Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/108/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., IČO: 36 857 033, so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava proti žalovanému: P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 208,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 55,28 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.1.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 208,87 eur, úroku z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 96,29 eur od 21.9.2008 až do dňa zaplatenia, úroku vo výške 0,05% denne zo sumy 96,29 eur od 21.9.2008 až do dňa zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2006 (ďalej len zmluva o úvere) bol žalovanému poskytnutý úver splatný v 30-tich mesačných splátkach vo výške 32,23 eur. Žalovaný túto povinnosť nesplnil a neuhradil sumu 96,29 eur. Žalovaný porušil ustanovenia článku III. všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Uvedené ustanovenia žalovaný porušil tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2008. Podľa článku 12. bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok je žalovaný povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu k dnešnému dňu predstavuje sumu 208,87 eur ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.9.2008 do dňa zaplatenia a úrok vo výške 0,05% zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.9.2008 do dňa zaplatenia. Dňa 12.12.2011 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právny nástupca spoločnosti Tatra Credit, a.s.) so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO : 35 923 130, ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere vo výške 208,87

eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému listom zo dňa 5.1.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatil.

Žalovaný uviedol, že si osvojuje podanie vedľajšieho účastníka, vznáša námietku premlčania a žiada žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 5.12.2006, listom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 5.1.2012 adresovaným žalovanému, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011 spolu s prílohami č. 1 až 3 k zmluve o postúpení. Ďalej súd vykonal dokazovanie, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka doručeným súdu dňa 21.5.2013, píeomným vyjadrením vedľajšieho účastníka doručeným súdu dňa 2.8.2013, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 2.9.2013 spolu s prílohami, a to Podmienkami zmluvy platnými od 1.7.2006 a Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 14.8.2013, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 2.9.2013 s prílohami, a to vyčíslením pohľadávky a všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.7.2006, výpoveďou žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Postupca Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.12.2006 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky ( ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 20.000 Sk pri mesačnej splátke 971 Sk, ktorú mal žalovaný uhradiť 30 mesačnými splátkami.

V zmysle bodu X. zmluvy riadnym vyplnením a podpísaním tejto zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. s klientom zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi (i) Klientom na jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so Službou a jej poskytnutím na základe Zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a (ii) Povinným na jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosťou, ak Klient nesplní Zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas. Z článku II. bod a) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že klient podáva návrh na uzavretie zmluvy o pôžičke na príslušnom formulári spoločnosti.

Z bodu 2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak.

Podľa bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný plniť Spoločnosti za poskytnutie Služby riadne a včas spôsobom dohodnutým v Zmluve.

Ako vyplýva z bodu 6.1, 6.2, 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok 6.1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých Splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka. Uvedené je zrejmé z prílohy č. 3 k predmetnej zmluve, kde je špecifikovaná pohľadávka voči žalovanému jeho osobnými údajmi, číslom zmluvy a celkovým zostatkom úveru.

Listom zo dňa 5.1.2012 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., postúpila ku dňu 12.12.2011 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy zo dňa 1.12.2006 v celkovej výške 208,87 eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia, na žalobcu. Žalovaný je povinný záväzky zo Zmluvy ktoré sú ku dňu 5.1.2012 vo výške 237,37 eur spolu s príslušenstvom plniť výhradne žalobcovi.

Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že žalobca vymáha v predmetnom konaní právo na zaplatenie pohľadávky v sume 208,87 eur s prísl. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu dňa 21.09.2008, pričom žalobu na súd podal až dňa 14.01.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V predmetnom konaní, preto vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť právnemu zástupcovi združenia trovy právneho zastúpenia.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 2.9.2013 žalobca uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom považuje za rozporné s dobrými mravmi, predstavujúce výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia až 4 evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu uvedenej činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená (v opačnom prípade je sporné, ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva) a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Pritom z názvu vedľajšieho účastníka vyplýva, že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym združením. Namiesto toho sa dané združenie dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho účasti (nielen) v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa opodstatňuje. Namietal preto, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy (lebo podľa sa priznáva len ich náhrada) a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je z tohto hľadiska žiadny právny dôvod.

V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 2.9.2013 žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva z nesplatenej časti úveru, sumy zmluvných pokút vyčíslených podlá článku 12 všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhradiť úver vo výške 966,94 eur v 30. mesačných splátkach vo výške 32,23 eur. Ako vyplýva z predloženého dokumentu poskytnutého právnym predchodcom Vyčíslenie pohľadávky žalovaný uhradil splátky vo výške 838,08 eur. Neuhradená cena úveru je vo výške 96,29 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním a žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty podľa článku 12 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaná suma vo výške 208,87 eur pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 96,29 eur, sankčnej pokuty vo výške 51,44 eur, pokuty za vypovedanie vo výške 28,18 eur, z pokuty za omeškanie vo výške 13,00 eur a z odkúpených poplatkov vo výške 19,96 eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že udáva, že on si osvojuje podanie vedľajšieho účastníka, vznáša námietku premlčania, žiada žalobu zamietnuť. Dohodnuté splátky nesplácal z toho dôvodu, že sa dostal do ťažkej situácie, nemal peniaze, naviac mu zomrela manželka a ostala na ňom starostlivosť o štyri maloleté deti.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.8.2013 dohodu o uznaní dlhu č. 5856136077 so splátkovým kalendárom, v ktorej sa žalovaný na prednej listine zaviazal uhradiť v splátkach dlh zo zmluvy č. 3360937 vo výške 361,35 eur pozostávajúci z istiny pohľadávky vo výške 96,29 eur a príslušenstva pohľadávky a sankcií v sume 265,06 eur v 21 mesačných splátkach vo výške 17,21 eur splatných v 25. deň v mesiaci.

V časti „Súčasti dohody“ je uvedené, že neoddeliteľnú súčasť dohody o uznaní dlhu tvoria zmluvné ustanovenia na zadnej strane tohto listu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň ide o spotrebiteľský úver, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby za tovar, resp. pôžičky poskytnutej pôvodným veriteľom. Zmluva bola uzavretá 5.12.2006, teda za účinnosti , ktorý v ustanovení definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú

odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa až 60 v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z a vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Z je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa ).

V zmysle , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaný ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 2.9.2013 a Vyčíslenia pohľadávky a samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že splatnosť všetkých splátok pôžičky nastala najneskôr ku dňu 21.6.2009, kedy bola splatná posledná splátka pôžičky a tým aj celá pôžička, pričom ako dátum posledného predpisu splátky pôžičky je uvedený deň 20.9.2008. Keďže žalovaný mal uhradiť pôžičku v 30 mesačných splátkach, pričom splatnosť prvej splátky nastala k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy, ako vyplýva zo Všeobecných podmienok k úverovej zmluve, splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.1.2007 a 30-tej splátky dňa 20.6.2009, teda najneskôr k uvedenému dňu nastala splatnosť všetkých splátok pôžičky aj v prípade, že by nebola predčasne zosplatnená. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení , ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala v prípade poslednej splátky plynúť najneskôr dňa 21.6.2009 a uplynula dňa 21.6.2012. Súd je však toho názoru, že ako vyplynulo z predloženej špecifikácie, úver bol zosplatnený predčasne a splatnosť celého úveru nastala už dňa 20.9.2008. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 12.12.2011 už bol žalovaný podľa Vyčíslenia pohľadávky 1167 dní v omeškaní.

Nárok žalobcu voči žalovanému je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 14.1.2013.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa a nie štvorročnej podľa na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až . Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Keďže trojročná premlčacia doba podľa ustanovení , ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula najneskôr dňa 21.6.2012, žalovaný ako aj vedľajší účastníka dôvodne vzniesol námietku premlčania, súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca súdu predložil a formulárové tlačivo Dohodu o uznaní dlhu č. 5856136077 so splátkovým kalendárom, v ktorej sa žalovaný na prednej listine zaviazal uhradiť v splátkach dlh zo zmluvy č. 3360937 vo výške 361,35 eur. Súd po preskúmaní predmetnej Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, zistil, že dohoda je typickým formulárom, ktorým sa vzniknutý stav snaží žalobca zmeniť vo svoj prospech tým, že sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti právnych dôsledkov uznania premlčaného dlhu alebo jeho premlčanej časti v zmluvných ustanoveniach uvedených na zadnej strane listiny drobným písmom.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Dohodu o uznaní dlhu č. 5856136077 so splátkovým kalendárom je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením . Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi. Naviac žalobca predložil toto tlačivo na podpis žalovanému dňa 14.8.2013, teda nie len po začatí konania vo veci, ale aj po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, kedy už žalobca predpokladal svoj neúspech v spore v prípade vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom.

Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom bola vykonaná na predtlači žalobcu, pričom označenie listiny môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal.

Súd preto predmetnú dohodu podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely (účinný v čase podpisu dohody) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 14.8.2013, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Uznanie dlhu žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože, žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou, pričom ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Žalobca naviac sám vyhľadal žalovaného v mieste jej trvalého bydliska, pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného.

Zo samotného znenia Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Naviac dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a zároveň obsahuje ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu (bod 4 Zmluvných ustanovení). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 14.8.2013, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a na predmetnú dohodu neprihliadal. Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, a to aj vo vzťahu k premlčaniu žalovanej pohľadávky, súd preto vyhovel námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom a žalovaným ako už uviedol vyššie.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj v prípade, že by nebola vznesená námietka premlčania v predmetnej veci, je potrebné poukázať na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu porov. nález (ČR).

V danom prípade by tak súd vyhodnotil bod X. zmluvy zo dňa 5.12.2006 ako neprijateľnú inkorporačnú doložku a neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť ani viazanosť podmienok zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Následne tak s poukazom na , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ak aj údaj o úrokovej sadzbe, prípadne iných poplatkoch a pokutách.

Žalobca by tak mal nárok iba na poskytnutú istinu v sume 663,88 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už žalobcovi uhradil celkovo 838,08 eur (čo uvádza aj sám žalobca v podaní doručenom dňa 2.9.2013), neostávalo by súdu iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ( v platnom znení, ďalej len „“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.

Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, tak v zmysle trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Podľa názoru súdu má právny zástupca vedľajšieho účastníka nárok na trovy právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty 208,87 eur, ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena v sume 39,84 eur za 2 úkony právnej služby podľa , MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Paušálna náhrada podľa cit. vyhl. je v roku 2012 vo výške 7, eur, v roku 2013 vo výške 7, eur.

- príprava a prevzatie zastúpenia ................................................ 19,92 eur + RP 7,63 eur

- písomné podanie zo dňa 02.08.2013......................................... 19,92 eur + RP 7,81 eur

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal súd náhradu trov konania vo výške 55,28 eur.

K námietkam žalobcu ohľadne priznania trov vedľajšiemu účastníkovi je potrebné uviesť nasledovné:

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. ).

vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. ).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení Keďže ustanovenie výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného

súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. ).

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol doručený návrh spolu s prílohami. Na tomto základe, po preštudovaní zaslaného materiálu podal právny zástupca vedľajšieho účastníka dňa 2.8.2013 vyjadrenie vo veci, ktoré obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde tento účastník vzniesol námietku premlčania, ktorá znamenala pre žalobcu neúspech v spore v celom rozsahu. Teda ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby vedľajšieho účastníka sa posudzuje ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, súd je toho názoru, že oba úkony právnej služby boli účelné. Ich cieľom bola pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi a zlepšenie jeho procesného postavenia v spore, a to najmä ako už bolo uvedené, vznesením námietky premlčania uplatnenej pohľadávky, prípadne poukázaním na ďalšie skutočnosti.

Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 31.08.2012.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.