Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-120-2012.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/120/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky X.. R. E., U. so sídlom G., W. č. 99/2, H.: XX XXX XXX, . zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová ul. č. 1, Zvolen, proti odporcovi Evanjelickému augsburského vyznania cirkevnému zboru v Rimavskej Sobote, so sídlom Cukrovarská 43, Rimavská Sobota, IČO: 31 934 170, zast. JUDr. Petrom Hríbom, advokátom, so sídlom Bratislava, Metodova 7, o zaplatenie 9 995,85 eur s príslušenstvom (301 135,- Sk), na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 7C/230/2004 - 452, zo dňa 07. 02. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 6 200,13 eur spolu s 13% úrokom z omeškania ročne odo dňa 24. 05. 2003 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 5 076,26 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia žalovanej istiny na tom základe, že v konaní vedenom na tamojšom súde na základe písomne udeleného plnomocenstva a uzavretej dohody o právnom zastupovaní, poskytla odporcovi právne služby. Okresný súd priznal navrhovateľke sumu 6 200,13 eur s príslušenstvom. Pri stanovení hodnoty úkonov právnej služby vychádzal z vyhl. č. 240/90 Zb., vyhl. č. 163/2002 Z. z., vyhl. č. 591/2002 Z. z. Pokiaľ ide o hodnotu úkonov pre výpočet odmeny advokáta za právne zastúpenie vychádzal zo záverov znaleckého posudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol s odôvodnením, že za právny úkon pozostávajúci z účasti na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 15. 11. 2001, patrí odmena za jeden úkon právnej služby a nie za dva úkony, ako uplatnila navrhovateľka, pretože pojednávanie bolo kratšie ako dve hodiny. Pokiaľ ide o odmenu za úkon v júni 2002, a to poradu s klientom nad jednu hodinu, ako aj úkon v októbri 2002 porada s klientom nad jednu hodinu a úkon v októbri 2002 porada s klientom nad jednu hodinu, odmenu za tieto úkony nepriznal, pretože navrhovateľka realizovanie týchto úkonov nepreukázala. Navrhovateľke z priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania od doby splatnosti faktúry vystavenej navrhovateľkou 14. 05. 2003. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. Keďže navrhovateľka mala neúspech len v nepatrnej časti, priznal jej právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka ako aj odporca.
Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odporca bude zaviazaný zaplatiť jej sumu 6 200,13 eur s 13% úrokom z omeškania ročne od 24. 05. 2003 a trovy konania. Doplneným odvolaním zo dňa 17. 04. 2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 19. 04. 2012 žiadala, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že odporca bude zaviazaný zaplatiť jej sumu 6 682,99 eur s 13% úrokom z omeškania ročne od 24. 05. 2003 a trovy konania. Uviedla, že v odvolaní, ktoré podala na
okresnom súde dňa 16. 04. 2012 došlo v poslednom odstavci k pisárskej chybe, pokiaľ uviedla, že sa domáha zmeny rozsudku okresného súdu tak, že bude odporca zaviazaný zaplatiť jej celkove sumu 6 200,13 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o dôvody odvolania poukazovala na to, že okresný súd ako vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia a teda aj výroku rozsudku, jej nepriznal odmenu za úkony právnej pomoci, ktoré vykonala dňa 21. 03. 2002 - účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici a pri niektorých úkonoch právnej pomoci jej nepriznal režijný paušál. Rozdiel potom predstavuje sumu 482,86 eur, ktorú žiada priznať. Uviedla prehľad náhrad, ktoré jej súd nepriznal, a to pokiaľ ide o režijný paušál za deň 30. 08. 2001 prvá porada s klientom prevzatie a príprava jeden úkon 14 100,- Sk = 468,03 eur, kedy jej nepriznal režijný paušál 100,- Sk = 3,32 eur, ďalej za úkon dňa 20. 09. 2001 účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, tak isto jej nebol priznaný režijný paušál 100,- Sk = 3,32 eur, za úkon dňa 03. 10. 2001 písomný právny rozbor veci pre krajský súd jej nebol priznaný režijný paušál 100,- Sk = 3,32 eur, ďalej za deň 15. 11. 2001 účasť na pojednávaní pred krajským súdom nebol jej priznaný režijný paušál 100,- Sk = 3,32 eur. Za deň 21. 03. 2002 účasť na pojednávaní pred krajským súdom v čase od 9.20 do 11.30 hod., vyše dvoch hodín jej nebola priznaná odmena za dva právne úkony spolu so stratou času, režijným paušálom ako aj cestovným. Za deň 31. 05. 2002 ďalšia porada s klientom nad 1 hodinu pred pojednávaním a po pojednávaní v Rimavskej Sobote jej nebol priznaný režijný paušál po 120,- Sk = 3,98 eur, za deň 31. 05. 2002 účasť na pojednávaní za účelom výsluchu svedkov na Okresnom súde Rimavská Sobota nebol jej priznaný režijný paušál 1 x 120,- Sk = 3,98 eur a ďalej za deň 21. 11. 2002 účasť na pojednávaní pred krajským súdom jej nebol priznaný režijný paušál 120,- Sk = 3,98 eur. Odporca tieto skutočnosti nenamietal a uznal všetky režijné paušály a nenamietal to ani krajský súd.
Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podáva odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 6 200,13 eur s príslušenstvom a trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu podľa jeho názoru vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je zmätočný pretože okresný súd mal pri určení hodnoty veci pri určení jedného úkonu právnej pomoci vychádzať od 01. 04. 2002 z vyhl. č. 240/90 Zb. z hodnoty nehnuteľností, ktoré tieto mali v čase uplatnenia reštitučného nároku. Okresný súd nesprávne zistil hodnotu veci. V tomto konaní H. X. G. - znalec vypracoval niekoľko znaleckých posudkov a v každom udáva inú hodnotu nehnuteľností. Dňa 27. 06. 2008 vypracoval Dodatok č. 1 k Znaleckému posudku č. 119/2005 v ktorom určil, ako sám uvádza ocenenie nehnuteľnosti v zmysle cenového predpisu platného k mesiacu máj 1999. Zistená hodnota nehnuteľností bola 376 034,99 eur (11 328 430,- Sk). V ďalšom Znaleckom posudku č. 64/2009 zo dňa 28. 08. 2009 však vypočítal dve rozdielne ceny (hodnoty) nehnuteľností. Znalec počítal hodnotu veci k máju 1999 a nie k novembru 1997, keď boli nehnuteľnosti v reštitučnom konaní vydané. Všeobecne záväzný právny predpis a metodický pokyn nesprávne aplikoval pri vykonávaní tejto znaleckej činnosti. Metodický pokyn stanovuje, že požiadavka na ocenenie nehnuteľností, iným spôsobom ako podľa platného cenového predpisu, napríklad na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa rieši podaním preskúmateľného odborného posudku, ktorý sa vyhotoví podľa zásad uvedených v prílohe. Všeobecná hodnota nehnuteľností sa zistí predovšetkým porovnávaním s už zrealizovanými prevodmi a prechodmi nehnuteľností v danom mieste a čase. Ak nie sú preskúmateľné údaje na porovnanie, tak náhradnou metódou u nehnuteľností bez výnosu úpravou časovej hodnoty o vplyvy pôsobiace na hodnotu nehnuteľností v danom mieste a čase. Pri výpočte sa berú do úvahy všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na všeobecnú cenu nehnuteľností. V tomto prípade ide o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve dvoch cirkví, kde od počiatku funguje škola a školské zariadenia. Nehnuteľnosť slúži verejnému záujmu, nie je z nej žiadny výnos. Znalec vo svojom zmätočnom posudku ani len nenaznačil akými metódami došiel k údajnej všeobecnej hodnote nehnuteľností. Neprichádza do úvahy akékoľvek porovnávanie s už zrealizovanými prevodmi podobných nehnuteľností, pretože všetky prevody takýchto školských zariadení boli vykonané bezúplatne zo štátu na obce alebo VÚC. Príslušné predpisy pre výpočet odmeny advokáta hovoria len „o hodnote veci alebo práva", ktorá sa má zistiť podľa príslušných všeobecne záväzných predpisov. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nie preskúmateľnom, neodôvodnenom a zmätočnom znaleckom posudku č. 64/2009 zo dňa 28. 08. 2009 vypracovaného znalcom H.. X. G.. Ako judikoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v tejto veci je potrebné vychádzať z tej hodnoty, ktorú mali nehnuteľnosti v čase vydania a táto je účastníkom sporu aj známa, najmä z dokladu zo dňa 20. 11. 1997 o vydaní majetku, ako aj súdu z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti bola 11 979 587,- Sk t. j. 397 649,40 eur. Okresný súd sa napriek upozorneniu odvolacieho súdu nevysporiadal s otázkou, pod aký právny režim spadá predmetný právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, či išlo o príkaznú zmluvu alebo zmluvu mandátnu. Rozhodnutie okresného
súdu o trovách konania je nesprávne a zmätočné. Navrhovateľka žiadala o zaplatenie pôvodne 370 000,- Sk, t. j. 12 281,75 eur. Okresný súd nesprávne posúdil úspech vo veci, keď priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V tomto prípade podľa jeho názoru bolo potrebné vychádzať z ust. § 142 ods. 2 O. s. p. alebo podľa § 143 O. s. p. Súdom priznaná suma 6 200,13 eur vo vzťahu k pôvodne žiadanej sume 12 281,75 eur je len 50,58% z pôvodne žalovanej sumy. Okresný súd opätovne nesprávne vypočítal výšku náhrad navrhovateľke z titulu odmeny za právne zastúpenie, keď za šesť úkonov právnej pomoci vykonaných navrhovateľkou do 01. 04. 2002, na ktoré sa aplikuje vyhl. č. 240/90 Zb. stanovujúca tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo vtedajšej sadzbe 200,- Sk vypočítal tarifnú odmenu 468,03 eur (14 100,- Sk). Jeho právny názor sa opiera o znenie ust. § 13 ods. 6 Vyhlášky a našiel odrazenie v rozsiahlej súdnej judikatúre, kde súdy v tom čase konania o určení neplatnosti právnych úkonov považovali za konania, ktorých hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Až v novej vyhláške č. 591/2002 Z. z. všeobecne záväzný predpis upravil odmenu za konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov odlišne a to v ust. § 13 ods. 7. Okresný súd opomenul skutočnosť, že pre komerčných právnikov platila až do 15. 10. 2002 Vyhláška MS SR č. 180/1991 Zb. a až do uvedeného dátumu bolo potrebné na vykonané úkony aplikovať ustanovenia vyhl. č. 240/90 Zb.
Navrhovateľka k odvolaniu podanému odporcom v písomnom vyjadrení uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota č. k. 6C/203/1999 išlo o majetkový spor „o neplatnosť dohody o vydaní veci", kde veci a to nehnuteľnosti majú určitú všeobecnú hodnotu. Krajský súd vtedy nepriznal účastníkom trovy konania, preto si ako právny zástupca za úspešné právne zastupovanie v spore uplatňuje od svojho klienta svoju odmenu a nie trovy konania, ktoré si riadne vyúčtovala, ale dodnes jej neboli uhradené. Pri účtovaní odmeny musí vychádzať z hodnoty vecí. Nehnuteľnosti boli vydané písomnou dohodou o vydaní veci dňa 30. 11. 1995. Budova sa naďalej využívala ako budova pre štátne gymnázium Gymnázium v roku 1999 podalo žalobu o neplatnosť dohody o vydaní veci. Doklad, ktorý predkladá odporca o tzv. hodnote 10 mil. Sk predmetných nehnuteľností je len účtovným dokladom z obdobia socializmu, lebo skutočná a všeobecná hodnota nehnuteľností bola oveľa vyššia cca 40 mil. Sk. Evanjelická ako aj reformovaná cirkev v Rimavskej Sobote investovala po nadobudnutí nehnuteľnosti v rokoch 1996 - 1999 do novej kotolne, čo zatajujú, ako aj to, že od vydania veci brali nájom za nebytové priestory a pozemky. Vyhotovenie znaleckého posudku pre posúdenie a stanovenie ceny nehnuteľnosti bolo nevyhnutne potrebné lebo nešlo o reštitučný spor, ale o majetkový spor, kde predmet sporu mal a má hodnotu a advokát si uplatnil len svoj zákonný nárok na odmenu. O potrebe a nutnosti vypracovania znaleckého posudku č. 64/2009 pre výpočet odmeny sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 04. 0. 2011.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že prehľad a výpočet navrhovateľky sú nedôvodné a zmätočné. Navrhovateľka až do 30. 11. 2003 bola komerčnou právničkou až od 01. 12. 2003 sa stala advokátkou, čiže všetky úkony v tejto právnej veci spadajú pod jej právny status komerčnej právničky, na výpočet odmeny za úkony komerčných právnikov platila až do 15. 10. 2002 vyhl. č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci, ktorá bola účinná od 01. 06. 1991 do 15. 10. 2002. V § 1 tejto Vyhlášky sa stanovuje, že na určenie výšky odmeny náhrady hotových výdavkov a náhrady za premeškaný čas v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci komerčnými právnikmi sa vzťahuje Vyhláška MS SR č. 240/90 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Okresný súd opätovne nesprávne vyčísľuje výšku náhrad, keď za šesť úkonov vykonaných do 31. 05. 2002 na ktoré sa aplikuje vyhl. č. 240/90 Zb., kde je odmena za jeden úkon právnej pomoci 200,- Sk, uvádza vo výpočtoch iné sumy. Navyše údajný právny úkon zo dňa 31. 05. 2002 - porada s klientom nad jednu hodinu nijakým spôsobom navrhovateľka nepreukázala, hoci ho v priebehu konania namietli. Petit odvolania navrhovateľky je zmätočný v tom, že žiada zmeniť napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že odvolací súd vydá ten istý rozsudok na tú istú sumu 6 200,13 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (porovnaj I. ÚS 327/2010 a ďalšie) je požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu, garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, či článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Dodržiavanie povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 157 ods. 2 O. s. p. má zaručiť transparentnosť
a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a tým vylúčiť svojvôľu pri rozhodovaní, lebo len vecne správne, zákonu celkom zodpovedajúce rozhodnutie, náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené a spravodlivé rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" ústavné a zákonné kritériá, vyplývajúce preň z citovaných článkov Ústavy, Dohovoru či Občianskeho súdneho poriadku.
Predmetom konania je uplatnená náhrada zo strany navrhovateľky za právnu pomoc poskytnutú odporcovi pri zastupovaní podľa § 31 Občianskeho zákonníka v konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote pod č. k. 6C/203/1999 o neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľností. Navrhovateľka žiada z uvedeného titulu priznať sumu 6 682,99 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol tak, že priznal navrhovateľke sumu 6 200,13 eur s príslušenstvom, nevyplýva, ako správne na to poukazuje odporca v odvolaní, ako vec posúdil právne za použitia správneho právneho predpisu. Okresný súd poukazuje len na ust. § 31 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd podrobne preskúmal spis okresného súdu a špecifikáciu navrhovateľky, na základe ktorej si uplatňuje uplatnený nárok, a to pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej služby. Zistil, že tak, ako to namieta navrhovateľka v odvolaní, okresný u niektorých právnych úkonov nesprávne rozhodol, keď jej nepriznal náhradu za stratu času. U niektorých úkonov zase okresný súd nesprávne postupoval, keď navrhovateľke priznal cestovné aj náhradu za stratu času, hoci podala len písomné stanovisko vo veci, teda je zrejmé, že tu náhrada cestovného neprichádza do úvahy. Rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne preskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, podľa ktorých ustanovení príslušnej Vyhlášky za jednotlivé úkony navrhovateľke odmenu priznal. Pokiaľ ide o náhradu cestovného, nie je pripojený k spisu okresného súdu spis, v ktorom bolo rozhodované vo veci, kde navrhovateľka poskytovala právnu pomoc, a pokiaľ si uplatňuje náhradu cestovného, nie je možné preskúmať, či skutočne cestu vykonala a ak si uplatňuje náhradu za použitie osobného motorového vozidla, aké osobné motorové vozidlo bolo použité a aká bola spotreba na príslušný počet kilometrov, ŠPZ, koeficient evidenčné číslo osobného motorového vozidla. Za úkon dňa 30. 08. 2001 prevzatie a príprava, ako aj prvá porada s klientom si navrhovateľka účtuje sumu 468,03 eur vychádzajúc z hodnoty veci. Za tento úkon by však patrila navrhovateľke odmena vo výške 200,- Sk podľa vyhl. č. 240/90 Zb. a takúto odmenu si navrhovateľka uplatnila aj v konaní o vydanie nehnuteľnosti za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom. Okresný súd priznal navrhovateľke sumu 468,03 eur. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, prečo takúto odmenu navrhovateľke priznal. Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, okresný súd pri posúdení oprávnenosti uplatneného nároku odmeny za právne zastúpenie mal vychádzať z vyhl. č. 240/90 Zb. účinnej od 01. 07. 1990 do 01. 04. 2002 a vyhl. č. 591/2002 Z. z. ako aj vyhl. č. 163/2002 Z. z. musí prihliadať na to, že do 01. 12. 2003 navrhovateľka poskytovala právnu službu ako komerčná právnička podľa zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Pre komerčných právnikov platila až do 15. 10. 2002 vyhl. č. MS SR č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci. Teda až do uvedeného dátumu bolo potrebné na vykonané úkony aplikovať ustanovenie vyhl. č. 240/90 Zb. - advokátskej tarify. Okresný súd za šesť úkonov právnej pomoci vykonaných navrhovateľkou do 01. 04. 2002, u ktorých je potrebné aplikovať vyhl. č. 240/90 Zb. nevypočítal odmenu podľa tejto Vyhlášky, ale priznal tarifnú odmenu 468,03 eur. Opomenul znenie ust. § 13 ods. 6 Vyhlášky. Pokiaľ ide o tú skutočnosť z akej hodnoty mal okresný súd pri stanovení hodnoty úkonov správnej služby pre výpočet odmeny advokáta za právne zastúpenie vychádzať, okresný súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 796 645,05 eur (24 mil. Sk). Polovičný podiel pripadajúci účastníkovi, ktorého navrhovateľka v konaní zastupovala z celkovej hodnoty nehnuteľností predstavuje sumu 398 327,03 eur (12 mil. Sk). Okresný súd vychádzal pri stanovení hodnoty z ocenenia znalca H.. X. G., ktorý stanovil v znaleckom posudku zo dňa 28. 08. 2009 hodnotu nehnuteľnosti na sumu 796 654,05 eur. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd správne z tejto hodnoty nehnuteľnosti, teda z jej polovice pri stanovení výšky tarifnej odmeny vychádzal, a mal by z nej vychádzať, pokiaľ to príslušná Vyhláška o odmenách advokátov - advokátska tarifa v období, kedy boli úkony z titulu právneho zastúpenia zo strany navrhovateľky vykonané umožňovala. Z napadnutého rozsudku okresného súdu, ako je už vyššie uvedené však nie je známe, prečo u všetkých úkonov právnej služby vychádzal okresný súd z tejto hodnoty a tarifnú odmenu určil rovnakou sumou. Rozhodnutie okresného súdu je v tomto smere nepreskúmateľné.
Odvolací súd tiež pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania nateraz nepovažuje za správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Pri
rozhodovaní totiž neprihliadol ani na tú skutočnosť, že doteraz nepredložil na rozhodnutie odvolanie odporcu, proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7C/230/2004 - 108 zo dňa 22. 04. 2008, pričom toto rozhodnutie má vplyv na rozhodnutie o trovách konania.
Vzhľadom na uvedené nedostatky zo strany okresného súdu, ktoré mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd musel napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.)
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.