Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-147-2013.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: H. Q., bytom Q. XX, D., o zaplatenie zmenkovej sumy 702,31 eur s príslušenstvom a odmenou 2,34 eur zo zmenky takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 2,34 eur. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 702,31 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 702,31 eur od 17.5.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 702,31 eur od 31.7.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,34 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 26.11.2008 na zmenkovú sumu 702,31 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.5.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca v určenej lehote na návrh odpovedal. Uviedol, že pohľadávku ako premlčanú neakceptuje, vzniesol námietku premlčania a navrhovateľa označil za aktívne nelegitimovaného, lebo POHOTOVOSŤ, s.r.o. pohľadávku zo zmluvy o úvere 10.5.2012 postúpila na spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o.. Navrhovateľ označil vo vyjadrení z 8.8.2013 námietku premlčania za irelevantnú. Poukázal na abstraktný charakter zmenky a na neprípustnosť vznášať kauzálne námietky, ktoré vyplývajú zo vzťahu odporcu k prvému majiteľovi zmenky. Premlčacia doba podľa neho začala plynúť momentom predloženia zmenky na platenie, od ktorého dňa do uplatnenia nároku na súde neprešla dlhšia doba ako 3 roky, pričom povinnosť preukázať premlčanie je na strane odporcu. Ku svojej aktívnej legitimácii poukázal na to, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá mu bola indosovaná a z toho je zrejmé, kto je majiteľom zmenky. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné. Súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Leviciach dňa 26.11.2008 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 21.157,79 Sk (702,31 eur) spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.5.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 15887/09 zo 4.11.2009 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 702,31 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 702,31 eur od 17.5.2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 702,31 eur od 31.7.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.11.2009 a dňa 26.11.2009 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP). Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 37Er/4252/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému H. Q., o udelenie poverenia pre 702,31 eur s príslušenstvom viedlo exekučné konanie na vymoženie povinnosti na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 15887/09 zo 4.11.2009 ako exekučného titulu. Exekučný súd uznesením č. k. 37Er/4252/2010-10 z 8.10.2010, právoplatným 15.12.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže oprávnený na zmenke vyplnil zmenkovú sumu vo výške, ktorá odporuje maximálnej výške ustanovenej v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obdobných konaní, ktoré sa na tunajšom súde vedú na návrh navrhovateľa, je súdu známe, že navrhovateľ považuje rozhodcovské rozsudky za nulitné právne akty, ktoré nemôžu zakladať prekážku rei iudicatae. Poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých vyplýva, že exekučný súd je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu. Navrhovateľ má za to, že tento záver nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania, preto musí súd aj v konaní o plnenie zo zmenky ako predbežnú otázku posúdiť nulitu rozhodcovského rozsudku. Súd s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy . Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať.. Nie je však možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. Navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd , ktorý však v uznesení č. k. 37Er/4252/2010-10 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho čiastočnú vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 15887/09 zo 4.11.2009 už odporcovi právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil 702,31 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 702,31 eur od 17.5.2009 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 702,31 eur od 31.7.2009 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je
originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 702,31 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 702,31 eur od 17.5.2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 702,31 eur od 31.7.2009 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 2,34 eur. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť zmenkovú odmenu, bolo potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca. Podľa čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí aj pre zmenky vlastné s tým, že rovnako ako príjemca cudzej zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný vystaviteľ vlastnej zmenky. Zmenkové nároky navrhovateľa sa preto proti odporcovi premlčiavajú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Zmenka sa stala splatnou pri predložení, z návrhu je možné vyvodiť, že bola na platenie predložená 31.7.2009, ale keďže si právny predchodca navrhovateľa nároky zo zmenky uplatnil na rozhodcovskom súde dňa 17.8.2009 a v začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba po dobu konania neplynula (§ 112 zákona š. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Odo dňa vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. od 26.11.2009, začala podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia doba, ktorá ku dňu začatia súdneho konania neuplynula. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny 2,34 eur zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov prisúdiť nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..