Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/254/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov: 1) L. V., B.. XX. X. XXXX, X. L., G. XXX/X a 2) Y. V., B.. X. X. XXXX, X. I. T., Ž. XXX/X, obidvaja zastúpení JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695 proti žalovaným: 1) T. V., B.. X. X. XXXX, X. Ľ. XXX, C. I. T. a 2) L. V., B.. XX. X. XXXX, X. I. T., L. XXX/X, obidvaja zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1968, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že pozemky zapísané ako parc. č. W.-S. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 120 m2, parc. č. W.-S. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 275 m2, parc. č. W.-S. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 28 m2, parc. č. W.-S. XX, druh pozemku: záhrady, o výmere 140 m2, parc. č. W.-Q. X/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 125 m2, parc. č. W.-Q. X, druh pozemku: záhrady, o výmere 121 m2, stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. W.-S. XX/X, stavba hospodárskej budovy postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. W.-S. XX/X, stavba garáže postavená na pozemku zapísanom ako parc. č. W.-S. XX/X, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa P. W. Ú. W. Ľ., C. Ľ., Z. P. W. B. W. Ú. P. Ž., U. W. I. T., na liste vlastníctva číslo XXXX, patria do dedičstva po B.. N. V., G.. Š., B.. X. XX. XXXX, Z.. XX. XX. XXXX, B. X. O., U. XXX/XX, ktorá bola v čase svojej smrti ich výlučnou vlastníčkou.

Žalobcovi 1) a žalobcovi 2) s a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne náhrada trov konania vo výške 369,50 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 378,31 eura, ktoré sú žalovaný 1) a žalovaný 2) povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi žalobcov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 11. 2011, sa žalobcovia 1) a 2) domáhali voči žalovaným 1) a 2) určenia, že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva Č.. XXXX, v katastrálnom území W. Ľ., B. U. W. I. T., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1-ina na meno žalovaného 2), a to parcely registra C, L.. Č.. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T., L.. Č.. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T., L.. Č.. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX T., L.. Č.. XX, záhrady o výmere XXX T., L. G. Q., L.. Č.. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, parc. č. 6, záhrady o výmere 121 m2, stavby rodinný dom súp. č. XXX na pozemku L.. Č.. XX/X, hospodárska budova na pozemku L.. Č.. XX/X, garáž na pozemku parc. č. XX/X, patria do dedičstva po zomr. N. V., Z.. XX. XX. XXXX, ktorá bola v čase smrti ich výlučnou vlastníčkou, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že uvedené nehnuteľnosti poručiteľka N. V.N. previedla darovacou zmluvou zo dňa 28. 10. 2010, ktorej vklad do W. B. X. L. U. W. I. T. J.H. XX. XX. XXXX L. P. XXXX/XXXX na žalovaného 1). Dedičom po poručiteľke N. V. je okrem nich aj žalovaný 2). Dedičské konanie po poručiteľke prebieha pred notárom JUDr. Vladimírom Šťastným pod sp. zn. XD/X/XXXX, J. B.. XX/XXXX. V roku 2010 bola N. V. už asi 4 roky vo veľmi zlom zdravotnom stave a potrebovala celodennú starostlivosť iných osôb, čo viedlo k

jej umiestneniu v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov v Tvrdošíne. Vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, nebola schopná samostatne a zodpovedne konať a nevedela posúdiť rozsah a dosah svojho konania. Preto darovacia zmluva, ktorou previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 1), nie je platným právnym úkonom. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili tým, že bez požadovaného určenia je ohrozené ich majetkové právo a pomery s nadobudnutím predmetných vecí na základe dedenia.

Na súdnom pojednávaní žalobcovia na podanej žalobe trvali.

Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili.

Právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe, poukazujúc na zákonné ustanovenie , , keďže darkyňa v čase vykonania právneho úkonu nebola spôsobilá na jeho vykonanie, nakoľko trpela duševnou poruchou. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že v prípade vyhovenia žalobe bude predmetný majetok súčasťou dedičstva po poručiteľke a bude môcť byť prejednaný v rámci dedičského konania, čo má vplyv na majetkové postavenie žalobcov. V záverečnom prednese navrhol vyhovieť podanej žalobe v celom rozsahu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že darkyňa v čase vykonania právneho úkonu nebola na právny úkon spôsobilá.

Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na skutočnosť, že na súde už prebiehalo konanie o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorá sa má v tomto konaní posudzovať ako prejudiciálna otázka, pod sp. zn. . Žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a nedostatočný okruh účastníkov konania, preto je daná prekážka litispendencie. Namietala aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2), ktorý rešpektuje vôľu poručiteľky darovať predmet zmluvy žalovanému 1). Navrhla preto konanie zastaviť a v prípade, že bude súd vo veci pojednávať, žalobu zamietnuť. V záverečnom prednese navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko poručiteľka mala dlhšiu dobu zámer darovať nehnuteľnosti žalovanému 1), nakoľko sa o ňu v čase choroby a staroby staral. Uzavretie darovacej zmluvy žalovaný 1) odkladal až do odchodu poručiteľky do domova sociálnych služieb. Poručiteľka napriek duševnej chorobe vedela posúdiť následky svojho konania a vedela, akú zmluvu uzatvára, nakoľko trvala na vyporiadaní vlastníckeho práva k predmetnému domu ešte pred odchodom do domova sociálnych služieb. O zámere darovať nehnuteľnosti boli žalobcovia oboznámení, bola im ponúknutá na vyrovnanie finančná čiastka. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko mohli byť finančne odškodnení v rámci dedičského konania. Žalovaný 1) nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere.

Žalobca 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mama vôbec nevedela, čo podpisuje. Pokiaľ sa o dome rozprávali, vravela, že dom je všetkých bratov. Mamu navštevoval jeden krát za 3 mesiace. Videl, že pamäť jej neslúži. Mama už ani nevedela zdvihnúť telefón, keď zvonil. Finančné záležitosti jej spravoval žalovaný 2). Mama nezvládla prechod na euro. Pokiaľ prišiel domov, tak ho nespoznala hneď, volala aj žalovaného 2) inak. Stalo sa, že išla do dediny, blúdila, ľudia jej museli pomôcť dostať sa domov. Odmietala užívať lieky. Jeho deti už nepoznala vôbec, ani jeho manželku. Keď v roku 2010 prišiel na návštevu na Nový rok, behala po kuchyni, že tam spia cudzí ľudia, hoci to bol žalovaný 1). Takýto zdravotný stav trval minimálne od polovice roku 2009. Keď bol pozrieť mamu v domove, vôbec ho nepoznala, bola priviazaná na stoličke. Už v roku 2007 sa mama správala tak, že sa báli, aby sa v zime pri kúrení nezapálila, vzhľadom na jej správanie, keďže choroba sa už začínala ukazovať. Vyžadovala si 24 hodinovú opateru, nebola schopná sama sa najesť, napiť. Chodila si po obedy do školskej jedálne, potom sa však už zabúdala aj najesť. Lieky si vôbec sama nedávala. Do obchodu chodila kupovať základné potraviny približne do apríla, mája 2010, potom už nechodila ani do obchodu. Nevedela si spočítať, koľko jej majú v obchode vydať. V lete, keď bol mamu pozrieť, už ho vôbec nepoznala, preto povedal bratovi, že to musia riešiť. Následne bol mamu pozrieť až v domove. Mama nespomínala, že by chcela dom darovať niektorému z bratov, prípadne iným osobám. Skutočnosť, že dom nadobudol žalovaný 1), zistil až po maminom pohrebe. V starostlivosti o mamu sa spoliehal na žalovaného 2), nakoľko 15 rokov býval mimo miesta jej bydliska, chodieval na Slovensko jeden krát za 2-3 mesiace na týždeň. Žalovaný 2) mu ponúkal ako výplatok za nehnuteľnosti 200.000 Sk, s čím nesúhlasil. To bolo v

čase, keď mama ešte žila. Následne sa o finančnom vyporiadaní rozprávali až po pohrebe, kedy bola ponuka 250.000 Sk, s ktorou nesúhlasil žalobca 2).

Žalobca 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že do zahraničia vycestoval v roku 2006, vtedy bola mama ešte v poriadku. Od roku 2008 to s ňou išlo dole vodou. Jemu bolo až trápne, keď sa s ním rozprávala cez telefón akoby bol žalobca 1). V starostlivosti o mamu sa spoliehali na žalovaného 2), nakoľko boli v zahraničí. Domov chodieval 1-2 krát ročne, vždy išiel mamu navštíviť. Naposledy videl mamu 1. 11. 2010, keď ju odvážali do domova. Vtedy už ho nepoznala. V domove ju pozrieť nebol. Mame telefonoval jeden krát za 2 týždne, keď zistil, že sa s ním už nerozpráva, tak sa na ňu informoval inak. Asi jeden rok pred smrťou sa s mamou už telefonicky vôbec nerozprával. O darovaní domu sa dozvedel od žalobcu 1).

Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nakoľko stará mama bola už stará, išiel k nej bývať. Už skôr mu vravela, že chce, aby sa o ňu postaral, že dom na neho prepíše. Býval u nej vyše roka, potom išla do domova. Pripustil, že si pomýlila mená strýkov, ale vždy vedela, o koho sa jedná. Spočiatku s darovaním nehnuteľnosti nesúhlasil, keďže prácu mu neumožňovala o starú mamu sa starať. Prišiel k nej bývať preto, že bolo treba každý deň kúriť, odpratávať sneh, postarať sa o chodníky. Stará mama bola normálna, spolu si čítali, pozerali televízor, jedávali. Všetko si uvedomovala. Po obedy si chodila do jedálne. Sama si nevarila, nakoľko to bolo jednoduchšie, niekedy si aj zabudla, prihorelo jej. Na nákupy si chodila sama. Mala trochu problém s prechodom na euro, myslela si, že 2 eurá sú 2 koruny, ale vedela si to porátať. Možno si pomýlila mená, avšak veľmi dobre vedela, kto ju prišiel pozrieť. Do domova chcela byť umiestnená, nakoľko videla, že sa o ňu aj s priateľkou postarali. Pred odchodom do domova mu povedala, že to chce dať do poriadku, nakoľko je mu vďačná, že sa o ňu stará. Zmluvu podpisoval doma, stará mama u notára. K notárovi išli spolu s otcom. Počkal v aute, dovnútra išiel otec. Strýkom nepovedal, že mu stará mama darovala nehnuteľnosti, nakoľko nechcel rozbroje. V domove bola stará mama spokojná, o priväzovaní vedomosti nemá. Stará mama sa u psychiatričky neliečila. Pred odchodom do domova sa tešila, vnímala kde je. Potvrdil, že stará mama telefón nedvíhala.

Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je pravda, že mamin stav sa zhoršoval vekom, bolo sa o ňu treba starať aj dlhšie časové obdobie ako 2 roky dozadu. S mamou chodil po lekároch len on. Navštevovali diabetológiu, neurológiu. Posledné 2 roky pred smrťou si chodila po obedy do školskej jedálne. Vedela si uvariť jednoduché jedlá, avšak nechcela si variť sama pre seba. Po dedine chodila, nakoľko potrebovala spoločnosť. Potvrdil, že zabudla zjesť obed v jeden deň, potom ho mala na ďalší deň. V roku 2009 bola tuhá zima, preto mame navrhol, že by si mohla dať návrh do domova sociálnych služieb, s čím súhlasila. Mame bolo trápne, že s ňou majú starosti. Nevedela si už oprať, prala synova priateľka. Sama si jesť nezobrala, tvrdila, že jej samej nechutí. Začalo sa to v lete, mala problém s chôdzou. Stalo sa, že si dala niečo variť, avšak už to nedovarila. Jej myseľ bola taká, že raz bola tam, raz inde. Dával jej vreckové, nekontroloval ju ako s tým naložila. Porátať peniaze si vedela. Rátala eurá ako koruny. Stalo sa, že sa ho pýtala, kadiaľ má ísť po obed. Domov však vždy vedela trafiť. Stalo sa, že vyšla vonku slabšie oblečená, potom ju vrátili domov, aby sa išla obliecť. Vyšetrenie u psychiatričky bolo vykonané na podnet všeobecnej lekárky. Chcel, aby bola mama trochu čulejšia, preto im doporučila všeobecná lekárka psychiatričku. Psychiatrička povedala, že má podozrenie na Alzheimera, rozprávali sa aj o možnosti pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Potom už u psychiatričky s mamou nebol. Po užívaní liekov sa stav mamy veľmi zlepšil. Bratovi poslal správu od psychiatričky, aby videl, v akom je stave. Dom darovala mama jeho synovi z vďačnosti. Pred uzavretím zmluvy sa s bratmi ohľadne darovania nerozprávali. S mamou bol u notárky on, zmluvu si čítali spolu. Chcel iniciovať kroky, vzhľadom na doporučenie psychiatričky, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko však videl nezáujem zo strany bratov, neurobil to. Podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony zvažoval z dôvodu výsledkov psychiatrického vyšetrenia. Keďže mu bolo trochu ľúto, že mama darovala nehnuteľnosti jeho synovi, na kare dal bratom návrh, že im dajú 200.000 Sk pre každého, s čím oni nesúhlasili a žiadali po 300.000 Sk. Potom sa dohodli na výplatku po 250.000 Sk každému, po týždni mu však volal brat, že s tým nesúhlasia. Asi 1-2 mesiace pred nástupom mamy do domova sa jej zdravotný stav zhoršil tak, že ju už museli sprchovať, kúpať, nakoľko mala problémy s nohami. V domove ju preväzovali preto, že spadla zo stoličky.

Okrem výsluchov účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to správou zo psychiatrického vyšetrenia, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX L. W. Ú. W. Ľ., správou z Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Tvrdošín, znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Dagmar Štrocholcovej, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , obsahom pripojeného spisu Správy katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V 3336/2010 a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. , zistiac nasledovný skutkový stav:

N. V. ako darkyňa a žalovaný 1) ako obdarovaný uzatvorili dňa 28. 10. 2010 darovaciu zmluvu, ktorou darkyňa darovala obdarovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Kráľovská Ľubeľa, zapísané v W. B. W. Ú. P. Ž., U. W. I. T. na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky L.. Č.. W.-S. XX/X, XX/X, XX/X, XX, L.. Č.. W.-Q. X/X, X a stavby rodinného domu U.. Č.. XXX na pozemku L.. Č.. W.-S. XX/X, hospodárskej budovy na pozemku parc. Č.. W.-S. XX/X a garáže na pozemku parc. Č.. W.- S. XX/X. Vklad vlastníckeho práva do W. B. na základe uvedenej zmluvy bol povolený rozhodnutím U. W. I. T. zo dňa 29. 11. 2010, číslo vkladu V 3336/10.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. , súd zistil, že N. V. zomrela dňa XX. XX. XXXX P. O.. Podľa lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov poručiteľka závet nenechala. Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení, poručiteľka bola vdova, jej deťmi sú žalobcovia 1), 2) a žalovaný 2). Na pojednávaní dňa 14. 4. 2011 pred notárom ako povereným súdnym komisárom bolo oznámené, že je podaná žaloba o vyhlásenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej predmetom bol rodinný dom v katastrálnom území W. Ľ., vzhľadom na nedostatok spôsobilosti na právne úkony poručiteľky. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie v dedičskom konaní odročené na dobu neurčitú.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , v konaní žalobcov L. V. a Y.Á. V. proti žalovanému T. V., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, súd zistil, že rozsudkom zo dňa 27. 9. 2011, č. k. -65, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2011, bola žaloba zamietnutá. Podľa odôvodnenia rozsudku, bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy nie je daný, ak je možné žalovať o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci a taktiež z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže konania o určenie neplatnosti zmluvy sa musia zúčastniť všetci, ktorí zmluvu uzavreli, príp. ich právni nástupcovia.

Psychiatrička MUDr. Berta Skusilová v správe zo psychiatrického vyšetrenia N. V. zo dňa 15. 4. 2010 uviedla, že pacientka prišla na vyšetrenie v doprovode syna. Objektívne lekárka konštatovala u N. V. dezorientáciu, zabiehavý prejav stratu determinujúcej tendencie v myslení, ťažko narušené abstraktné myslenie, neexplorované kvalitatívne poruchy v myslení a vnímaní, difúznu paranoiditu, poruchy kognitívnych schopností, pamäti, pozornosti a výkonových funkcií. Taktiež konštatovala pomerne rýchlu progresiu redukcie primerane vyvinutých intelektových schopností na úroveň demencie ťažkého stupňa, ťažké poruchy pochopenia situácie, poruchu logického usudzovania, absenciu náhľadu na stav. V správe konštatovala aj celodennú odkázanosť N. V. na starostlivosť iných osôb a záverom uviedla, že u N. V. sa jedná o demenciu u Alzheimerovej choroby zmiešaného typu a doporučila podať návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX L. W. Ú. W. Ľ. je žalovaný 1) právnym dôvodom darovacej zmluvy, ktorej vklad pod povolený pod V 3336/2010, výlučným vlastníkom pozemkov, zapísaných ako L.. Č.. W.-S. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX T., L.. Č.. W.-S. XX/ X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX T., L.. Č.. W.-S. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX T., L.. Č.. W.-S. XX, druh pozemku: záhrady, o výmere XXX T., L.. Č.. W.-Q. X/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX T., L.. Č.. W.-Q. X, druh pozemku: záhrady, o výmere XXX T., stavby rodinného domu súpisné číslo XXX postavenej na pozemku zapísanom ako L.. Č.. W.-S. XX/X, stavby hospodárskej budovy postavenej na pozemku zapísanom ako L.. Č.. W.-S. XX/X, stavby garáže postavenej na pozemku zapísanom ako L.. Č.. W.-S. XX/X.

Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Tvrdošín v správe zo dňa 15. 8. 2012 oznámilo, že bližšiu informáciu o pobyte a správaní neb. N. V.N. v ich zariadení podať nevedia, nakoľko bola v zariadení veľmi krátko, od 1. 11. 2010 do 14. 12. 2010, pričom od 3. 12. 2010 bola v nemocnici, kde aj umrela.

Znalkyňa MUDr. Dagmar Štrocholcová v znaleckom posudku č. 16/2013 zo dňa 26. 6. 2013 uviedla, že u neb. N. V. sa prejavovala duševná porucha (demencia), ktorá ovplyvnila jej rozumové schopnosti, schopnosť správne vnímať a posúdiť následky svojho konania a vôľové schopnosti. Nebohá N. V.Č. trpela duševnou chorobou - demenciou ťažkého stupňa, ktorá bola trvalého charakteru a súvisela s poškodením mozgu. Prejavovala sa poruchou pamäti, najmä novopamäti, narušením časovej orientácie, plynulosti komunikácie, myšlienkové pochody stratili súvislosť, logickú nadväznosť, narušila sa schopnosť chápať, usudzovať, pri nesprávnom vyhodnotení situácie sa u nej vyskytovala podozrievavosť, nepoznávanie blízkych osôb. Opakovane sa u nej vyskytovali stavy nepokoja, lability, nálad, narušila sa schopnosť zvládania každodenných aktivít denného života, s odkázanosťou na pomoc okolia aj pri bežných samoobslužných aktivitách. Z forenzne psychiatrického hľadiska nie je uznávaná existencia tzv. „lucidného intervalu“. V prípade demencie je možné pripustiť prechodné, nevýrazné, zlepšenie, z ktorého ale nie je možné nárokovať právne dôsledky. Podstatné je, že je diagnostikovaná demencia a nie to, že niekedy je jedinec trpiaci demenciou orientovanejší a inokedy nie. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 28. 10. 2010 trpela N. V. duševnou poruchou, pričom jej spôsobilosť na uvedený právny úkon, teda jej vôľové a rozumové schopnosti (schopnosť správne vnímať a posúdiť následky svojho konania a porozumieť obsahu darovacej zmluvy) boli v dôsledku duševnej poruchy vymiznuté.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Keďže žalobcovia sa domáhali určovacieho výroku v zmysle , súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preukázanie ktorého je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení právneho vzťahu alebo práva je daný vtedy, keď bez uvedeného určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak v prípade vyhovenia žalobe je takéto rozhodnutie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Žalobcovia v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení (že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Ľ. patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni, ktorá bola v čase svojej smrti ich výlučnou vlastníčkou), nakoľko vlastnícke právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností, pričom, podľa ustálenej judikatúry, pri právach, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy daný naliehavý právny záujem. Určenie vlastníckeho práva neb. N. V. k predmetným nehnuteľnostiam je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcov, ktorí sú jej dedičmi, keďže v prípade vyhovenia žalobe sa uvedené nehnuteľnosti stanú predmetom dedenia. Podľa ustálenej judikatúry, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možné žalovať o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci. Právna otázka platnosti zmluvy, ktorou poručiteľ za svojho života previedol vlastnícke právo ku svojmu majetku, má v takomto konaní povahu otázky predbežnej. Preto súd v konaní ako predbežnú otázku skúmal otázku platnosti darovacej zmluvy, ktorú uzatvorila neb. N.

V. dňa 28. 10. 2010 ako darkyňa so žalovaným 1) ako obdarovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uvedená darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený U. W. I. T. L. P. XXXX/XXXX dňa 28. 10. 2010, je absolútne neplatná, pre nedostatok náležitostí v osobe darkyne, ktorá darovaciu zmluvu uzatvorila, v zmysle . Podľa , právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým smeruje, je nevyhnutné, aby spĺňal zákonom stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti v osobe, ktorá vykonáva právny úkon, musí byť spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu a nemôže konať v duševnej poruche, ktorá ju robí na právny úkon neschopnou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľka N. V. v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Súčasne súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase vykonania právneho úkonu trpela duševnou poruchou - demenciou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Podľa záverov znaleckého posudku, vypracovaného znalkyňou MUDr. Dagmar Štrocholcovou, spôsobilosť N. V. správne vnímať a posúdiť následky svojho konania a porozumieť obsahu darovacej zmluvy, bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, v dôsledku jej duševnej poruchy, úplne vymiznutá. Znalkyňa pritom vylúčila možnosť výskytu tzv. svetlých okamihov (lucidum intervallum) vzhľadom na charakter duševnej choroby N. V.. Neschopnosť N. V. uzatvoriť darovaciu zmluvu z dôvodu duševnej poruchy vyplynula aj z ďalších vykonaných dôkazov. Psychiatrička MUDr. Berta Skusilová už dňa 15. 4. 2010, t. j. viac ako pol roka pred uzavretím darovacej zmluvy, pri psychiatrickom vyšetrení N. V. konštatovala kvalitatívne poruchy v myslení a vnímaní, poruchy kognitívnych schopností, pamäti, pozornosti, ťažké poruchy pochopenia situácie, logického usudzovania, demenciu ťažkého stupňa u Alzheimerovej choroby zmiešaného typu a súčasne konštatovala vhodnosť podania návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia 1) a 2) vo svojich výpovediach uviedli, že matka ich počas osobných stretnutí, resp. telefonických rozhovorov, nepoznala, označovala ich menami iných osôb, nebola spôsobilá zabezpečiť si samoobslužné činnosti, navariť si, oprať, nezvládla prechod meny zo slovenskej koruny na euro. Hoci žalovaný 1), ktorý býval s N. V. pred jej odchodom do domova sociálnych služieb v spoločnej domácnosti, tvrdil, že N. V. si uvedomovala správne skutočnosti, bola schopná sa o seba postarať, pripustil, že si mýlila mená osôb, mala problémy s prechodom meny na euro, zabúdala niektoré bežné činnosti, napr. varenie. Rovnako žalovaný 2) potvrdil, že navštívil s matkou psychiatričku, zvažoval podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony na základe výsledkov psychiatrického vyšetrenia, čo však neurobil len pre nezáujem zo strany žalobcov. Žalovaný 2) si teda sám uvedomoval psychický stav jeho matky. Žalovaný 2) taktiež vo svojej výpovedi poukázal na to, že 1-2 mesiace pred nástupom do domova sociálnych služieb sa zdravotný stav jeho matky zhoršil tak, že nebola spôsobilá vykonávať samoobslužné činnosti. Poukázal na to, že jeho matka mala problémy pri zvládaní varenia, jej myslenie bolo zabiehavé. Z uvedených dôkazov mal súd nepochybne a jednoznačne preukázané, že neb. N. V. v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 28. 10. 2010 trpela na duševnú poruchu, ktorá ju robila na uvedený právny úkon neschopnou, preto je uvedená darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko darovacia zmluva, ktorou neb. N. V. previedla nehnuteľnosti patriace do jej výlučného vlastníctva, je absolútne neplatným právnym úkonom, nespôsobuje žiadne právne účinky, preto súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy, patria do dedičstva po neb. N. V., ktorá bola v čase smrti ich výlučnou vlastníčkou. Pokiaľ poukazovala právna zástupkyňa žalovaných na to, že neb. N. V. napriek svojej duševnej chorobe vedela posúdiť následky konania a vedela, akú zmluvu uzatvára, súd uvedenú skutočnosť, vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, najmä znalecký posudok, preukázanú nemal. Na skutočnosti, že neb. N. V.Á. nebola schopná vykonať právny úkon pre duševnú poruchu, v dôsledku čoho je darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, nič nemení ani tvrdenie žalovaných, že poručiteľka chcela darovať nehnuteľnosti žalovanému 1) ako prejav vďačnosti za to, že sa o ňu staral, ani tvrdená dobromyseľnosť žalovaného 1) pri uzatváraní zmluvy. Pokiaľ poukazovala právna zástupkyňa žalovaných na skutočnosť, že vo veci je daná prekážka litispendencie z dôvodu, že vo veci už bolo rozhodnuté v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. (zrejme sa jednalo o prekážku veci rozhodnutej), súd uvedenú skutočnosť preukázanú nemal. Súd nemal preukázanú existenciu prekážky veci začatej (litispendencie), nakoľko súdne konanie, vedené pod sp. zn. , bolo právoplatne skončené dňa 29. 10. 2011, t. j. ešte pred podaním žaloby vo veci sp. zn. na súd. Súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že rozhodnutie vo veci sp. zn. tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie vedené pod sp. zn. , keďže nemal preukázanú totožnosť vecí. Totožnosť vecí je daná vtedy, ak sa vec týka rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. V uvedenom prípade nebola daná totožnosť vecí pre rozdielny okruh účastníkov

konania, rovnako ani pre rovnaký predmet konania. Podľa ustálenej judikatúry, právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu takýto právny vzťah je alebo nie je bola, resp. musela byť, posudzovaná pri rozhodovaní o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal plnenia z tohto právneho vzťahu alebo práva. Nakoľko súd v konaní vedenom pod sp. zn. sa otázkou platnosti darovacej zmluvy meritórne nezaoberal, žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a okruh účastníkov konania, netvorí uvedené rozhodnutie prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ namietali žalovaní v konaní okruh účastníkov konania, súd mal za to, že okruh účastníkov konania bol určený žalobcami správne, keď žalobcovia okrem žalovaného 1) ako účastníka darovacej zmluvy na strane obdarovaného žalovali aj žalovaného 2), nakoľko účastníkom konania o neplatnosť zmluvy (ktorú si v tomto prípade súd riešil ako predbežnú otázku) musia byť všetci účastníci zmluvy, príp. ich právni nástupcovia, v tomto prípade právni nástupcovia neb. N. V., ktorými sú žalobcovia 1) a 2) a žalovaný 2). Navyše, keďže predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. N. V., účastníkmi konania museli byť všetci, ktorí patria do okruhu dedičov po poručiteľke, teda aj žalovaný 2).

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešným žalobcom plnú náhradu trov konania. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, t. j. ako jedno plnenie (keďže žalobcovia to navrhli ), a to spoločne a nerozdielne, t. j. ako solidárnu povinnosť. Súd priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 369,50 eura, pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eura a náhrady trov na zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 270 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vo výške 378,31 eura, a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby po 57 eur, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na súdnom pojednávaní dňa 4. 6. 2012 za 2 začaté dvojhodiny, t. j. spolu 114 eur a účasť na súdnom pojednávaní dňa 9. 9. 2013 (, , v spojení s a citovanej vyhlášky, keďže sa jednalo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa znížili o 50 %), pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnenej výšky tarifnej odmeny, režijné paušály k dvom úkonom právnej služby vykonaným v roku 2011 po 7,41 eura, jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2012 vo výške 7,63 eura a jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2013 vo výške 7,81 eura ( citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 315, eura, čo činí 63, eura Súd nepriznal žalobcom 2 režijné paušály za úkony právnej služby vykonané v roku 2011, jeden režijný paušál za úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013. Režijný paušál predstavuje náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, ktoré je vynaložené aj pri spoločných úkonoch pri zastupovaní viacerých osôb len jeden krát. Preto nebolo možné priznať žalobcom za zastupovanie dvoch žalobcov pri úkone právnej služby 2 režijné paušály. Súd priznal žalobcom za každý úkon právnej služby len jeden režijný paušál. Nakoľko žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom, súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám advokáta žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.