aj mal vyrovnať podlžnosť, ale nemá z čoho. Na platobný rozkaz nereagoval, len ho niekde založil.
Zástupca žalovaného a vedľajšieho účastníka na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť tiež sa v plnom rozsahu pridržiavajúc písomných prednesov. Postúpenie pohľadávky ako takej principiálne nespochybnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením odporu a ďalších písomných podaní účastníkov a vedľajšieho účastníka, oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávok z Consumer Finance Holdint, a. s. na žalobcu, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusu o zmier, predložených rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach, zmluvy uzavretej 16. 08. 2002 a Všeobecných obchodných podmienok prenájmu (obe tieto písomnosti predložené len v takmer nečitateľnej kópii a vec posúdil takto:
Tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy dňa 16. 08. 2002 medzi TatraCredit a žalovaným, poskytnutí na jej základe finančných prostriedkov 17.549,- Sk žalovanému, dojednaní 24 splátok na zaplatenie a o postúpení pohľadávky na žalobcu neboli spochybnené, preto súd na základe § 120 ods. 3 O. s. p. z týchto skutočností vychádzal. Tiež nie je sporné, že žalovaný si v plnom rozsahu nesplnil záväzok podľa uzavretej zmluvy.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si neplnil povinnosti riadne a včas, a preto si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16. 12. 2006, teda nasledujúcom dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca síce nepreukázal, kedy sa pohľadávka voči žalovanému stala splatnou, avšak vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá 16. 08. 2002 a žalovaný mal poskytnuté prostriedky vrátiť v 24 mesačných splátkach, teda do 16. 08. 2004, súd už v tomto smere ďalej dokazovanie nevykonával, vzhľadom na značný časový odstup a dĺžku premlčacej doby.
Ďalej nebolo sporné to, že účastníci 17. 06. 2010 uzavreli dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, sporná je len platnosť tejto dohody.
Súd sa v prvom rade musel vyporiadať s námietkou, že odpor nemohol podať vedľajší účastník a platnosťou uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a následne so vznesenou námietkou premlčania.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (odkaz je aj na zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.).
Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajší účastník je právnická osoba zriadená na ochranu spotrebiteľa, preto má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (viď ustanovenia vyššie). Preto keď do konania vstúpil vedľajší účastník pred vydaním platobného rozkazu, v tomto bol za vedľajšieho účastníka aj označený a v zákonom stanovenej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol aj námietku premlčania (jeho úkon neodporuje úkonom žalovaného, ktorý tiež vzniesol námietku premlčania a žiada žalobu zamietnuť), súd dospel k záveru, že nie je dôvodu odmietnuť podaný odpor ako podaný neoprávnenou osobou, ako to žiadal žalobca.
Podľa textu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len "dohoda") žalovaný uznal dlh na istine vo výške 414,99 eur a príslušenstvo, zaviazal sa k úhrade v splátkach a prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dohoda bola uzavretá 17. 06. 2010.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd zmluvu uzavretú dňa 16. 08. 2002 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy pred jej uzavretím. Zmluva bola uzatvorená na strane prenajímateľa ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žaloba bola podaná na súd po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto je rozhodujúca otázka, či žalovaný dňa 17. 06. 2010 (keď už bola pohľadávka premlčaná) platne uznal záväzok, keďže v prípade uznania by od uvedeného dňa začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Obč. zák.), a teda námietka premlčania by nebola dôvodná. Podľa výpovede žalovaného prišli za ním bez ohlásenia dvaja páni, že sa musia dohodnúť na ďalších splátkach alebo bude musieť uhradiť všetko naraz a všetko prebehlo rýchlo a písomnosť si nestihol ani riadne prečítať. Nevedel o lehotách, dokedy sa môže žalovať a počul niečo o premlčanej pohľadávke, že je to asi 10 rokov. Tí páni prišli za ním s tým, že to už malo byť uhradené a pripadalo mu to skôr ako vyhrážka, že sa buď dohodnú na ďalšom kalendári alebo sa to bude riešiť ináč.
Aj keď žalobca je toho názoru, že uznanie podľa § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zák. nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu a nemožno toto uznanie stotožňovať s uznaním podľa § 558 Obč. zák,, a preto v danom prípade nastúpil počiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje a nepovažuje to za osobitné inštitúty. V prípade, že dlh už je v čase uznania premlčaný, môže dlžník uznať záväzok podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák., ale súčasne musí byť splnená aj podmienka podľa § 558 Obč. zák., teda že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (v prípade, že dlh nie je premlčaný, uznanie je len podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák.).
V danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník vedel o tom, že pohľadávka je premlčaná, nevyplynulo to ani z jeho výpovede (prišli za ním za účelom dojednania nových splátok) a aj v uzavretej dohode je vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch uvedené v bode 3 ako forma splatenia záväzku. Pritom ide o formulár, ktorý je dosť obsiahly a obsahuje text, ktorý musí byť pre laika (ako je aj žalovaný, ktorý ako manuálny pracovník zrejme má len málo skúseností s písomnými dokumentmi ako takými) len ťažko zrozumiteľný. Súd preto uveril žalovanému, prihliadnuc na to, že v predloženej dohode sú dopisované v predtlači len určité údaje (bežne si ľudia všímajú tieto, keďže predtlačené texty sa nemenia) a aj z vedomostí získaných v obdobných veciach, že nemal vedomosť o tom, že dlh bol v čase podpisovania dohody premlčaný a že nemal vedomosť o následkoch premlčania. Tomu skôr nasvedčuje aj jeho výpoveď, že počul niečo také ako výraz premlčaná pohľadávka a je to asi 10 rokov. Zakomponovanie prehlásenia o vedomosti o premlčaní dlhu do bodu o forme splatenia záväzku je jednoznačne aj zavádzajúce.
Keď nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník v čase uznania záväzku bol mal vedomosť o tom, že dlh je už premlčaný, nenastali účinky predĺženia premlčacej doby, a preto keď žalovaný a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, súd žalobu podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu účelne vynaložených trov, pričom ide o trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), a to § 1 ods. 3, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15 písm. a/ a b/ , § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a 2 za nasledovné úkony:
-spoločné úkony za žalovaného a vedľajšieho účastníka:
prevzatie veci 29,88 eur
+ paušál 7,63 eur
účasť na pojednávaní 29,88 eur
+ paušál 7,63 eur
cestovné na pojednávanie mot. vozidlom VW Golf, X. XXX M. pri spotrebe 7 l/100km, cene pohonných hmôt 1,495 eur/l, vzdialenosti 60 km a paušálnej náhrade 0,183 eur/km celkove v sume 8,63 eur (ako 1/2 zo sumy 17,26 eur, keďže zástupca sa zúčastnil aj pojednávania v inej veci)
náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Lučenca do Rim. Soboty a späť - 2 polhodiny po 13,02 eur, spolu 13,02 eur (ako 1/2 zo sumy 26,04 eur, keďže zástupca sa zúčastnil aj pojednávania v inej veci)
-spolu 96,85 eur
-úkon za vedľajšieho účastníka:
podanie odporu 29,88 eur
+paušál 7,63 eur
spolu 37,51 eur
Žalobcu preto zaviazal nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako trovy právneho zastúpenia, a to žalovanému 48,43 eur (ako 1/2 zo sumy 96,85 eur ako je rozpísaná vyššie) a vedľajšiemu účastníkovi 85,93 eur ( (ako 1/2 zo sumy 96,85 eur ako je rozpísaná vyššie + 37,51 eur).
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi (v celkovej výške 134,36 eur) je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Súd nepriznal uplatnenú náhradu vo výške 29,88 eur + prináležiaci paušál 7,81 eur za podanie vyjadrenia dňa 21. 01. 2013, lebo na takéto vyjadrenie zástupca nebol vyzvaný, predložil ho priamo na pojednávaní 22. 01. 2013, teda to čo uviedol vo vyjadrení mohol priamo aj predniesť na pojednávaní, ktorého sa osobne zúčastnil (resp. tvrdenia mohol uviesť aj v odpore), a preto súd tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené (§ 142 ods. 1 O. s. p.).
Keď nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník v čase uznania záväzku bol mal vedomosť o tom, že dlh je už premlčaný, nenastali účinky predĺženia premlčacej doby, a preto keď žalovaný a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, súd žalobu podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.