Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_20C-16-2009.pdf
PDF · 114.74 KB
No categories available
20C/16/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa I.. M. Č., T.Z.. XX.XX.XXXX, H. B. XX, XXX XX C., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti odporkyni I.. G. Č., T.. XX.XX.XXXX, H. D. X, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne sa p r i k a z u j ú tieto hnuteľné veci:
A. bytové zariadenie, nachádzajúce sa v detskej izbe, pozostávajúce z : nábytok, písací stôl, rozkladacie kreslo, stolík pod počítač, koberec, luster, lampy B. bytové zariadenie, nachádzajúce sa v spálni, pozostávajúce zo skrine, koberec, lampa, svietidlo C. bytové zariadenie nachádzajúce sa v spoločných priestoroch bytu, pozostávajúce z dlažby, skrine D. bytové zariadenie, nachádzajúce sa v kuchyni, pozostávajúce z lustra, koberca, elektrického sporáka, skrinky v kuchyni, mikrovlná rúra, kuchynský robot, mraznička, bytové doplnky E. gauč, stojatá lampa, videoprehrávač, DVD prehrávač.
II. Do výlučného vlastníctva odporkyne sa p r i k a z u j e členský podiel v Bytovom družstve Prešov, evidovaný pod č. 2730, k 3- izbovému bytu č. 2, na 1. poschodí s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na ulici Volgogradská č. 2 Prešov.
III. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi titulom úplného finančného vyrovnania sumu 12 975 Eur v lehote do 30.12.2014.
IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/137/2008- 59 zo dňa 20.01.2009 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcemu sa na I. poschodí bytového domu, na ulici D. Č.. X D. C., určil odporkyňu za výlučnú nájomkyňu bytu a člena bytového družstva bez páva navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady a konanie v časti o určenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za vyporiadanie hodnoty členského podielu sumu 36 513,31 Eur vylúčil na samostatné konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Konanie v časti o určenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za vyporiadanie hodnoty členského podielu sumu 36 513,31 Eur bolo vylúčené na samostatné konanie kde bola mu pridelená sp. zn. 20C/16/2009.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 20C/16/2009- 70 zo dňa 20.07.2010 súd pripustil zmenu žalobného petitu v tom znení, že hnuteľné veci, ktoré účastníci nadobudli počas trvania manželstva sa zverujú do výlučného vlastníctva odporkyne, pričom odporkyňa sa zaväzuje zároveň zaplatiť na úplné finančné vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve navrhovateľovi sumu vo výške 36 513,31 Eur, zároveň sa jej prikazuje do výlučného vlastníctva členský podiel v bytovom družstve v Prešove, evidovaný pod členským číslom 2 730, prislúchajúci k 3-izbovému bytu č. 2, na 1. poschodí, na ulici D. Č.. X D. C..
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 7C/137/2008, 29C/222/2006, Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2005, Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 31.03.2006, nájomnou zmluvou zo dňa 04.04.2006, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C/222/2006-82 zo dňa 12.10.2007 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti Matúš Č. a Marek Č. boli zverené do výlučnej starostlivosti matky - odporkyne, navrhovateľ ako otec maloletých bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Matúša sumou 3 500,- Sk mesačne a maloletého Marka sumou 2 500,- Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk navrhovateľa s maloletými deťmi, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2007.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/16/2009 zo dňa 20.01.2009 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu, na ulici D. Č.. X C., určil odporkyňu za výlučnú nájomkyňu bytu a člena bytového družstva bez práva navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady, konanie v časti o určenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za vyporiadanie hodnoty členského podielu sumu 36 513,31 Eur vylúčil na samostatné konanie, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.02.2009. Z odôvodnenia daného rozhodnutia pre súd vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené právoplatným rozsudkom sp.zn. 29C/222/2006 zo dňa 12.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2007. Od rozvodu manželstva neuplynula lehota 3 rokov, do tejto doby manželia sa o celkovom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli, neuzavreli žiadnu dohodu. Členský podiel k družstevnému bytu je majetkovým právom, ktorý patrí do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné ho vyporiadať samostatne, ale v rámci celkového majetku, ktorý patrí do BSM, preto súd v tejto časti nárok vylúčil na samostatné konanie.
Odporkyňa v rámci konania predložila súdu Darovaciu zmluvu uzatvorenú podľa § 628 Občianskeho zákonníka zo dňa 19.11.2005, kde darca Ing. N. N. Z. V.. I. N. darovali odporkyni členský podiel pod Č.. XXXX k družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu v C., na ulici D. Č..X, o veľkosti 70,52 m2, 3 izby v celkovej výmere 41,40 m2, kuchyňa o výmere 13,90 m2, ostatné priestory 15,22 m2, pivnica umiestnená mimo bytu.
Dohodou o prevode členských práv a povinností, ktorá bola uzatvorená podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevádzajúci členovia N. N. Z. I. N. previedli na nadobúdateľov G. Č. Z. M. Č. členský podiel k 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcom sa na 1.poschodí v C., O. D. Č.. X, s výškou zostatkovej hodnoty členského podielu bez anuity v sume 16 593,- Sk, podľa článku IV., bod 2, zároveň prevádzateľ a nadobúdateľ záväzne vyhlásili, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 16 593,- Sk si vyporiadajú vzájomne medzi sebou. Táto dohoda bola navrhovateľom a odporkyňou podpísaná a podpisy osvedčené dňa 31.03.2006, prevádzajúci člen V.. N. N. podľa osvedčenia o pravosti podpisu ju vlastnoručne podpísal dňom 10.11.2005 a Ing. I. N. ju vlastnoručne podľa osvedčenia o pravosti podpisu podpísala dňa 18.11.2005. Táto dohoda o prevode členských práv a povinností bola zároveň predložená Bytovému družstvu Prešov dňom 31.03.2006 pod č. spisu XXXX.
Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.11.1999 prevádzajúci člen G. G. previedol členský podiel k predmetnému 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcom sa D. C.B., na ul. D. X, na nadobúdateľov a to N. N. Z. I. N., rodičov odporkyne. Uvedená dohoda bola predložená Bytovému družstvu Prešov dňom 21.11.1994.
Dňa 04.04.2006 bola podpísaná Nájomná zmluva, kde dňom 31.03.2006 prenechalo Bytové družstvo Prešov odporkyni do užívania družstevný byt č. 2 o veľkosti 70,52 m2, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu D. C., na O. D. Č.. X, nájomná zmluva bola uzatvorená na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 31.03.2006, pričom z uvedenej nájomnej zmluvy vyplýva, že v súlade s ustanovením § 703 a 704 Občianskeho zákonníka, vznikol spoločný nájom bytu manželmi a spoločným nájomcom je manžel člena M. Č.. Zároveň podľa článku III. ods. 2 vzniklo spoločné členstvo manželov podľa ustanovenia § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 20C/16/2009 - 70 zo dňa 20.07.2010 súd pripustil zmenu žalobného petitu, podľa ktorého hnuteľné veci sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporkyne, vrátane členského podielu a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na úplné finančné vyrovnanie členského podielu sumu vo výške 36 513,31 Eur.
V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.05.2011, ktoré sa nachádza na čl. 97 súdneho spisu, navrhovateľ uviedol, že hodnota hnuteľných vecí uvedených v návrhu na začatie konania je nulová a navrhovateľ súhlasí s tým, aby tieto hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne.
Odporkyňa uviedla, že podľa názoru znalca hodnota členského podielu predstavuje sumu vo výške 51 900 Eur, s tou aj právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 22.05.2013, ktoré sa nachádza na čl. 188 spisu v celom rozsahu súhlasil.
Súd mal za preukázané, že všeobecná hodnota členského podielu na základe súhlasného vyhlásenia účastníkov konania, predstavuje sumu vo výške 51 900 Eur.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že byt, ktorý je predmetom súdneho sporu kúpili jej rodičia potom, čo sa zobrali a narodilo sa im dieťa, aby nebývali na internáte. Tento byt bol stále písaný na otcovo meno, tak isto im platili nájom až do roku 2003, nakoľko bola v tom čase na materskej dovolenke. Až od roku 2003 začali obidvaja zarábať a byt začali platiť sami. Takto to fungovalo 3 roky, nakoľko navrhovateľ sa v roku 2006 odsťahoval. Následne, aby bolo všetko na poriadku a aby nebol písaný byt na jej rodičov, tak na bytovom družstve previedli byt darovacou zmluvou na ňu. Navrhovateľ túto darovaciu zmluvu nevidel, nebol prítomný pri jej podpisovaní. Tento byt v súčasnosti neodkúpila do osobného vlastníctva, je členkou družstva, byt je družstevný. Celý byt, ako aj všetky veci v ňom zakúpili jej rodičia. Veci, ktoré kúpili spoločne s navrhovateľom a ktoré patria do ich BSM si následne navrhovateľ z bytu aj odniesol, a to gauč, lampu, video a počítač. Z bytu zobral všetko, čo spoločne nadobudli. Zároveň si zobral peniaze, ktoré boli na ich spoločných účtoch. Na jej otázku, prečo jej nedá polovicu z týchto peňazí, uviedol, že nič tam nebolo. Za spoločné peniaze v byte nemali nič. Pokiaľ ide o výživné to platí navrhovateľ deťom len podľa rozsudku, naviac im neplatí nič. Pokiaľ si deti od neho pýtajú uvedie, že mamka dostáva dosť vysoké výživné, nech im niečo kúpi. Nič navyše mimo výživného im nekúpi. Úver jej v banke nedajú, nakoľko pracuje ako učiteľka, jej čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu 550 Eur. Z toho 50 Eur platí za stravné lístky, sumu 300 Eur platí za byt. Ostane jej suma 200 Eur, plus výživné. Výživné od navrhovateľa poberá vo výške 280 Eur, plus 20 Eur k tejto sume jej spláca titulom dlžného výživného. 13 rokov sa sama starala o deti, navrhovateľ chodil domov neskoro v noci, nikdy sa ho nepýtala, kde bol. 13 rokov sa o nich nezaujímal. 10 rokov tento byt platili jej rodičia, po jej druhej materskej jej povedali, že si tento byt už budú platiť sami. Nie je pravda, že by navrhovateľ pracoval ako učiteľ. Na pojednávaní sa dozvedela, že je aj tlmočníkom, dosahuje oveľa vyššie príjmy. Jeho štandard je veľmi vysoký. Od Oxfordu, kde pracuje, dostal auto, ktoré používa na podnikateľské účely. Druhé auto má vo svojom osobnom vlastníctve. Po 19 rokoch, čo tento byt užívajú, je to starý 30 ročný byt, v ktorom sa nič nerobilo. So synom nakúpili najlacnejšiu možnú podlahu ako prichádzala do úvahy, sami ju aj vymenili. Nie s firmou, ale s vlastným synom. Rovnako si dali nové plastové okná, nakoľko to bola nevyhnutnosť. V byte sa nachádza úplne stará kúpeľňa, ktoré vôbec nebola zrekonštruovaná. Po 13- tich rokoch si byt sami vymaľovali s deťmi. Navrhovateľ na domácnosť ničím neprispieval, v byte nič neurobil. Rovnako sa v byte nachádza stará 30-ročná kuchynská linka. Pokiaľ ide o kúpeľňu, v nej sa nenachádza ani umývadlo.
Vypočutá svedkyňa I. N. uviedla, že s manželom boli členmi družstevného bytu, nachádzajúceho sa na ulici D. X D. C. od roku 1994, kedy na nich boli prevedené členské práva a povinnosti, na základe Dohody o prevode členských práv a povinností a to dňom 30.09.1994 od pána G.. Členmi družstva boli do 31.03.2006, kedy jej manžel previedol členské podiely na odporkyňu ako ich dcéru. V roku 1993, keď sa mladí vzali, bývali na internáte a keď sa išli rušiť bunky na internáte pre manželov, nemali kde bývať, preto začali riešiť bytovú otázku. S manželom sa rozhodli, že im kúpia byt, ale na ich meno. Predmetný byt aj platili, všetky poplatky s užívaním bytu až do času, kým dcéra nastúpila do práce po druhej materskej dovolenke. Rovnako celý byt aj zariadili. Mladým pomáhali ako mohli, nakoľko nevedeli sami vyžiť. Rovnako nahovárali manželov, aby sa dali na podnikateľskú činnosť, čo odmietli. Všetko toto robili najmä kvôli vnúčatám, aby im nič nechýbalo. Predmetný byt prestali platiť až potom, čo ich dcéra nastúpila do práce po druhej materskej dovolenke. Prevod členských práv a povinností bol bezodplatný. Následne s manželom 19.11.2005 rozhodli sa predmetný byt darovať darovacou zmluvou na svoju dcéru ako odporkyňu. Túto darovaciu zmluvu družstvu nepredložili, nakoľko to nepožadovali. Pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o prevode členských práv a povinností, ktorá bola uzatvorená na bytovom družstve v Prešove dňa 31.03.2006, členský podiel previedli na ich dcéru. Išlo o predtlač tohto tlačiva a na družstve im povedali, aby uviedli len kontaktné údaje manžela ako spolubývajúceho. Následne všetci štyria boli prítomní na bytovom družstve, kde túto dohodu podpísali. Táto dohoda bola uzatvorená bezodplatne. Žiadnu finančnú náhradu za uvedený byt neobdržali. Mladým kompletne zariadili celý byt. Nábytok mala ich dcéra ešte v čase, keď nebola zabezpečená. O všetkom svedčí to, že si zať zobral pôžičku na štúdium, všetko ohľadne domácnosti im financovali oni. V tom čase boli študentmi, mali snahu, aby ich vnúčatá boli riadne zabezpečené. S manželom poskytli aj finančné prostriedky na výmenu okien, rovnako na rekonštrukciu vstupnej chodby do bytu. Dcéra začala s rekonštrukciou bytu až potom, keď sa zať odsťahoval. Dcére poskytla financie, aby byt dala do poriadku. Všetko robila pre dcéru, aby bola spokojná a rovnako pre svoje vnúčatá, aby boli riadne zabezpečené. Darovaciu zmluvu bytovému družstvu nepredložili, nakoľko to bytové družstvo nepožadovalo.
Podľa správy Bytového družstva Prešov zo dňa 26.07.2013 družstvo vo svojej evidencii vedie účastníkov konania ako spoločných členov družstva a nájomcov a to na základe Dohody o prevode členských práv a povinností, družstvu doručenej dňa 31.03.2006. Následne rozsudkom OS Prešov č.k. 7C 137/08-59 sa stala výlučnou členkou a nájomkyňou bytu odporkyňa. Darovaciu zmluvu zo dňa 19.11.2005 družstvo vo svojej evidencii nevedie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne tak, ako je to uvedené vo výroku č. I vyhláseného rozsudku. Súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, že zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí je nulová, pričom aj navrhovateľ súhlasil s tým, aby všetky hnuteľné veci, ktoré sú predmetom BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne.
Súd si osvojil zhodné tvrdenia účastníkov konania, že zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí je nulová, tieto hnuteľné veci prikázal po ich vzájomnej dohode do výlučného vlastníctva odporkyne.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak ostal členský podiel k bytu, nachádzajúcemu sa na ulici Volgogradská 2 v Prešove.
Navrhovateľ bol toho názoru, že predmetný členský podiel je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, naopak odporkyňa vychádzala z darovacej zmluvy, mala zato, že rodičia darovacou zmluvou uzatvorenou podľa § 628 Občianskeho zákonníka zo dňa 19.11.2005 jej predmetný členský podiel v bytovom družstve darovali.
Súd je toho názoru, že s tvrdením odporkyne a jej právnej zástupkyne o tom, že členský podiel nie je predmetom vyporiadania BSM, nie je možné súhlasiť. Súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7C/137/2008-59 zo dňa 20.01.2009, kde súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcemu sa na I. poschodí bytového domu, na ulici Volgogradská č. 2 v Prešove, a určil odporkyňu za výlučnú nájomkyňu bytu a člena bytového družstva bez práva navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady. Zároveň finančnú náhradu za vyporiadanie členského podielu vo výške 36 513,31 Eur vylúčil na samostatné konanie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Účastníci tohto konania sa vzdali práva na podanie odvolania a tak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 20.02.2009, rovnako aj vykonateľnosť dňom 20.02.2009.
Darovacia zmluva podľa § 628 Občianskeho zákonníka medzi darcami Ing. N. N. a Ing. I. N. a obdarovanou - odporkyňou v tomto konaní bola uzatvorená dňa 19.11.2005. Tak odporkyňa, ako aj vypočutá svedkyňa I. N., rovnako aj zo správ bytového družstva, ktoré si súd vyžiadal vyplynulo, že táto darovacia zmluva nebola nikdy predložená Bytovému družstvu Prešov.
Je potrebné zdôrazniť, že Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá bola uzatvorená podľa § 230 Obchodného zákonníka medzi prevádzajúcimi členmi N. N., I. N. a nadobúdateľmi členského podielu G. Č. Z. M. Č., bola uzatvorená dňa 31.03.2006.
Pre súd bolo rozhodujúce to, že tak odporkyňa, ako aj navrhovateľ podľa osvedčenia o pravosti podpisu podpísali obidvaja zhodne túto dohodu dňom 31.03.2006. Je potrebné zdôrazniť, že samotný prevádzajúci V.. N. N. vlastnoručne túto dohodu podpísal dňom 10.11.2005 a rovnako dňom 18.11.2005 podľa osvedčenia o pravosti podpisu ju podpísala prevádzajúca členka V.. I. N.G..
Táto Dohoda o členských právach a povinnostiach bola riadne bytovému družstvu predložená dňa 31.03.2006. Podpísanie tejto dohody zo strany V.. N. N. Z. V.. I. N. je datované pred darovacou zmluvou. Darovacia zmluva bola uzatvorená až neskôr 19.11.2005 a nebola vôbec predložená bytovému družstvu.
Súd má tak zato, že členský podiel je predmetom vyporiadania BSM.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2468/2009 zo dňa 08.03.2011 podľa ktorého, ak v spore vedenom podľa § 705 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka, bolo návrhu jedného z bývalých manželov na zrušenie ich spoločného členstva v bytovom družstve vyhovené, nie je možné v konaní o vyporiadaní ich spoločného majetku dospieť k záveru, že členský podiel v družstve do tohto majetku nikdy nepatril. Najvyšší súd poukázal na rozhodnutie zo dňa 25.03.2010 sp.zn. 22Cdo/782/2008, ktoré zdôraznilo, že riešenie otázky, či účastníkom nadobudnutím členského podielu v bytovom družstve, vzniklo spoločné členstvo zakladajúce právo na vyporiadanie tohto podielu v rámci konania o vyporiadaní spoločného majetku manželov, zásadným spôsobom závisí na rozhodnutí súdu, ktoré bolo skôr urobené v spore účastníkov o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a určenie ďalšieho nájomcu a výlučného člena družstva, podľa ustanovenia § 705 ods. 2, vety druhej občianskeho zákonníka. Takým rozhodnutím, ktorým bolo mimo iného určené, ktorý z účastníkov sa stáva výlučným členom družstva, a teda i tým, kto nadobúda členské práva a povinnosti, členský podiel a ktorý nadobudol právoplatnosť je podľa § 159a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku záväzné a sú nim viazaní nielen účastníci konania, ale rovnako aj súd, rozhodujúci o vyporiadaní hodnoty sporného členského podielu.
Súd je tak toho názoru, že ak v konaní sp. zn. 7C/137/2008-59 zo dňa 20.01.2009 rozhodol súd o zrušení spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č. 2, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu, na ulici D. Č.. X D. C., a určil odporkyňu za výlučnú členku a nájomkyňu tohto bytu bez práva navrhovateľa na zabezpečenie bytovej náhrady, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňom 20.02.2009, týmto rozhodnutím bolo rozhodované o vyporiadaní spoločného členstva v družstve a to tak, že výlučným členom družstva sa stala odporkyňa.
Ak teda súd v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/137/2008 vysporiadával spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve podľa § 705 ods. 2 vety druhej občianskeho zákonníka, nie je prijateľné, aby v ďalšom nadväzujúcom konaní o vyporiadaní spoločného majetku týchto účastníkov konania, bola otázka spoločného členstva znovu otváraná. Ak by súd v tomto konaní túto podmienku nemal za preukázanú, došlo by podľa § 705 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka k zániku práva spoločného nájmu bytu a to rozvodom. V týchto prípadoch by rozvod manželstva mal za následok zánik práva spoločného nájmu bytu manželmi, právo užívať byt by zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzatvorením manželstva, t.j., ktorý bol výlučným členom družstva. Išlo by o zákonný dôsledok rozvodu manželstva, ktorý nemôže zmeniť ani súd. Manželia by tento zákonný dôsledok mohli zmeniť iba dohodou o prevode členských práv so súhlasom predstavenstva družstva.
Súd mal aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR za preukázané, že členský podiel je tak predmetom vyporiadania BSM manželov.
Súd v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, keďže sa výlučnou členkou a nájomkyňou predmetného bytu stala odporkyňa členský podiel prikázal do jej výlučného vlastníctva.
V ďalšom konaní pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak zostala otázka finančnej náhrady.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Toto ustanovenie obsahuje zásady z ktorých má súd vychádzať tak, aby došlo k čo najspravodlivejšiemu vyporiadaniu spoločného majetku manželov tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov, aj ich maloletých detí.
Súdy pri aplikácii práve tohto ustanovenia môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 Občianskeho zákonníka.
Súd zdôrazňuje, že v súdnych konaniach o rozvod manželstva, zrušenie spoločného nájmu, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o prejednávanie a rozhodovanie veci spoločensky citlivých, za ktorými spravidla stojí zlyhanie manželstva, rodiny a vzťahu dvoch ľudí, bývalých manželov.
Ešte aj v porovnaní s inými súdnymi konaniami, majú tieto veci okrem nevyhnutnej právnej roviny, vo vyššej miere zastúpenú ľudskú ( emotívnu) rovinu, ktorej prejavy sa v určitom prípade môžu spolupodieľať na zvýšenej časovej náročnosti prejednania a rozhodnutia uvedenej veci.
Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, práve s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Kvantitatívna stránka vyporiadania majetkového spoločenstva pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého z manželov.
Súd mal zato, že je tu existencia dôvodu na ktorý treba pri vyporiadaní majetkového spoločenstva manželov prihliadať a to toho, že podiely manželov nie sú rovnaké.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ sa výrazne v menšom rozsahu podieľal na hospodárení domácnosti a finančnom zabezpečovaní rodiny. Miera pričinenia na získaní a udržaní majetku v BSM bola u účastníkoch tohto konania, ako bývalých manželov podstatne odlišná.
Súd mal jednoznačne za preukázané, že odporkyňa sa výrazne viac starala o deti pochádzajúce z manželstva, ako aj o spoločnú domácnosť.
Súd mal túto skutočnosť za preukázanú výpoveďou odporkyne, ako aj vypočutej svedkyne I. N., pričom je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ sa pojednávaní nezúčastňoval, bol prítomný len jeho právny zástupca. Teda súd vychádzal z týchto skutočností, prednesených v konaní, pričom je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ ich ani v konaní cestou svojho právneho zástupcu nepopieral, že rodičia odporkyne vo veľkej miere im finančne vypomáhali. Veci, ktoré tak ako uviedla odporkyňa zakúpili zo spoločných finančných prostriedkov, si aj navrhovateľ z bytu odniesol. Rovnako odporkyňa súdu uviedla, že si zobral aj peniaze z ich spoločných účtov, zároveň uviedla, že navrhovateľ si plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom iba v rozsahu určenom mu súdom. Naviac deťom ničím neprispieva. 13 rokov sa starala a aj stará o deti, ako aj o celú domácnosť. Rovnako pokiaľ ide o platenie nájomného, 10 rokov tento byt platili jej rodičia, prestali ho platiť až potom, keď nastúpila do práce po druhej materskej dovolenke. Odporca pracoval ako učiteľ, zároveň bol aj tlmočníkom, dosahoval vyššie príjmy, zároveň si aj privyrábal. Aj v súčasnosti poukázala na poslednom pojednávaní dňa 29.10.2012- čl. 161 spisu, že používa dve autá, jedno na podnikateľské účely, firemné, druhé má vo svojom osobnom vlastníctve. Odporkyňa poukázala nato, že ide o starý 30-ročný byt, ktorý nie je zrekonštruovaný, sama s deťmi bez toho, aby zavolala nejakú firmu si vymenila plávajúce podlahy, kúpila tie najlacnejšie, rovnako vymenila plastové okná na ktoré jej prispeli jej rodičia, čím sa podieľala na zvýšení jeho trhovej hodnoty.
Rovnako je potrebné poukázať na výpoveď vypočutej svedkyne I. N., ktorá uviedla, že mladým finančne pomáhali aj sa rozhodli im kúpiť byt z dôvodu, aby nebývali na internáte, aby vyriešili ich bytovú otázku. Preto kúpili byt, ale napísali ho na svoje meno. Rovnako uviedla, že počas celého trvania tohto manželstva dcére, ako aj vnúčatám pomáhali tak, aby sa vnúčatá mali dobre, mali všetko, čo potrebujú. Rovnako uviedla, že s manželom poskytli finančné prostriedky na výmenu okien, na rekonštrukciu vstupnej chodby.
Súd tak v celom rozsahu prihliadal na to, že miera starostlivosti o spoločnú domácnosť, o maloleté deti, pochádzajúce z manželstva, ako aj pričinenie o nadobudnutie spoločných vecí, bola vo výrazne väčšej miere práve na odporkyni, aj titulom finančnej výpomoci práve zo strany jej rodičov.
Z tohto dôvodu súd prihliadal na to, že aj v súčasnej dobe odporkyňa má v starostlivosti dve deti, ktorým zabezpečuje nevyhnutnú rodičovskú starostlivosť, stará sa o nich, vychováva ich a zabezpečuje im nevyhnutné životné potreby. Preto pri riešení a posudzovaní otázky finančnej náhrady, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom finančného vyporiadania ich BSM, súd rozhodol o tom, že je povinná vyplatiť mu iba sumu vo výške 12 975 Eur, čo predstavuje 1-tinu z všeobecnej hodnoty členského podielu, ktorú si účastníci zhodne ustálili v sume 51 900 Eur.
Podľa § 160 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Súd určil odporkyni dlhšiu lehotu na vyplatenie tejto sumy navrhovateľovi v termíne do 30.12.2014. Vychádzal z toho, že je učiteľka s príjmom cca 500-600 Eur mesačne. Zároveň má v starostlivosti deti, ktoré jej boli rozsudkom o rozvode manželstva zverené. Celý svoj príjem tak, ako to špecifikovala na viacerých pojednávaniach musí použiť na úhradu nevyhnutných mesačných životných potrieb ako je zaplatenie školného, stravného, nevyhnutných hygienických vecí, školských pomôcok, nájomného. Navrhovateľ jej nad sumu výživného na deti, ktorú mu určil súd ničím naviac neprispieva.
Preto súd na túto jej majetkovú a sociálnu situáciu prihliadol a určil jej dlhšiu lehotu na zaplatenie tejto sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť
V tomto konaní súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania znenie ustanovenia § 150 O.s.p, prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa, kde v tomto konaní sa nedá hovoriť o úspechu ani jedného z účastníkov konania, zároveň prihliadal na to, že ide o majetkové vyporiadanie bývalých manželov, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Prešove, dňa 05.09.2013