Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Nt-5-2013.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Nt/5/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Kňazúrovej a prísediacich B. a L., v trestnej veci ods. L. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona o žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/52/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2013, takto
rozhodol:
I. Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku p o v o ľ u j e obnovu konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/52/2011 zo dňa 30.06.2011 u ods. L., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k ods. L. z r u š u j e výrok o vine a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/52/2011 zo dňa 30.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.06.2011, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Podľa § 404 ods. 2 Tr. poriadku vec v r a c i a prokurátorovi do prípravného konania.
II. Podľa § 403 Tr. poriadku, z dôvodu uvedeného v § 71 ods.1 písm.c) Tr. poriadku súd berie obvineného L., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom do väzby.
Lehota väzby začne plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 9Nt/5/2013 zo dňa 03.09.2013.
Obvinený L. väzbu vykoná v Ústave na výkon väzby a trestu v Žiline.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013 sa odsúdený domáhal povolenia obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 9T/52/2011, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom zo dňa 30.06.2011 a ktorým bol ods. L. uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol podľa §§ 212 ods. 4, 37 písm. m), 38 ods. 7, 41 ods. 2 a 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 66 mesiacov so zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/24/2010 zo dňa 07.06.2010 a Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/35/2010 zo dňa 14.07.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Návrh na povolenie obnovy konania odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že v súlade s platnými právnymi predpismi a s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 106/2011 z 28.11.2012, ktorým Ústavný súd rozhodol tak, že časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona nie je v súlade s čl. I ods. 1 Ústavy SR. Nález Ústavného súdu znamená, že dňom publikácie nálezu stráca účinnosť tá časť právnej normy, ktorá bola vyhlásená za nesúladnú s Ústavou SR a zároveň tiež znamená znovuotvorenie všetkých právoplatne skončených trestných vecí, v ktorých takto uložený trest nebol doposiaľ vykonaný. Podľa názoru odsúdeného boli splnené všetky podmienky na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci.
Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na písomne podanom návrhu a jeho dôvodoch a uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený za použitia tzv. asperačnej zásady je v jeho prípade neprimerane prísny.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za novú skôr neznámu skutočnosť treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie napr. rozhodnutie ESĽP (ods. 4 § 394 TP) alebo ÚS SR, môže ísť i o údaj o identite obvineného (keď skutočný páchateľ bol v rozsudku nesprávne označený údajmi inej osoby) a pod. So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zákona, ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., : „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku“. Z uvedeného vyplýva, že strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia (jeho časti) sa považuje za „skutočnosť súdu skôr neznámu...“ v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku.“ Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vykonaný (výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (zmena výpovede svedka). Tu vždy musia byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosti, pre ktoré došlo k obsahovej zmene dôkazu. Nález ÚS SR a strata účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou je teda novou predtým neznámou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade ale neznamená povinnosť súdu vždy a v každej veci rozhodnúť o povolení obnovy konania len preto, že ÚS SR vydal nález v uvedenom znení. K tomu je potrebné uviesť, že záver súdu o tom či existencia nových skutočností či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, nemožno ustáliť iným procesným postupom, len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných dôkazov, a to v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Tr. poriadku. Preto už v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania (iudiciumrescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu (TR NS 39/2007- T, podobne aj NS 8/2001-T 218 a R 72/1980).V konaní o obnove sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste.
Vyššie uvedené skutočnosti dokumentujú, že nález ÚS SR je novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku (splnená prvá podmienka), pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť či v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka).
V tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a pomerom páchateľa, pretože pôvodne uložený trest 66 mesiacov odzrkadľoval použitie ustanovení §§ 212 ods. 4, 37 písm. m), 38 ods. 7, 41 ods. 2 a 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, pričom práve kvôli pôvodnému zneniu ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona sa upravený trest ukladal v hornej polovici vypočítanej sadzby. Pri použití ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona v terajšom znení by výpočet trestnej sadzby bol pri základnej sadzbe 3-10 rokov taký, že sa zvýši horná hranica trestnej sadzby o 1/3-inu, teda na 12 rokov a 4 mesiace, pričom dolná hranica zostáva 3 roky. Súd je toho názoru, že na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného postačuje uloženie trestu kratšieho trvania.
Nakoľko pôvodne uložený rozsudok bol vyhlásený na základe konania o vine a treste, súd následne postupoval podľa § 404 ods. 2 Tr. poriadku.
Podľa § 404 ods. 2 Tr. poriadku v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.
Hoci návrh na povolenie obnovy konania podal odsúdený len vo vzťahu k výroku o treste v rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, súd vždy zruší celý rozsudok a vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Ustanovenie § 404 ods. 2 Tr. poriadku je špeciálnym ustanovením k § 400 ods. 1 Tr. poriadku zohľadňujúcim špeciálne konanie o návrhu na schválenie dohody o vine a treste a zároveň skutočnosť, že na odsúdeného nikdy nebola podaná obžaloba.
Podľa § 403 Tr. poriadku ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
O väzbe rozhodol súd samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania, s tým že začiatok plynutia lehoty väzby je určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti oznámeného uznesenia. Hoci rozhodol súd ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nerozhodol v rozpore s § 403 Tr. poriadku, pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe (§ 403 Tr. poriadku), ale vyplýva aj z ustanovenia § 86 ods. 1 Tr. poriadku prvá veta, z ktorej vyplýva, že ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa § 72 ods. 2 Tr. poriadku, najmä aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - § 402 ods.2 Tr. poriadku).Účelnosť takého postupu je najmarkantnejšia pri obnove konania, ktoré skončilo schválením dohody o vine a treste. V takom prípade totižto súd vždy vráti vec do prípravného konania. Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že so vzatím do väzby súhlasí. Súd dôvod väzby videl v tom, že hrozí obava, že obvinený na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti, pretože nemá žiadny zdroj príjmu, vzhľadom na doterajší spôsob života je reálny predpoklad, že by si prostriedky na živobytie zadovažoval aj formou páchania majetkovej trestnej činnosti.
Pokiaľ súd rozhodol podľa § 403 Tr. poriadku o vzatí obvineného do väzby, ide o novú väzbu nie o opätovnú väzbu a preto v zmysle § 77 ods. 3 Tr. poriadku sa dĺžka trvania väzby posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.
S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. možno podať sťažnosť v lehote troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. možno podať sťažnosť v lehote troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Včas podaná sťažnosť nemá odkladný účinok.