Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_1Nt-24-2013.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/24/2013
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred predsedkyňou senátu Mgr. Líviou Gombárovou a prísediacich Ladislava Csipáka a Márie Mazánovej, v trestnej veci odsúdeného F. Y., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 5.9.2013 takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného F. Y., nar. X.X.XXXX trvale bytom U. Č.. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Odňatia slobody R. T. C., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/85/2010 z 27.5.2010, právoplatným dňa 27.5.2010, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený F. Y. podal dňa 6.6.2013 na tunajšom súde návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T 85/2010 z 27.5.2010, právoplatným dňa 27.5.2010, dôvodiac novým, v pôvodnom konaní súdu neznámym dôkazom - a to, že ústavný súd SR nálezom sp. Zn. PL.ÚS 106/2011 rozhodol o rozpore textu vety za bodkočiarkou prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona s Ústavou SR, ktorého zverejnením v Zbierke zákonov SR uvedené ustanovenie stratilo účinnosť. A tiež s poukazom na ustanovenie § 41 b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom návrhu zotrval.
Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania vypočul odsúdeného, oboznámil podstatný obsah spisu tunajšieho súdu č.k. 3T/85/2010 a 2T/269/2009 a zistil nasledovné skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/85/2010 z 27.5.2010, a právoplatným dňa 27.5.2010, bol F. Y. uznaný vinným v bode 1) obžaloby zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v bode 2 obžaloby z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona za čo mu bol v zmysle § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1,2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov, zároveň súd v zmysle § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/269/09 zo dňa 18.12.2009 ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo na tento výrok nadväzujúce. Obvinený bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň v zmysle § 73 odsek 2 písmeno a, b, c Trestného zákona bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012) bolo vyslovené, že v § 41 odsek 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky toto ustanovenie stratilo účinnosť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je nesporné, že za situácie, že ustanovenie
Trestného zákona v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratilo účinnosť a na jeho základe bol vyhlásený rozsudok, ktorý dosiaľ nebol vykonaný, ide o skutočnosť, ktorá súdu nebola v čase rozhodovania v pôvodnom konaní známa. Vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z., však samotná existencia takejto skutočnosti na
povolenie obnovy konania vo výroku o treste nie je postačujúca, keďže odkazuje na podmienky konania o obnove konania podľa Trestného poriadku („... strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku“). Je teda potrebné, aby boli splnené aj ostatné, v ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste uvedené podmienky na povolenie obnovy konania, a síce, že vzhľadom na túto skutočnosť súdu skôr neznámu, či už samú o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, by bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, čo je potrebné hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu.
Súd vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/85/2010 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku vo výroku o treste napadnutého rozsudku.
Odsúdenému bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov a bol uznaný vinným v bode 1) obžaloby za jednočinný súbeh zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) a v bode 2) obžaloby za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona v časti vety za bodkočiarkou prvej vety stratilo účinnosť v dôsledku vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Vzhľadom na existenciu tejto novej súdu v pôvodnom konaní v čase rozhodovania o treste nepochybne neznámej skutočnosti, súd konajúci o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania skúmal, či táto skutočnosť sama o sebe alebo v spojení so skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi, by mohla viesť k inému záveru o uloženom treste z hľadísk, uvedených v ustanovení § 394 odsek 1 TP.
Súd dospel k záveru, že odsúdenému v napadnutom rozsudku uložený trest napriek strate účinnosti vyššie citovanej časti ustanovenia § 41 odsek 2 TZ nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, ani k pomerom páchateľa, ani uložený druh trestu nie je ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť že odsúdený sa dopustil viacerých trestných činov a to v bode 1) obžaloby zločinu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania a v bode 2) obžaloby samostatným konaním prečinu zanedbania povinnej výživy. Zároveň súd odsúdenému v pôvodnom konaní ukladal súhrnný trest v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona a zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/269/09 zo dňa 18.12.2009 ako aj všetky ďalšie výroky obsahovo na tento výrok nadväzujúce. Súd rozhodujúci v trestnej veci v pôvodnom konaní v zmysle § 38 odsek 7 Trestného zákona nepristúpil k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 z dôvodu
prevahy priťažujúcich okolností u odsúdeného, kedy by podľa § 38 odsek 4 TZ dolná hranica trestu odňatia slobody predstavovala 4 roky 8 mesiacov a horná hranica by ostala nezmenená t. j. 10 rokov 8 mesiacov. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že by pôvodne uložený trest odňatia slobody bol uložený mimo rámca zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo, že by trest odňatia slobody ako uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo že by tento nezodpovedal kritériám pre ukladanie trestov podľa § 34 TZ a bol tak v zrejmom, t.j. výraznom nepomere so závažnosťou činu a pomermi odsúdeného.
V tomto smere súd poukazuje na povahu a mieru závažnosti ( § 38 odsek 2 TZ) prevažujúcich zistených okolností na strane odsúdeného pri existencii poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písmeno h) t.j. spáchal viac trestných činov a podľa písmena m) t.j. že bol už za trestný či odsúdený a tiež na osobu odsúdeného, ktorý bol v minulosti trikrát súdne trestaný prevažne za majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Na tieto jeho odsúdenia je potrebné prihliadať pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho skutkom predchádzajúceho života z ktorých je zrejmé, že v prípade odsúdeného nešlo o ojedinelé vybočenie z rámca zákonom dovoleného a spoločnosťou akceptovaného správania sa.
V pôvodnom konaní uložený trest a jeho výmera, ktorý bol dohodnutý medzi obvineným a prokurátorom v procese uzatvárania dohody o vine a treste ani po zrušení účinnosti vety za bodkočiarkou prvej vety ust. § 41 odsek 2 TZ podľa názoru súdu nie je v zrejmom nepomere ani k závažnosti odsúdeným spáchaného činu. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok, nie je prostriedkom na preskúmavania správnosti právoplatného rozhodnutia súdov (čo je možné iba dovolacom konaní za podmienok upravených v Trestnom poriadku). Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného zákona. Týmto by bola odňatá súdu možnosť podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku dispozičného rozhodovania a došlo by aj k zmene zmyslu, charakteru a povahy samotnej obnovy konania ako mimoriadneho prostriedku na jej formalistické ( automatické) povolenie.
Súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením uznesenia je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.