Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-80-2013.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č.1, 814 52 Bratislava zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1 proti odporcovi: E. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. Č.. XX, XXX XX Z.Ú., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníkom D. Š., súdnou tajomníčkou OS Revúca o zaplatenie 50,70 €, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € v prospech právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 50,70 € a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 10.08.2011 na autobusovej linke č. 37 Bratislavskej MHD cestoval bez platného cestovného lístka. Na základe tejto skutočnosti je odporca povinný zaplatiť cestovné vo výške 0,70 € a sankciu vo výške 50 € za porušenie povinnosti preukázať sa platným cestovným lístkom.
Vzhľadom na to, že skutočný pobyt odporcu nie je známy, ustanovil mu súd na zastupovanie v konaní opatrovníka.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods.2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v konaní o drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa drobným sporom rozumie spor, ktorého predmet konania nepresahuje sumu 1000 eur.
Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 10.08.2011, Prepravným poriadkom MHD v Bratislave a Tarify MHD v Bratislave a na ich základe dospel k takémuto skutkovému a právnemu záveru:
Odporca cestoval dňa 10.08.2011 v čase o 16:33 hod. autobusovou linkou MHD č. 37, číslo voza 3430, v úseku zastávok Patrónka - ZOO bez platného cestovného lístka.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 11 ods.1 písm.d/ Zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi, potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa § 14 ods.3 Zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v platnom znení, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je 20 násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav, v MHD ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa Čl. 3 Prepravného poriadku (Postavenie a povinnosti cestujúceho) bod 3. - Cestujúci je povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify a byť na zastávke pripravený na nastúpenie do vozidla.
Podľa Čl. 3 bod 6. Prepravného poriadku - Vo vozidlách MHD je zavedená prevádzka, v ktorej cestujúci, pokiaľ nie je držiteľom platného predplatného cestovného lístka alebo platného SMS lístka, je povinný označiť si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok pri prvom nástupe do vozidla. Neoznačený cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok je neplatný.
Podľa Čl. 3 bod 7. Prepravného poriadku - Cestujúci je povinný poskytnúť revízorovi cestovný lístok, predplatný cestovný lístok vo forme čipovej karty na kontrolu platnosti. V prípade, že sa cestujúci preukazuje SMS cestovným lístkom, je povinný predložiť mobilné komunikačné zariadenie revízorovi na kontrolu platnosti.
Podľa Čl. 6 Prepravného poriadku (Kontrola tarifného vybavenia cestujúcich) bod 1. - Kontrolu tarifného vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len ”revízor”), ktorá je vybavená identifikačnou kartou a oprávnením na kontrolu (príloha č. 1 - vzor identifikačná karta , príloha č. 2 - vzor oprávnenia na kontrolu a príloha č. 3 - vzor blokovej pokuty). Revízor je povinný preukázať sa identifikačnou kartou počas výkonu kontroly a na požiadanie cestujúceho preukázať sa aj oprávnením na kontrolu.
Podľa Čl. 6 bod 2. Prepravného poriadku - Cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
Podľa Čl. 6 bod 3. Prepravného poriadku - Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/ prirážky a manipulačného poplatku je stanovená v tarife.
Podľa Čl. 2 bod.1 Tarify MHD v Bratislave je cena základného cestovného 0,70 €.
Podľa Čl. 5 Tarify MHD v Bratislave (Úhrady) je úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia 50 €.
Podľa čl. 2 bod 1 je základné cestovné pri cestovných lístkoch na jednu cestu 0,50 €.
V konaní bolo preukázané, že odporca použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s. Bratislava bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení Prepravného poriadku a Tarify MHD v Bratislave mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 50 € ako aj cestovné vo výške 0,70 €. Súd preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný a v plnom rozsahu mu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Revúca.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.