Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozhodnutie_7C-16-2013.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/16/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti J. X./. X. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. X, XXX XX Q., X./. Ľ. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. X, XXX XX Q., toho času obaja na neznámom mieste, v konaní zastúpených opatrovníčkou Elenou Orokockou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 2 184,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 744,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 397,45 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.
III. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,23 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 246,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 2 184,59 Eur, spolu s 12,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 397,45 Eur odo dňa
12.10.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 397,45 Eur odo dňa 12.10.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0503355444 zo dňa 22.03.2005 poskytol navrhovateľ odporcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom spotrebný úver v celkovej výške 100 000,- Sk, s úrokovou sadzbou vo výške 11,10 % ročne. Odporcovia sa v zmluve o úvere zaviazali zaplatiť poskytnutý úver v splátkach vo výške 2 238,- Sk mesačne vždy k 20.tému dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.04.2005 a poslednou splátkou splatnou dňa 20.03.2010. Odporcovia svoj dlh zo zmluvy o úvere prestali splácať v mesiaci apríl 2010, kedy v lehote nezaplatili zmluvne dohodnutú splátku dlhu. Následne realizoval odporca už iba jednu platbu a to dňa 27.08.2010 vo výške 1,30 Eur. Okrem toho odporcovia zmluvne dohodnuté splátky dlhu od mesiaca jún 2006 uhrádzali s oneskorením. Pohľadávka ku dňu 11.10.2012 pozostáva zo sumy 2 184,59 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1 397,45 Eur, úrokov vo výške 440,04 Eur za obdobie od 21.03.2010 do 11.10.2012 pri úročení úrokom 12,15 % ročne, úrokov z omeškania vo výške 347,10 Eur od 21.03.2010 do 11.10.2012 úročeným vo výške 8 % ročne. Navrhovateľ listom zo dňa 17.05.2011 vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy, napriek tejto skutočnosti odporcovia svoj dlh nezaplatili.
Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 12Ro/434/2012 zo dňa 21.11.2012 súd uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi sumu vo výške 2 184,59 Eur, spolu s 12,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 397,45 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 397,45 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia a nahradili mu zároveň trovy konania.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/16/2013-66 zo dňa 03.06.2013 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 12Ro 434/2012-46 postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť odporcom do vlastných rúk.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/16/2013-70 zo dňa 24.06.2013 súd postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcom v 1. a 2. rade Elenu Orokockú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou za opatrovníka z dôvodu, že vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcov.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 08.11.2012, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0503355444 zo dňa 22.03.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.05.2011 a 12.07.2011, Platobným rozkazom OS Prešov č.k. 12Ro/434/2012 zo dňa 21.11.2012, Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/16/2013-70 zo dňa 24.06.2013, Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/16/2013-66 zo dňa 03.06.2013, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 22.03.2005 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. 0503355444 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcom ako dlžníkom úver vo výške 100 000,- Sk, pričom sa jednalo o spotrebný úver s výškou úrokovej sadzby 11,10 % ročne, s výškou splátok 2 238,- Sk splatných vždy k 20.tému dňu v mesiaci počnúc dňom 20.04.2005 do 20.03.2010. Zároveň v zmluve bola určená v článku IV. bod 5. ročná percentuálna miera nákladov vo výške 6,38 %.
Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.05.2011 a 12.07.2011 vyzval navrhovateľ odporcov na zaplatenie dlžných súm, zároveň im oznámil, že poskytnutý úver sa stal splatným dňom 20.03.2010.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 09.09.2013 v neprítomnosti opatrovníka odporcov, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 25.06.2013. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti opatrovníka odporcov.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, žiadal priznať dlžnú istinu, zmluvný úrok, ako aj úrok z omeškania presne špecifikovaný v návrhu na začatie konania. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ má nárok aj na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru od zosplatnenia úveru až do zaplatenia, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/120/2010 z 29.12.2012, rozhodnutie 5Obo/12/2010 a na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/224/2011. Rovnako poukázal na znenie zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy § 6 ods. 2 podľa ktorého, spotrebiteľ je povinný zaplatiť úrok a to od poskytnutia úveru až do jeho zaplatenia. Z tohto dôvodu žiadal priznať aj zmluvne dohodnuté úroky z úveru od zosplatnenia úveru až po zaplatenie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania, a to navrhovateľom ako veriteľom a odporcami ako dlžníkmi bola dňa 22.03.2005 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0503355444 podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 100 000,- Sk, ktorý sa odporcovia zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 2 238,- Sk splatných vždy k 20.tému dňu toho ktorého mesiaca s dátumom prvej splátky dňa 20.047.2005 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2010.
Z dôvodu, že odporcovia si neplnili svoju povinnosť voči navrhovateľovi ako veriteľovi, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.05.2011 a 12.07.2011 vyzval navrhovateľ ako veriteľ odporcov na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň im oznámil, že poskytnutý úver sa stal splatným dňa 20.03.2010.
Nepochybne úverová zmluva zo dňa 22.03.2005 bola uzatvorená podľa znení ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka, pričom súd uvádza, že zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. c ) Obchodného zákonníka, teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli sa spravujú výlučne obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.
Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v Zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Je nepochybné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania zo dňa 22.03.2005 je úverovou zmluvou.
Súd je toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu zmluvy a jeho obsahu vrátane všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany navrhovateľa pripravený, bez možnosti odporcov meniť obsah a text uvedenej zmluvy.
Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu, bez možnosti odporcov ako spotrebiteľov zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Táto uzatvorená úverová zmluva je podľa názoru súdu typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde odporcovia vystupujú ako spotrebitelia vo vzťahu k službe, k úveru, ktorý využívajú na uspokojovanie svojich osobných potrieb. Žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu.
Súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný v časti uplatnenej istiny vo výške 1 397,45 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej sumy ku dňu konečnej splatnosti úveru a v časti úrokov z omeškania vo výške 347, 10 Eur vyčíslených od 21.03.2010, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení úveru do 11.10.2012. V tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný a priznal navrhovateľovi nezaplatenú istinu vo výške 1 397,45 Eur a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 347,10 Eur pri úroku z omeškania vo výške 8 % ročne za obdobie deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t.j. od 21.03.2010 ku dňu 11.10.2012. Spolu teda súd navrhovateľovi priznal sumu vo výške 1.744,55 eur.
Pokiaľ ide o požadovaný kapitalizovaný úrok z úveru vo výške 440,04 Eur, ktorý si navrhovateľ vyčíslil z istiny vo výške 1 397,45 Eur za obdobie od 21.03.2010 t.j. deň nasledujúci po zosplatnení úveru do 11.10.2012, pri jeho úročení sadzbou vo výške 12,15 % ročne, v tejto časti súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, a v tejto časti ho zamietol.
Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu ( cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( § 487 Obchodného zákonníka).
Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník- prijímateľ úveru platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje ( úverové obdobie). V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti úveru nepatria. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie, dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby- doby splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba
úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny limit.
Súd je tak toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru navrhovateľovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 12,15 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré ako súd zdôraznil, majú sankčnú povahu.
V tejto časti tak súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, preto v časti kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 440,04 Eur vypočítaných z istiny vo výške 1 397,45 Eur za obdobie od zosplatnenia úveru t.j. od 21.03.2010 do 11.10.2012 pri úročení sadzbou 12,15 % ročne návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Rovnako súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v sadzbe, ktorú navrhovateľ požadoval, t.j. vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy istiny t.j. zo sumy 1 397,45 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia vzhľadom na to, že odporcovia sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2. O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13.09.2013, kde žiadal priznať trovy právnej pomoci celkovo za 3 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 06.07.20212, písomné podanie na súd dňa 08.11.2012, účasť na pojednávaní súdu dňa 09.09.2013. Odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu vo výške 91,29 Eur. Zároveň požiadal o náhradu režijného paušálu v celkovej výške 23,07 Eur, ako aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie súdu dňa 09.09.2013 v sume 20,42 Eur, náhradu za stratu času vo výške 26,02 Eur, ako aj DPH vo výške 68,68 Eur.
Trovy právneho zastúpenia priznal súd postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania celkovo za 3 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 06.07.2012, písomné podanie na súd zo dňa 08.11.2012 a účasť na pojednávaní dňa 09.09.2013. Odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 91,29 eur Celková odmena za 3 úkony právnej pomoci predstavuje 273,87 eur.
Zároveň súd postupom podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal navrhovateľovi režijný paušál 2 x po 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur, v sume 23,07 Eur, cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 09.09.2013 z Košíc do Prešova a späť v sume 20,42 Eur ( suma základnej náhrady 76 x 0,183 ´13,90 Eur), náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 6 litrov/ 100 km, 4,56 litrov x 1,43 Eur = 6,52 Eur.
Zároveň súd priznal aj náhradu za stratu času v sume 26,02 Eur za cestu na pojednávanie dňa 09.09.2013 z Košíc do Prešova a späť 2 x 25 minút ( 2 x 13,01 Eur) postupom podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 20 % DPH vo výške 68,68 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Úspešnému navrhovateľovi tak patrila náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 412,06 eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 131 eur.
Súd v súlade so znením § 142 ods. 2 O.s.p. mal za to, že úspech navrhovateľa v tomto konaní predstavuje 79,86 %, neúspech 20,14 %, navrhovateľovi tak patrí náhrada trov konania iba vo výške 59,72 % ( 79,86- 20,14).
Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 78,23 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 246,08 eur.
Celkovo sú tak odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov vo výške 78,23 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 246,08 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.