Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/21/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO : 50 120 000, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OdVS-29-1/2024 zo dňa 21.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 19.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobou datovanou dňa 19.04.2024, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 20.04.2024, domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OdVS-29-1/2024 zo dňa 21.02.2024, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.14365 zo dňa 20.12.2023, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru štátnej služby profesionálneho vojaka podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“).

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v aktuálnom znení (ďalej „“), ktorý zdôvodnil s poukazom na to, že podľa ide o obligatórny postup žalovaného, pretože zákonná úprava žalovanému na rozhodovanie o danej veci neumožňuje aplikovať iný (alternatívne) ako tam upravený postup – prepustenie žalobcu, čo potvrdzuje aj napádané rozhodnutie. Podľa žalobcu bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe mu hrozí výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý už v jeho prepustení zo služobného pomeru (bez príjmu), v dôsledku čoho sa žalobca dostal do zlej finančnej situácie tým, že nebude schopný riadne a včas platiť svoje záväzky - účty a úver. Žalobca tvrdí, že sa nachádza vo finančnej situácii, kedy nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby pokryl svoje výdavky v plnej výške a veriteľom žalobcu nebude nič brániť v tom, aby pristúpili k vymáhaniu a následnej exekúcii nedoplatkov evidovaných voči nemu. Na účte žalobcu je preukázané, že na platenie si už požičiava finančné prostriedky od svojho otca. Žalobca má za to, že takýmto spôsobom sa už ocitáva v značnej hospodárskej alebo finančnej škode a preto požaduje nie jej zhojenie spätne, ale vyhnutiu sa do budúcnosti a do rozhodnutia vo veci samej. Nastúpením odkladného účinku na základe rozhodnutia správneho súdu by sa pozastavili účinky napádaného rozhodnutia žalovaného a jeho rozkazu o prepustení žalobcu zo stálej štátnej služby a nebol by žalobca pod ekonomickým tlakom nielen v dôsledku toho, že z čoho bude platiť záväzky, ale aj tlaku zo strany žalovaného. Na podporu návrhu na povolenie priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -15 zo dňa 7. februára 2018, ktorý vyslovil : „Dôvodmi

priznania odkladného účinku vymedzenými v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Aj v zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.“ Priznanie odkladného účinku žalobca žiada do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do rozhodnutia o správnej žalobe.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28.06.2024. Citáciou až c) poukázal na to, že zo zákonného ustanovenia vyplýva, že žiadosť o priznanie odkladného účinku musí byť riadne žalobcom odôvodnená. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Tvrdiť a preukázať prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca a od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodný a nie je podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Stručný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Pokiaľ žalobca vo svojej žiadosti o priznanie odkladného účinku uviedol, že prepustením zo služobného pomeru zostal bez príjmu a je povinný platiť úver, podľa názoru žalovaného strata zamestnania je relatívne bežným javom života, ktorý mohol nastať v živote žalobcu hocikedy a nepredstavuje tak zákonnú požiadavku závažnej ujmy. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej poukázal na čl. II bod 22. Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú predložil žalobca, a podľa ktorého „ak sú zo Zmluvy na strane Dlžníka zaviazané viaceré osoby, zodpovedajú za splnenie záväzkov zo Zmluvy spoločne a nerozdielne.“ V Zmluve o splátkovom úvere sú ako dlžníci uvedené dve fyzické osoby – žalobca a B. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. E. XXX/X, F. (manželka žalobcu), z čoho vyplýva, že v prípade, ak žalobca nie je schopný splácať predmetný úver sám, ako uvádza v správnej žalobe, tento je povinná v zmysle dohodnutých podmienok splácať manželka žalobcu. Podľa názoru žalovaného strata jedného príjmu v rodine žalobcu nenapĺňa zákonnú podmienku závažnej hrozby tak, ako to v správnej žalobe opisuje žalobca, keďže úhrada úveru je zabezpečená jeho manželkou. Žalobca je stále v produktívnom veku, kedy je podľa žalovaného veľký predpoklad, že si nové zamestnanie na trhu práce rýchlo nájde (žalovaný poznamenal - ak ho už v súčasnej dobe nemá). Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal dostatočne vierohodným spôsobom vznik nenapraviteľnej ujmy a preto žalovaný v zmysle žiada, aby správny súd uznesením návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k.

- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný

následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Hoci žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma už bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len stručne a jeho dôvody možno zhrnúť do pomerne všeobecného tvrdenia, že bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe hrozí žalobcovi výkonom napádaného rozhodnutia nenapraviteľný následok premietnutý už v žalobcovom prepustení zo služobného pomeru, v dôsledku čoho sa žalobca dostal do zlej finančnej situácie tým, že nebude schopný riadne a včas platiť svoje záväzky - účty a úver. Žalobca tvrdil, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, kedy nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby pokryl svoje výdavky v plnej výške a veriteľom žalobcu nebude nič brániť v tom, aby pristúpili k vymáhaniu a následnej exekúcii nedoplatkov evidovaných voči nemu. Správny súd poznamenáva, že žalobca k správnej žalobe ako listinné dôkazy, preukazujúce dôvodnosť jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pripojil neverifikovateľnú e-mailovú správu odosielateľa – žalobcu, adresátovi

- právnemu zástupcovi žalobcu, zo dňa 19.04.2024, s predmetom: „výdavky MAREC“, obsahujúcu žalobcom zostavený rozpis výdavkov: „stravovanie - 823,34 eur, nezatriedené výdavky (ZŠ Švošov, oblečenie, sporenie, úver na bývanie, anglina deti) - 1075,76 eur, ostatné výdavky (poistky detí a životná poistka) - 197,63 eur, výber hotovosti - 161,83 eur, auto - moto (tankovanie) - 180,40 eur, elektronika, komunikácia a médiá - 110,59 eur, kartový poplatok - 1,30 eur, zábava a oddych - 39,89 eur, zdravie a osobná starostlivosť (lekáreň) - 5,57 eur, oblečenie a obuv - 11,98 eur, bývanie (elektrika) - 120 eur. CELKOVO – 2.728,29 eur “. Ďalej bola k žalobe pripojená ako listinný dôkaz Zmluva o splátkovom úvere (úver na bývanie), uzatvorená medzi úverovým veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave a úverovými dlžníkmi - žalobcom a B. A., s adresou trvalého bydliska zhodnou s adresou trvalého bydliska žalobcu a s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, uzatvorená dňa 21.09.2021, ďalej prehľad stavu tohto úveru, z ktorého vyplýva výška splátky 465,02 eur mesačne, výška úveru 80.000 eur, zostatok istiny 67.151,09 eur, termín najbližšej splátky a prehľad posledných transakcií za mesiace február, marec a apríl 2024. Napokon žalobca ako listinný dôkaz, vzťahujúci sa k jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pripojil históriu pohybov na neidentifikovateľnom účte neidentifikovateľného majiteľa účtu v neidentifikovateľnej banke, obsahujúci pohyby na tomto účte za mesiac február 2024, marec 2024 a apríl 2024.

12. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „Na účte žalobcu je preukázané, že na platenie si už žalobca požičiava finančné prostriedky od svojho otca.“, správny súd poznamenáva, že žiadny takýto záver z predložených listinných dôkazov ani vyvodiť objektívne nemožno. Predovšetkým - ako už súd uviedol - pokiaľ zaslal žalobca neidentifikovateľný výpis z neidentifikovateľného účtu neidentifikovateľnej osoby, takýto listinný dôkaz z hľadiska verifikovania akýchkoľvek tvrdení z dôvodu jeho neurčitosti nemôže v súdnom konaní obstáť. Taktiež je nutné priznať relevanciu argumentom žalovaného, ktorý poznamenal, že z predloženej

Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) je možné jednoznačne zistiť, že ide o solidárny záväzok dvoch spoločne a nerozdielne zaviazaných úverových dlžníkov (išlo o hypotekárny úver poskytnutý manželom), teda nejde len o výlučný finančný záväzok žalobcu a jeho výlučné úverové zaťaženie, ktoré by bol v zmysle dojednaných úverových podmienok povinný znášať sám. Solidárne záväzky už svojou podstatou predpokladajú povinnosť všetkých spoločne a nerozdielne solidárne zaviazaných dlžníkov podieľať sa v rovnakej miere na ich plnení, čo znamená, že plnenie je na dohode dlžníkov v ich vzájomnom vzťahu, pričom však platí, že voči veriteľovi sú dlžníci zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne a v rovnakej miere. V prípade, ak nemôže z objektívnych či subjektívnych dôvodov plniť záväzok jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, prechádza táto povinnosť v plnej miere na druhého zo solidárne zaviazaných dlžníkov.

13. Žalobca v rámci odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sám poukázal na osobitosť konkrétnej situácie, keď podľa bol žalovaný povinný v súlade s ním postupovať, keď nastala zákonnou hypotézou predpokladaná situácia, majúca za následok povinnosť žalovaného, ako služobného úradu profesionálneho vojaka, prepustiť zo štátnej služby profesionálneho vojaka toho štátneho zamestnanca, ktorý prestal spĺňať predpoklady a požiadavky vyžadované hypotézou tejto špeciálnej právnej normy. Nemožno tak prehliadať relevantnosť aj ďalšieho tvrdenia žalovaného, a to poukaz na to, že len zo samotnej skutočnosti, že v dôsledku splnenia zákonných predpokladov striktne vyplývajúcich z osobitnej právnej normy prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a z tejto samotnej skutočnosti pokiaľ došlo k dopadu aj na ekonomickú a finančnú situáciu prepusteného štátneho zamestnanca, táto okolnosť nemôže byť sama o sebe relevantným a pádnym dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd navyše poznamenáva, že vo všeobecnosti jednak vyžaduje verifikovanie konkrétnych tvrdení žalobcu, že sú naplnené zákonné dôvody predpokladané v ustanovení alebo b), no nemožno nevziať na osobitný zreteľ, že v konkrétnom prípade je predmetom súdneho prieskumu špecifická právna otázka zákonnosti a dôvodnosti prepustenia štátneho zamestnanca profesionálneho vojaka zo štátnej služby v zmysle osobitnej právnej úpravy . Ide svojou podstatou o sui generis špecifickú právnu otázku, ktorú bude správny súd v rámci merita konania riešiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má za následok pozastavenie účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, teda rozhodnutie navonok existuje a je platné a právoplatné, len sa nevyvolávajú s ním spojené právne účinky. Dôsledkom priznania odkladného účinku správne žalobe by preto ani nemohlo byť obnovenie služobného pomeru žalobcu, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie by bolo naďalej platné a právoplatné, keďže týchto vlastností rozhodnutia orgánu verejnej správy sa priznanie odkladného účinku nedotýka (viď aj Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol, Správny súdny priadok. Komentár. Bratislava : C.H. Beck, 2018, 931 s.). Pokiaľ nie je s konečnou platnosťou vyriešená otázka, či skutočne boli naplnené zákonné podmienky a predpoklady v zmysle na to, aby bolo možné vysloviť, že žalobca neprestal spĺňať osobitné predpoklady požadované touto právnou normou, aby mohol naďalej zotrvať v štátnej službe profesionálneho vojaka, nemožno privodiť obnovenie štátnej služby profesionálneho vojaka. Napokon správny súd poukazuje na kompenzačný mechanizmus pre prípad právoplatného vyslovenia nezákonného prepustenia zo služobného pomeru podľa , upravujúceho finančné nároky a kompenzácie v situácii, kedy súd personálny rozkaz o prepustení právoplatne zruší (profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného prepustenia doplatí plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, ktorý by mu patril, ak by k prepusteniu nedošlo). 14. Pokiaľ s poukazom na žalobné body žalobca žiadal o povolenie odkladu aj z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia) ako dôvod na povolenie odkladného účinku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom a logickým predpokladom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom. Správny súd nezistil zákonné dôvody pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu zo dňa 19.04.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. 16. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. ( )