Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu C. Y., bytom C., Y. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom zo sídlom Prievidza, Podjavorinskej 3 proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-H. zo dňa 7. marca 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-H. zo dňa 7. marca 2013 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu , a .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 387,15 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 17. decembra 2012, ktorým bol žalobcovi podľa priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. novembra 2006, v sume 13.842 euro, určenej podľa .

Zo žaloby vyplýva, že žalobca vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z tohto dôvodu:

1. Bodové ohodnotenie 900 bodov nezodpovedá závažnému psychickému ochoreniu žalobcu (v súvislosti s psychickým ochorením ošetrujúca lekárka žalobcu v spolupráci s ošetrujúcim psychiatrom a primárom psychiatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou H. I.. K. dňa 11. februára 2011 vydala lekársky posudok, ktorým ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 2600 bodov, keď zdravotný stav žalobcu je uzavretý ako vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, pričom v posudku je konštatované, že žalobca nemá prakticky žiadnu možnosť uplatniť sa v bežnom živote a spoločnosti), keďže žalobca je trvale vyradený nielen z pracovného procesu, ale aj z bežného každodenného života, je stále nervózny a podráždený, neschopný sústrediť sa, trpí záchvatmi panického strachu pri rôznych životných situáciách, máva desivé sny, teda možno konštatovať, že u žalobcu došlo k celkovej zmene osobnosti, čo má negatívny vplyv na celý jeho život a závažným spôsobom tým trpí celá jeho rodina. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu vychádzala pri rozhodovaní jednoznačne z objektívneho zistenia skutkového stavu, od posudzovania posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky ako aj ústredia až po znalecké dokazovanie, a to všetko v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný sa k nej vyjadril takto:

1. Žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie na základe záverov posudkových lekárov učinených v rámci odvolacieho konania. Posudkový lekár žalovanej sa nestotožnil s pôvodným posudkom od psychiatra I. H. zo dňa 11. februára 2011 vo výške 2600 bodov s odôvodnením, že sa nejedná o úplne najťažší prejav posttraumatickej stresovej poruchy a teda hornej hranice zákonom stanoveného rozmedzia položky 255. Posudkový lekár žalovanej sa naopak stotožnil so znaleckým posudkom I.. W. zo dňa 24. augusta 2011 na celkovú výšku 900 bodov. Na podporu nesúhlasu s posudkom od psychiatra I.. H. zo dňa 11. februára 2011 posudkový lekár žalovanej uviedol, že z posledných psychologických vyšetrení žalobcu z roku 2011, ako aj z predchádzajúcich vyšetrení opakovane vyplýva, že žalobca je unavený, má problémy so spánkom, budí sa okolo tretej hodiny a nevie už zaspať, približne raz za týždeň sa mu vracajú sny o závale. Ak nemá žalobca prácu, má deprimujúce myšlienky, a je nekľudný. Posudkový lekár žalovanej zdôraznil, že u žalobcu neboli nikdy zaznamenané psychotické príznaky a prakticky ani depresívna symptomatológia. Hodnoteniu 2600 bodov podľa posudkového lekára žalovanej nezodpovedá celkový priebeh ochorenia, v ktorom nebolo potrebné za 6 rokov zmeniť liečbu, nikdy nebola potrebná urgentná zdravotná pomoc alebo hospitalizácia žalobcu na psychiatrii. Vzhľadom na uvedené, keď ochorenie u navrhovateľa nespôsobuje poruchy správania, ktoré by vyvolali konflikty, je odôvodnená nižšia hodnota ako navrhnutých 1300 bodov. Preto sa posudkový lekár žalovanej stotožnil s názorom súdneho znalca, ktorý pri položke 255 stav ohodnotil na 900 bodov.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-H. zo dňa 7. marca 2013, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 17. decembra 2012, ktorým bol žalobcovi podľa priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. novembra 2006, v sume 13.842 euro, určenej podľa .

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:

Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 26. septembra 2011 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. novembra 2006 v sume 13.842,- €. Žalobca, ktorý si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priložil k žiadosti lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vystavený dňa 11. februára 2011, v ktorom posudzujúci lekár hodnotí položkou č. 225 - vážnu duševnú poruchu po otrasných zážitkoch po závale v bani, kde zahynuli štyria spolupracovníci, počtom 1300 bodov, zvýšených v zmysle o 100 % na 2600 bodov, pre závažnú duševnú poruchu a chronický posttraumatický psychosyndróm, ktorý je v stálej liečbe a nemá prakticky žiadnu možnosť uplatniť sa v bežnom živote a spoločnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka C. dňa 19. septembra 2011 po preštudovaní znaleckého posudku z odboru psychiatrie vypracovaný I.. N. W. dňa 24. augusta 2011 v Centre duševného zdravia s.r.o. H. T. H. skonštatoval, že pôvodný posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a MUDr. D. K., primárom psychiatrického oddelenia dňa 11. februára 2011 považuje

za nesprávny s tým, že podľa vypracovaného znaleckého posudku je správny celkový počet bodov 900 pri uvedenej položke 255.

Žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal dňa 20. októbra 2011 odvolanie, v ktorom namietal znalecký posudok I.. N. W., ktorý žalobca považuje za neobjektívny, keď sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil len počtom bodov 900, čo je podľa názoru žalobcu absolútne nesprávne a nezodpovedajúce jeho zdravotnému stavu a taktiež v absolútnom nepomere k počtu bodov priznaných I.. K., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 2600 bodov. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď z napadnutého rozhodnutia sa vôbec nedá zistiť, akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov, na základe čoho dospel I.. W. k záveru, že bodové hodnotenie je 900 bodov a nie 2600 bodov, pričom toto odôvodnenie musí byť uvedené priamo v rozhodnutí a nestačí len odvolávka na znalecký posudok.

O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-H. zo dňa 18. januára 2012 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, pobočka C., č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 26. septembra 2011 s tým, že postup správneho orgánu I. stupňa pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol správny. Žalovaná poukázala na závery svojho posudkového lekára, ktorý vyhotovil dňa 7. decembra 2011 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého sa posudkový lekár žalovanej nestotožnil s pôvodným znaleckým posudkom I.. H. zo dňa 11. februára 2011 vo výške 2600 bodov, nakoľko sa nejedná o úplne najťažší prejav posttraumatickej stresovej poruchy a teda hornej hranice zákonom stanoveného rozmedzia položky 255. Posudkový lekár žalovanej sa stotožnil so znaleckým posudkom I.. W. zo dňa 24. augusta 2011 na celkovú výšku 900 bodov.

Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 16. februára 2012 správnu žalobu a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej s tým, že znalecký posudok I.. W. bol vypracovaný na základe objednávky žalovanej, znalec uzavrel celú vec na základe jedného vyšetrenia žalobcu, čo žalobca považuje za neobjektívne, pretože posudok I.. F., ktorý bol vypracovaný v spolupráci s ošetrujúcim psychiatrom, psychológom a primárom psychiatrie vychádza zo znalosti zdravotného stavu žalobcu od začiatku jeho liečby a nebol žiaden dôvod na spochybňovanie tohto posudku.

Krajský súd v Trenčíne svojim rozhodnutím zo dňa 8. augusta 2012, č.k. -38 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 12011-7/2012-BA zo dňa 18. januára 2012 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu , keď ustálil, že žalovaná v predmetnom konaní nedostatočne posúdila skutočnosti rozhodujúce pre skutočné a jednoznačne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Krajský súd zároveň poukázal na neprimerane vysoký rozdiel bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu priznaného ošetrujúcou lekárkou žalobcu a posudkovým lekárom žalovaného (2600 bodov : 900 bodom). Ako v závere uviedol Krajský súd, žalovaná výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu 900 bodov, z ktorej vychádzala v napadnutom rozhodnutí, sama spochybnila tým, že prejavila záujem uzatvoriť so žalobcom Dohodu o náhrade sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej zvýšila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 %, t. j. o 3460,50 euro, teda sama žalovaná uznala, že v prípade žalobcu je zvýšenie náhrady za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia dôvodné a bola si vedomá závažných následkov, ktoré žalobcu v dôsledku pracovného úrazu postili.

Na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 8. augusta 2012, žalovaná svojím rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-H. zo dňa 12. októbra 2012 odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa vyhovela a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.

Sociálna poisťovňa, pobočka C. opätovne o nároku žalobcu rozhodla (po zrušení a vrátení veci), a to rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 17. decembra 2012, ktorým podľa § 99

priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. novembra 2006 v sume 13 842 euro, určenej podľa . Sociálna poisťovňa, pobočka C. vykonala opakovane dňa 26. novembra 2012 svojím posudkovým lekárom kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom záver posudkového lekára bol taký, že pôvodný posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a I.. K., primárom psychiatrického oddelenia dňa 11. februára 2011 považuje za nesprávny. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka C. považuje za správny celkový počet bodov 900 pri uvedenej položke 255. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka C. poukázal na znalecký posudok znalca z odboru psychiatrie I. N. W. - Centrum duševného zdravia s.r.o., H. T. H., podľa ktorého u posudzovaného sa aktuálne zisťuje prítomnosť poruchy osobnosti, ktorou je pretrvávajúca alebo trvalá zmena osobnosti po predchádzajúcej psychotraume a následnej posttraumatickej stresovej poruche s chronifikovaným priebehom, ktorá svojim nepriaznivým priebehom v priebehu štyroch rokov od psychotraumy výrazne narušovala a stále narušuje jeho všeobecné, t. j. sociálne, pracovné aj rodiné fungovanie. Jeho trvalé posttraumatické povahové zmeny v stredne ťažkej až ťažkej miere narušujú jeho adaptabilitu a plnohodnotné spoločenské uplatnenie. Prítomnosť trvalej poruchy osobnosti bola zistená a potvrdená aj psychodiagnostickým vyšetrením a znalec I.. N. W. ju kvalifikoval ako stredne ťažkú až ťažkú. Ako ďalej uviedol znalec I.. N. W., odškodnenie posudzovaného v zmysle náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie možno považovať za oprávnené v zmysle prítomnosti trvalej duševnej poruchy spadajúcej pod položku 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, ktorá má podľa zákona rozpätie hodnotenia 260 - 1300 bodov. Ako ďalej uviedol znalec I.. N. W., vzhľadom na kvantitatívnu mieru poruchy (stredne ťažká až ťažká zmena, porucha osobnosti) považuje za adekvátne ohodnotenie počtom bodov 900. Bodové hodnotenie 1300 bodov a ani 100 % navýšenie nepovažuje za primerané miere narušenia osobnosti, muselo by sa jednať o veľmi ťažké narušenie, podmieňujúce prakticky úplné, absolútne zneschopnenie akéhokoľvek fungovania, čo v tomto prípade nebolo zistené.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka C. č. XXXX-XX/XXXX-C. zo dňa 17. decembra 2012 podal žalobca dňa 9. januára 2013 odvolanie, v ktorom opakovane vzniesol námietky voči znaleckému posudku I.. N. W., ktorý žalobca považuje za neobjektívny, keď sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil len počtom 900. Uvedený záver znalca považuje žalobca za absolútne nesprávny a nezodpovedajúci jeho zdravotnému stavu, pričom opätovne poukázal na absolútny nepomer počtu bodov priznaných I.. K. a I.. W.. Žalobca taktiež poukázal i na to, že uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. je nepreskúmateľné, neobsahuje náležitosti podľa , keď z napadnutého rozhodnutia sa vôbec nedá zistiť, akými úvahami bola sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov, na základe čoho dospel I.. N. W. k záveru, že bodové hodnotenie je 900 bodov a nie 2600 bodov, pričom toto odôvodnenie musí byť uvedené priamo v rozhodnutí a nestačí len odvolávka na znalecký posudok, ktorý nie je prílohou rozhodnutia, pričom už len samotná nepreskúmateľnosť rozhodnutia je samostatným dôvodom na jeho zrušenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. januára 2011, sp. zn. .

O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka C. pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu vychádzala pri rozhodovaní jednoznačne z objektívneho zistenia skutkového stavu, ktorý zistila v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona. Žalovaná vykonala dňa 6. februára 2013 svojím posudkovým lekárom opätovnú Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so záverom, že posudkový lekár žalovanej sa nestotožňuje s pôvodným posudkom psychiatra I.. H. zo dňa 11. februára 2011 vo výške 2600 bodov, nakoľko sa nejedná o úplne najťažší prejav posttraumatickej stresovej poruchy a teda hornej hranice zákonom stanoveného rozmedzia položky 255. Posudkový lekár žalovanej sa stotožnil so znaleckým posudkom I.. N. W. zo dňa 24. augusta 2011 na celkovú výšku 900 bodov. K zdôvodneniu nesúhlasu s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý predložil žalobca, uviedol posudkový lekár žalovanej, že jeho názor podporujú tiež výsledky posledných psychologických vyšetrení z roku 2011, ako aj predchádzajúcich vyšetrení, kde sa uvádza prakticky opakovanie, že žalobca je unavený, má problémy so spánkom, budí sa okolo tretej hodiny a nevie už zaspať. Približne

raz za týždeň sa žalobcovi vracajú sny o závale. Ak žalobca nemá prácu má deprimujúce myšlienky a je nekľudný. Posudkový lekár žalovanej ďalej uviedol, že psychotické príznaky neboli u žalobcu nikdy zaznamenané a prakticky ani depresívna symptomatológia, pričom zdôraznil, že v prípade žalobcu nebolo potrebné za posledných 6 rokov zmeniť liečbu, nikdy nebola potrebná urgentná zdravotná pomoc alebo hospitalizácia na psychiatrii, ochorenie u navrhovateľa nespôsobuje poruchy správania, ktoré by vyvolali konflikty. Preto sa posudkový lekár žalovanej stotožnil s názorom súdneho znalca I. N. W., ktorý pri položke 255 stav ohodnotil na 900 bodov.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 2 otázky, a to:

1. Či napadnuté rozhodnutie žalovanej je založené na dostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci, t.j. či znalecký posudok I.. N. W. (900 bodov) je postačujúcim dôkazom na ustálenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, keď žalobcom predložený posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a I.. K., primárom psychiatrického oddelenia zo dňa 11. februára 2011 je v otázke bodového ohodnotenia diametrálne rozdielny (2600 bodov).

2. Či napadnuté rozhodnutie žalovanej je preskúmateľné z pohľadu zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov, t.j. či žalovaná dostatočne zdôvodnila, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, na základe čoho dospela, že práve znalecký posudok I.. N. W. a jeho záver, že bodové hodnotenie je 900 bodov je správny a poprela žalobcom predložený posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a I.. K., primárom psychiatrického oddelenia zo dňa 11. februára 2011 na 2600 bodov.

Napadnuté rozhodnutie žalovanej vyššie uvedené atribúty rozhodnutia nespĺňa.

Podľa , a , organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa a , dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Podľa 196 ods. 7 , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

Podľa , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Žalovaná nepostupovala v danom prípade v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. V prejednávanej veci boli vypracované dve rozdielne bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, a to jedno predložené žalovanej zo strany žalobcu (posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a I.. K., primárom psychiatrického oddelenia zo dňa 11. februára 2011 na 2600 bodov) a znalecký posudok I.. N. W. zo dňa 24. augusta 2011 na celkovú výšku 900 bodov. Je evidentné, že uvedené hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu sú navzájom protirečivé, keď jedno priznáva žalobcovi bodové hodnotenie 2600 bodov a druhé takmer trikrát menej len 900 bodov. Za daného stavu bolo potrebné v konaní pred správnym orgánom ustanoviť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nového znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Len takýto postup totiž zabezpečí, že v prejednávanej veci bude náležitým spôsobom zistený skutkový stav. Tunajšiemu krajskému súdu tak nezostalo iné ako konštatovať, že rozhodnutie žalovanej je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci.

Ďalším nedostatkom rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Pre žalovanú to znamená, že je povinná v zmysle ustanovenia v spojení s 209 ods. 4 v rozhodnutí každý dôkaz tzn. v danom prípade nielen znalecký posudok I.. N. W., ale i posudok vypracovaný I.. F., potvrdený psychiatrom I.. U. H. a I.. K., primárom psychiatrického oddelenia ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a následne poznatky získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej, ale najmä presvedčivej forme vyjaviť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia. Ak by tak správny orgán učinil, už v procese hodnotenia týchto dvoch vzájomne si odporujúcich posudkov by musel dôjsť k záveru o potrebe pribratia ďalšieho znalca na vypracovanie kontrolného posudku na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, prečo sa správny orgán (na základe akých úvah) priklonil k znaleckému posudku I.. N. W., prečo poprel závery posudku predloženého žalobcom a prečo pri tak rozdielnom hodnotení (900 bodov : 2600 bodov) nepribral do konania nového znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Je absolútne neprípustné, za stavu, keď znalecký posudok nie je súčasťou rozhodnutia (znalecký posudok je len podkladom rozhodnutia) len stručne odkázať na jeho závery. Takéto rozhodnutie správneho orgánu je jednoznačne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaná sa neriadila dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovanej ako vyplýva z vyššie uvedeného je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa , zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 60, € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ( vyhl. č. ), podanie správnej žaloby ( vyhl. č. ), podanie stanoviska k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe ( vyhl. č. ), účasť na pojednávaní ( vyhl. č. ), 4 x 7,81 € režijný paušál ( vyhl. č. ), cestovné 37,57 € ( vyhl. č. ) a náhrada za stratu času 78,06 € za 6 polhod. po 13,01 € ( vyhl. č. ). Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v zmysle veta druhá cit. vyhlášky suma 60, €. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 387, €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.