Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-113-2011.pdf
PDF · 123.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/113/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporcovi: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 289,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 57,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 24.06.2004 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
III. Určuje sa, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A1220630 zo dňa 05.02.2004 uvedená pod Čl. 5 v bode 1 písm. a) a v bode 2 v znení: „Užívateľ je uzrozumený s tým, že v prípade, ak nesplní bezo zvyšku niektorý zo svojich záväzkov podľa článku 3 body 2 až 5 preto, že pred uplynutím doby dvadsiatichštyroch mesiacov od nadobudnutia platnosti a účinnosti tohto dodatku požiada o zmenu užívateľského programu na iný ako ten, ktorého používanie je podmienkou pre poskytnutie zľavy zo spotrebiteľskej ceny ním zakúpeného akciového mobilného telefónneho prístroja GSM alebo preto, že pred uplynutím uvedenej doby došlo z iných dôvodov, či už z jeho podnetu alebo aj jeho zavinením k ukončeniu platnosti tohto dodatku alebo aj zmluvy v ich zmysle alebo, že si včas a riadne nesplní iný záväzok podľa nich, bude povinný zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko zmluvnú pokutu za nesplnenie jeho záväzkov, ktorá sa s ním dohodla na tento prípad podľa tohto dodatku pri ním podľa neho zakúpenom akciovom mobilnom telefónnom prístroji GSM vo výške zodpovedajúcej sume zľavy spolu s DPH, ktorá sa mu poskytla podľa jeho čl. 2 bod 1 s jeho spotrebiteľskej (maloobchodnej) ceny ako je pri ňom uvedená, a to za každý jeden ním podľa neho zakúpený akciový mobilný telefónny prístroj GSM príslušnej značky a typu. Zmluvnú pokutu podľa bodu 1 písm. a) tohto článku a v príslušnej úhrnnej výške podľa neho, bude povinný užívateľ zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do splnenia jeho záväzku podľa čl. 3 bod 4 písm. a).“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.03.2006 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 289,50 eura (predtým 8.721,50 Sk), z toho sumy 57,51 eura (predtým 1.732,50 Sk) za nezaplatené ceny poskytnutých služieb a sumy 231,99 eura (predtým 6.989,-Sk) ako zmluvnej pokuty, všetko spolu s
0,05 % úrokom z omeškania denne od 24.06.2004 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 5.2.2004 zmluvu o poskytovaní služieb GSM č.A1220630 (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky („VZP“). V zmysle tejto zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu na využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Pri uzavretí zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi 1 mobilný telefón značky Siemens C60 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 0,03 eura (predtým 1,-Sk), pričom výška podmienečne poskytnutej zľavy bola 231,99 eura (predtým 6.989,-Sk). Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné podmienky a navrhovateľovi tak v zmysle Dodatku k zmluve vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 231,99 eura. Navrhovateľ pri uplatnení si úroku z omeškania vo výške 0,05 % poukázal na VZP časť XI bod 11.14.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a z listinných dôkazov: zmluvy o pripojení č. A1220630 zo dňa 5.2.2004 a jej dodatku zo dňa 5.2.2004, faktúr navrhovateľa, pokusu o pokonávku zo dňa 9.6.2004, všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa, písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o pripojení č.A1220630 uzatvorenou účastníkmi konania dňa 5.2.2004 s poukazom na § 43 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (takto uvedené v zmluve), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti a Cenník, navrhovateľ poskytol odporcovi 1 SIM kartu č. 8942101 531203081127 a v zmysle Dodatku k zmluve zo dňa 5.2.2004 mu odpredal mobilný telefón značky Siemens C60 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 0,03 eura (predtým 1,-Sk), pričom výška podmienečne poskytnutej zľavy bola 231,99 eura (predtým 6.989,-Sk).V Čl. 3 bode 4 písm. a) sa užívateľ (odporca) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy o pripojení a že po celú dobu bude bez prerušenia používať tieto jej služby. V Čl. 5 v bode 1 písm. a) a v bode 2 dodatku sa odporca zaviazal, že v prípade, ak nesplní bezo zvyšku niektorý zo svojich záväzkov podľa článku 3 body 2 až 5 preto, že pred uplynutím doby dvadsiatichštyroch mesiacov od nadobudnutia platnosti a účinnosti tohto dodatku požiada o zmenu užívateľského programu na iný ako ten, ktorého používanie je podmienkou pre poskytnutie zľavy zo spotrebiteľskej ceny ním zakúpeného akciového mobilného telefónneho prístroja GSM alebo preto, že pred uplynutím uvedenej doby došlo z iných dôvodov, či už z jeho podnetu alebo aj jeho zavinením k ukončeniu platnosti tohto dodatku alebo aj zmluvy v ich zmysle alebo, že si včas a riadne nesplní iný záväzok podľa nich, bude povinný zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko zmluvnú pokutu za nesplnenie jeho záväzkov, ktorá sa s ním dohodla na tento prípad podľa tohto dodatku pri ním podľa neho zakúpenom akciovom mobilnom telefónnom prístroji GSM vo výške zodpovedajúcej sume zľavy spolu s DPH, ktorá sa mu poskytla podľa jeho čl. 2 bod 1 s jeho spotrebiteľskej (maloobchodnej) ceny ako je pri ňom uvedená, a to za každý jeden ním podľa neho zakúpený akciový mobilný telefónny prístroj GSM príslušnej značky a typu. Zmluvnú pokutu podľa bodu 1 písm. a) tohto článku a v príslušnej úhrnnej výške podľa neho, bude povinný užívateľ zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do splnenia jeho záväzku podľa čl. 3 bod 4 písm. a).
Podľa Časti. V Cena a platobné podmienky, Čl. 2 Vyúčtovanie služieb bodu 8, má spoločnosť Orange Slovensko nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % zo splatnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby užívateľovi za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Pokusom o pokonávku zo dňa 9.6.2004 navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu pohľadávok za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 57,51 eura (predtým 1.732,50 Sk) za obdobie 02/2004 a zároveň ho vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty 231,99 eura (predtým 6.989,-Sk), to všetko najneskôr do 23.6.2004.
Faktúrami vystavenými odporcovi na základe predmetnej zmluvy a dodatku,
- zo dňa 3.3.2004, splatnou 17.3.2004, v sume 29,87 € (900,-Sk),
- zo dňa 5.2.2004, splatnou 19.2.204, v sume 27,63 € (832,50 Sk),
navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za poskytnuté telekomunikačné služby celkove sumu 57,51 € (predtým 1.732,50 Sk).
Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ si v prípade porušenia zmluvných povinností uplatňuje voči svojim zákazníkom zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť preskúmaná z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko podmienky vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty sú vopred formulárovo upravené. Preto žiadal posúdiť túto zmluvnú pokutu z hľadiska okolností pri uzatváraní zmluvy. Navrhol zmluvnú pokutu po jej posúdení priznať v odôvodnenej výške, resp. k úplne zamietnuť.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely zák. č. 150/2004 Z.z. účinnej od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odseku 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena e) tejto prílohy je takouto podmienkou aj požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. (zmluva uzatvorená dňa 5.2.2004, t.j. za účinnosti tohto zákona a nie zák.č. 195/2000 Z.z.) a dodatok k nej, pričom uzatvorená zmluva a dodatok majú charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Na základe zmluvy o pripojení a dodatku k nej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby v dojednanom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení a jej dodatku je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie odporca cenu 57,51 eura nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná navrhovateľom doloženými faktúrami. Súd priznal preto navrhovateľovi žalovanú sumu 57,51 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy a jej dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia, a návrhu v tejto časti vyhovel.
Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 231,99 € ako i úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne, resp. vo výške presahujúcej úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzťah medzi účastníkmi síce vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004), no práve v súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, 879f ods. 3 OZ). Za tým účelom zákonodarca stanovil trojmesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 150/2004 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa 879f ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§ 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení novely zák. č. 150/2004 Z.z. účinnej od 1.4.2004). Súčasne súd uvádza, že spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 (kedy zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva a reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku) spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z.z.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007.
Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ mení len jej výšku v závislosti od zvolenej služby a koncového zariadenia, nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia dodatku v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré treba považovať za neprijateľné. Súčasne možno v zmysle § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v časti dojednania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky uvažovať aj o prípadnej neplatnosti tejto časti zmluvy, resp. dodatku k zmluve, z dôvodu jej nedania do súladu s ustanoveniami § 53, 54 tohto zákona do 30.6.2004 (t.j. do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti novely zák.č. 150/2004 Z.z.).
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 3/06 zo dňa 6.11.2007, ktorý v bod 44. nálezu uviedol, že: „i v případech, kdy se posuzují skutkové okolnosti, k nimž došlo
před vstupem České republiky do EU, a rozhodným právem je právo tehdy účinné, je nutno ustanovení českého právního předpisu, přijatého nepochybně za účelem sbližování českého práva s právem Evropských společenství a majícího svůj předobraz v právní normě obsažené v právu Evropských společenství, vykládat konformně s touto normou ...", a teda súd poznamenáva, že právny vzťah medzi účastníkmi je pri použití právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi potrebné vykladať „eurokonformne“, v tomto prípade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Navrhovateľ ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne odporcovi ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu konkrétne ktorých zmluvných povinností prišlo. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako i požadovaných úrokov z omeškania z tejto zmluvnej pokuty, zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia.
Súd nepriznal navrhovateľovi ani požadované úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne. Uvedená výška úroku z omeškania bola uvedená vo Všeobecných podmienkach navrhovateľa v Časti. V Cena a platobné podmienky, Čl. 2 Vyúčtovanie služieb bodu 8 (a nie v časti XI, bod 11.14 ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu). Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku. Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú (absolútne neplatnú) podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie (za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).
Pretože je odporca preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo požadovať od neho úrok z omeškania, a preto sú navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania, avšak vo výške 10 % ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, teda vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok žiadal odo dňa nasledujúceho po dni dodatočnej lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.6.2004, odkedy bol odporca v omeškaní so splatením celého dlhu. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)