Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-315-2013.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/315/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa v rade: 1/ F. X., nar. XX.X.XXXX, 2/ O. X., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom V. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom v C., na ul. X. XX, proti odporcom v rade: 1/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, 2/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XXX, odporkyňa v rade 2/ zastúpená odporcom v rade 1/ ako splnomocneným zástupcom, v konaní o zaplatenie 1.863,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 5C/220/07-637 zo dňa 30. apríla 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali voči odporcom náhrady škody.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 415, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že navrhovatelia v priebehu konania nepreukázali, že by porušením právnej povinnosti zo strany odporcov vznikla škoda na ich objekte (prasknutie a poškodenie omietky na hospodárskej budove). Takýto záver nevyplynul ani z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov predložených v priebehu konania, keď ani jeden znalec (RNDr. Z. a Ing. G.) vo svojom znaleckom posudku jednoznačným spôsobom nekonštatoval, že by ku škode došlo na základe stavebnej činnosti odporcov. Jediným spôsobom zistenie, či k zosuvu pôdy došlo v danom mieste a či toto mohlo mať vplyv na vznik škody, by bolo podrobné inžiniersko-geologické preskúmanie terénu s inštaláciou monitorovacieho systému, čo však by prevyšovalo v časti nákladov hodnotu hospodárskej budovy, a preto k tomu súd nepristúpil.
Rozhodnutie o trovách konania súd vyhradil osobitnému rozhodnutiu v zmysle ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovatelia. Žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď vo veci nevykonal všetky potrebné dôkazy. V predmetnom konaní boli predložené dva znalecké posudky, ktoré sú podľa ich názoru diametrálne odlišné, a preto súd mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Stavba ich hospodárskej budovy bola vybudovaná na pevných betónových a jednoliatých základoch, ktoré sa vybudovali naraz a nie postupne, pričom obvodové múry sú vybudované zo siporexových panelov a sú vystužené oceľovým pletivom. Až do začatia stavebných prác odporcov na výstavbe rodinného domu a bagrovaním terénu neboli na budove žiadne praskliny,
a teda podľa ich názoru ku škode došlo v súvislosti so stavebnou činnosťou odporcov a žaloba je preto dôvodná a plne opodstatnená. Nemôžu sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu týkajúceho sa neúmerného zvyšovania nákladov na úkony, ktoré by prevyšovali hodnotu hospodárskej budovy, lebo súd je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu pri svojom spravodlivom a zákonnom rozhodovaní vychádzať bez ohľadu na výšku nákladov.
Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Prvé tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú objektívny charakter, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade je vždy na poškodenom. Zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, vo forme nedbanlivosti sa predpokladá, a preto v tomto prípade je na škodcovi (v tomto prípade odporcovi), aby preukázal existenciu takej okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.
Pokiaľ teda navrhovatelia v priebehu konania tvrdili, že ku škode na ich objekte došlo výlučne v príčinnej súvislosti s konaním (stavebnou činnosťou) odporcov, bolo ich povinnosťou túto skutočnosť jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázať.
Keďže ani z jedného z predložených znaleckých posudkov tak, ako to napokon i správne konštatuje prvostupňový súd, nevyplynul jednoznačný záver o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním odporcov prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh navrhovateľov zamietol. Nemožno sa v tomto smere stotožniť s názorom navrhovateľov o diametrálne odlišných znaleckých posudkoch, lebo tak, ako to opätovne správne konštatoval i prvostupňový súd aj znalec Ing. G. vo svojom znaleckom posudku, hovoril len o pravdepodobnosti a nekonštatoval jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody. Dôkazné bremeno tak, ako je to vyššie uvedené v tomto prípade, výlučne spočíva na navrhovateľoch, ktorí sú povinní preukázať súdu základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (nepostačuje ich domnienka), a preto prvostupňový súd postupoval správne i v tom, keď prihliadajúc na neúmernú výšku nákladov spojených s prípadným ďalším dokazovaním presahujúcu hodnotu celej nehnuteľnosti, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Podľa vyjadrenia samotných znalcov by si zisťovanie jednoznačnej príčiny vzniku škody vyžiadalo inštaláciu monitorovacích zariadení a náklady s tým spojené by presiahli nielen výšku uplatnenej pohľadávky, ale i hodnotu samotnej nehnuteľnosti, pričom bolo na navrhovateľoch (v záujme unesenia dôkazného bremena), aby si takýto posudok dali vyhotoviť na vlastné náklady, lebo len vtedy by mohli konštatovať, že k poškodeniu ich hospodárskej budovy došlo výlučne v súvislosti s konaním odporcov.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.